BRATISLAVA. Prečo nás prekvapí, ak herec, spevák, či politik náhle „z plného zdravia“ a aktívneho života dostane infarkt? Ako sa podieľa pretrvávajúci stres na vzostupe krvného tlaku? Rešpektovaní špecialisti už roky upozorňujú, že si svoje srdce musíme chrániť, kým nie je neskoro a pacient nedostane infarkt, cievnu mozgovú príhodu, či zomrie na zlyhávanie obličiek. Svetové výskumy dokázali, že na vysoký krvný tlak pôsobí aj stres, ako reakcia organizmu na akúkoľvek nadmernú záťaž, ktorú v danom okamžiku hodnotíme ako nadlimitnú.
Efekt Leningradskej blokády
„Ľudia, keď ich niekto nahnevá často povedia, zdvihlo mi to tlak. Dokonca dnes už pacienti hovoria, že masíruješ mi koronárky,“ vysvetľuje klinická psychologička Pavla Nôtová. Ako príklad uviedla vystupovanie na verejnosti, kde hrajú dôležitú úlohu emócie, ktoré vyvolajú stres a ten môže zvýšiť krvný tlak. Chronickým dlhodobým stresom zasa trpeli obyvatelia Leningradu.
„Volá sa to efekt Leningradskej blokády. Tri roky boli ľudia uzavretí v Leningrade za zlých podmienok. Keď im po dlhých rokoch robili zdravotné prehliadky, väčšina z nich trpela extrémne vysokým krvným tlakom. Chronické stresy vznikajú hlavne u ľudí, ktorí nevedia situáciu ovplyvniť. Je to syndróm bezmocnosti a beznádeje, “ vysvetľuje klinická psychologička s tým, že na vnímanie stresu existujú škály.
„Medzi objektívne druhy stresu patria hlavne smrť partnera a rozvod. V polovici škály sú pracovné problémy. Najnáchylnejšie sú na stres takzvané hypertenzné osobnosti, ktoré sú charakteristické úzkosťou, hnevom a hnevlivosťou, ale aj také, čo ich potláčajú a sú zamerané na výkon. Americkí kardiológovia vyskúmali, že sú to aj ľudia súťaživí a takí, čo si časový tlak vytvárajú sami. Sú netrpezliví, zodpovední a zameraní na výkon nielen v práci. Tiež sa ľahko naštartujú,“ vysvetľuje typy ohrozené vysokým tlakom Pavla Nôtová.
Klinická psychologička Pavla Nôtová
Bez stresu by nebol pokrok
Profesor Robert Hatala, prednosta klinickej kardiológie a angiológie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) a prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti pozná ľudí, ktorí skutočne pracujú pod veľkým stresom, ale o ňom podľa neho nehovoria. Robert Hatala vykonal aj chirurgický zákrok na srdci premiéra Roberta Fica.
„Bez stresu by nebolo pokroku ľudstva. Stres považujem za určitý motivačný faktor. Samozrejme, treba nájsť mechanizmy, ktorými stres vieme odbúrať. Aj slávni spisovatelia tvorili najlepšie diela, keď boli v núdzi a pod stresom. Liečba srdcovo- cievnych ochorení je dlhodobé podujatie, lebo vysoký krvný tlak sa na mizivé percento nedá vyliečiť. Od pacientov si vyžaduje disciplínu. A špeciálne pri slovenských pacientoch je mimoriadne dôležitá dôvera. Bohužiaľ, u nás narastá nedôvera medzi pacientmi a lekármi a takto nemôžme robiť dobrú medicínu. Ak mi pacient nedôveruje, celé moje snaženie mu pomôcť, je pre mňa zbytočné.,“ hovorí.
Stres, ktorý môže mať vplyv na vysoký krvný tlak, sa najlepšie odbúrava fyzickým výkonom. Premiér Robert Fico pravidelne športoval, i tak podstúpil operáciu. „Stres potrebujeme na to, aby sme podali fyzický výkon. Naozaj, on v tomto smere mal skutočne ukážkovú životosprávu, lebo fyzická aktivita patrí k tomu. Treba si však uvedomiť, že máme určité limity. Inými slovami, sme len deti svojich rodičov. Genetika hrá obrovskú úlohu a rozhoduje v 70 percentách prípadov.“
Kardiológ Hatala.
