|
Ach ten radostný pocit pri pohľade na plnú knižnicu. Však to poznáte. Škoda, že domáca knižnica, ktorej steny až po strop pokrývajú police s knihami a kde pri okne s výhľadom na košaté koruny stromov stojí pohodlné kreslo a stolík je zatiaľ iba sen. A ani len tá knihovnička, ktorá predstavuje oveľa skromnejšiu realitu nie je nafukovacia. A tak teda pravidelne riešim otázku kam s knihami.
Raz za čas, keď sa počet kníh zvýši tak, že stoja v každej poličke v dvoch radoch, prejdú knihy výberovým konaním. Základným kritériom pre jeho úspešné zvládnutie je to, či si chcem knihu znovu prečítať. Takáto knižka a tiež tá, ktorá sa ku mne dostala ako dar od mne milej osoby, alebo taká, ktorej zakúpenie sa mi spája s príjemnou udalosťou majú miesto na poličke isté. Čo ale s knižkami, ktoré výberovým konaním neprešli.
Asi dvakrát som ich zaniesla do mestskej knižnice, kde ich síce prijali, ale nejaký extra pocit to vo mne nevyvolalo. No vlastne áno, raz keď som v knižnici náhodou natrafila na moju knižku, potešila som sa, že ju zas vidím.
Neskôr som zistila, že existuje aj občianske združenie Domov použitých kníh, ktoré ľuďom pomáha s dilemou, čo s nepotrebnými knihami. Knihy, ktoré združenie zachráni pred vyhodením, posúva znova k čitateľom prostredníctvom bezplatných knižných miest. Ich stánky môžete navštíviť v nákupných centrách, pri návšteve nemocnice, či vianočných trhov.
Páči sa mi aj systém voľných knižníc založený na princípe prečítaj a vráť, ktoré majú u nás podobu vtáčích búdok, v Čechách zase na tento účel využili staré telefónne búdky. Môjmu oku veľmi lahodí pohľad na domčeky plné knižiek v parku, na uliciach, na kúpalisku a rôznych iných miestach a tak už aj niektoré moje knihy čakajú na nového čitateľa v búdke.
Čo ma však úplne dostalo je projekt knihobežník. Od kedy som ho objavila, moje knižky už putujú aj tam. Tento hravý projekt Martinusu je založený na princípe geocachingu, spája čítanie a cestovanie. Na to, aby ste mohli pridať svoje knihy, sa stačí zaregistrovať na stránke projektu, vytlačiť si nálepky s označením knihobežník, ID číslom a heslom, označiť nimi knihy a potom ich už môžete položiť kam len chcete. Napríklad na sedadlo vo vlaku, na lavičku v parku, môžete ich nechať v čakárni u lekára, kdekoľvek. Alebo ich môžete zaniesť do kníhkupectva a nechať ich na knihobežníckom stolčeku. Na stránke potom označíte polohu a knihobežníci si už knižku nájdu. Na webe má každá knižka svoj vlastný profil a každý kto ju nájde, môže písať jej príbeh. Zároveň sa knižke počítajú kilometre, ktoré nacestovala. Ako hovoria jeho autori, každá kniha má dva príbehy, jeden v nej napísaný, druhý, ktorý tvoria jej čitatelia.
A tak niektoré z mojich kníh čakajú na svojho čitateľa v knižnici, niektoré v búdke a najviac z nich, označených nálepkou putuje po Slovensku a možno aj iných krajinách. A hlavne všetky majú šancu byt znova a znova čítané. A čo vy, milé ženy v meste a na dedine, aký je osud vašich kníh?
Prečítajte si aj Rozprávkový projekt Mimi a Líza