Ficov návrat nekritizuje
Premiér sa skoro po prepustení z nemocnice objavil na rokovaní vlády, čo niektorí odborníci kritizovali. „Práve pri týchto akútnych koronárnych syndrómoch je pokrok medicíny obrovský. Pred 40 rokmi sme si mysleli, že keď má niekto infarkt, že musí byť 6 týždňov práceneschopný a potom pôjde do kúpeľov a niekedy potom po pol roku začne pracovať. Dnes si to už tak nemyslíme. A to vďaka tomu, že príčinu, zúženie vencovitých tepien na srdcovom svale vieme odstrániť katetrom. V prípade, ktorý uvádzate, dokonca chirurgicky, čo vytvára podmienky veľmi rýchlej rekonvalescencie. V krajinách západnej Európy je pomerne bežný rýchly návrat do práce,“ vysvetlil prednosta klinickej kardiológie a angiológie.
To, že to boli iba štyri dni po prepustení kriticky nevníma. „V Amerike to nie je zriedkavé, ale on sa nevrátil do práce za 4 dni. Samozrejme, je to aj otázka určite sebadisciplíny. Disciplinovaný človek bude reagovať takto, niekto, kto bude vyhľadávať skôr relax, môže s tým byť práceneschopný aj pol roka. Ja by som to vnímal ako pozitívny moment,“ dodal kardiológ Robert Hatala, ktorý videl premiérovo srdce na vlastné oči.
Peter Kollárik drží v ruke lieky hypertonika na týždeň.
Namiesto lieku cesnak
Kardiologickí pacienti však rýchly návrat k práci až tak pozitívne nevnímajú. „Musím objektívne povedať, že na špičkových politických funkciách treba asi brať iný meter, aj keď ide o dvojitý bypass. Ja by som mu ako pacient poradil, aby radšej ešte chvíľu oddychoval, regeneroval a určite išiel do kúpeľov,“ odkázal premiérovi Peter Kollárik, prezident OZ Únia pre zdravšie srdce.
Hypertonici, teda pacienti s vysokým krvným tlakom, si nebezpečné chvíle ohrozenia života často navodzujú sami.
„V ambulancii sa stretávam s názorom, že napríklad nemusím brať lieky, lebo každý deň užívam cesnak, bazalku, škoricu, zelerovú vňať, šťavu z cvikly, či tmavú čokoládu. Dokonca mi povedia, že som mal vysoký tlak, užíval som lieky, potom som ho mal už dobrý, tak už lieky neužívam,“ upozorňuje na mylné názory pacientov Eva Gonçalvesová, primárka oddelenia pre zlyhávanie a transplantáciu srdca z ústavu srdcových a cievnych. Dokonca sú aj takí, čo si myslia, že keď vysoký tlak necítia, nič im nie je a nemusia sa liečiť alebo, že lieky berú už dlho a tak si urobia pár dní prestávku, aby si pečeň a obličky oddýchli. Docentka však upozorňuje, že každá zle užitá tabletka pri hypertenzii, môže ohroziť život pacienta aj neskôr.
„Naozaj hypertonici správnu liečbu nemôžu podceňovať, aj keď ich môže odrádzať aj to, že užívajú veľa liekov, každý inokedy. Poukazujú na to výskumy. Sú však už moderné lieky, ktoré nahradia aj tri tabletky v jednej. Ročne tak pacienti ušetria aj 730 tabletiek. Pacienti si zaslúžia, aby vedeli aj o tejto možnosti, ktorá im výrazne uľahčí život,“ upozorňuje na najmodernejšiu liečbu, dostupnú aj na Slovensku, docentka Slavomíra Filipová, prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti.
Moderné lieky nahradia aj tri tabletky v jednej. Ročne pacienti ušetria aj 730 tabletiek, ktoré vidieť v akváriu.
Prečítajte si aj Pred letom si viac všímajte žily. Je to rizikové obdobie
