|
Materskú či rodičovskú dovolenku si do životopisu dávať nemusíte, radia personalisti a srdce ženy, rozhliadajúcej sa po novom zamestnaní tak povediac „od sporáku", hneď pookreje. Znie to skvele, že ak túto „drobnosť" v životopise vynecháte, nikto vám pri pracovnom pohovore nenadelí čierny bod za to, že ste si dovolili dať svojmu dieťaťu do života to najlepšie - dva či tri roky v blízkosti mamy, pocit, že je jedinečné, milované, že na ňom záleží najviac na svete...
A bez takéhoto čierneho bodu máte šancu zabojovať o nový flek rovnako ako peroxidová dvadsiatka s umelými mihalnicami či o pár mesiacov starší chalanko, ktorému ešte nestihol zaschnúť atrament na vysokoškolskom diplome.
Diera v životopise po materskej
Lenže máte v životopise 3-, 6- či dokonca 12-ročnú dieru (v závislosti od počtu detí). A sotva predstúpite pred svojho možno budúceho šéfa, začne sa vám po chrbte rinúť pot v obave, že sa na tú dieru spýta. Čo potom? Oplieskate mu o hlavu paragrafy a antidiskriminačné zákony? Nuž, určite tú prácu získate! Prípadne začnete habkať čosi o tom, že vaše deti majú zázračnú imunitu, nebývajú choré a keby predsa, tak máte babky, dedkov, opatrovateľky, ochotné susedy alebo vám ich postráži domovníkov jazvečík...
Stop! Prečo sa za materskú či rodičovskú máme hanbiť? Prečo sa za ňu máme cítiť trápne? Prečo by nám mala uberať zo sebavedomia či profesionálnych schopností? Prečo z nej (sakra!) robíme niečo ako x-ročnú dovolenku na Kanárskych ostrovoch?
Foto - archív ZVM
Materská a rodičovská dovolenka podľa mňa do životopisu patria. Predovšetkým preto, že to nie je žiadna dovolenka, ale tvrdá drina. Dvadsaťštyrihodinová makačka za minimálnu mzdu. Je to tá najlepšia psycho-fyzická príprava na akúkoľvek prácu na svete. A pokojne o nej na pracovnom pohovore hovorte ako o „pracovnej stáži“. Verte, nikto vám nemôže nič vyčítať.
Keď mám byť úprimná, nič mi do života nedalo viac, ako rodičovská dovolenka s mojimi deťmi. Keď zvládnete ukočírovať dve vlastné deti s minimálnym vekovým rozdielom a k tomu tlupu ich kamarátov na narodeninovej oslave, ktorú ste z nejakého neznámeho dôvodu (chvíľkové zatemnenie mysle) zorganizovali u seba doma, potom už zmáknete viesť akýkoľvek pracovný kolektív. Keď bez krvi vyriešite bitku o hračku, o ktorej každé dieťa tvrdí, že je to „mojeeeeeeeeeee", tak v budúcnosti urovnáte akýkoľvek pracovný spor. Ak zvládnete situáciu, keď sa vám dieťa v období vzdoru pleskne o zem pred najklebetnejšími susedami a „matkami roka", ktorých deti toto nikdy nerobili, tak s prehľadom zvládnete vychádzať s každou hysterickou kolegyňou aj s nerváckym šéfom. Po týchto skúsenostiach ste „pohodová kolegyňa do kancelárie", po akej túžia úplne všetci!
Milión profesií na materskej
Na rodičovskej dovolenke som denne zvládala niekoľko profesií naraz, čo odo mňa zatiaľ nikdy nevyžadoval žiadny zamestnávateľ. Bola som excelentná kuchárka, ktorá dokázala brokolicu vpašovať do jedla tak, že si ju tam deti nevšimli a s radosťou si na nej pochutnali.
Bola som najlepšia upratovačka na svete - keď mi zospodu zazvonili svokrovci, že prišli na nečakanú návštevu, kým sa výťahom vyviezli na piate poschodie, mala som komplet uprataný celý byt (čo znamenalo zdvihnúť 250 legokociek zo zeme, 10 Barbin, 25 plyšákov, 3 autíčka, poskladať 5 porozťahovaných leporel, postlať od rána rozhádzané postele, pozbierať zo zeme vypľuté kúsky jabĺčok či rožkov, ktoré pes nezožral...) a ešte som sa aj stihla prezliecť z pyžama a učesať!
Bola som perfektná zdravotníčka - už večer som jediným pohľadom na dieťa zistila, že ráno bude choré. Dokázala som utíšiť každú bolesť a ošetriť každý pricviknutý prst, odreté koleno, otlčenú hlavu, rozbitú peru, včelí štípanec...
Foto - TASR
Práca bez platu
Bola som najúžasnejšia animátorka - vedela som vymyslieť zábavný program na každý jeden deň počas troch týždňov, keď sme boli zavretí v byte skrz ovčích kiahní, kým vonku bolo leto v plnom prúde a všetci si hovkali na kúpalisku. Ťahala som denné a nočné bez reptania. Bez zvýšeného platu aj bez vianočných prémií! A bez lexaurinu!
Za ten čas som svoje deti naučila sedieť, chodiť, rozprávať, jesť príborom, maľovať, slušne sa správať, mať srdce na pravom mieste. Odučila som ich od cumľa aj od plienok - čo bolo neraz náročnejšie, než mnohé pracovné projekty. Popri tom som sa stihla zdokonaliť v dvoch cudzích jazykoch a externe som sem-tam pracovala. Mnohé mamy na rodičovskej toho pritom stihnú ešte oveľa viac - vyštudujú vysokú školu, urobia si doktorát alebo absolvujú rôzne kurzy, stále sú v kontakte so svojou profesiou, začnú dokonca podnikať...
To, že si nejaká žena dovolí zostať tri roky doma so svojím dieťaťom preto, aby mu dala ten najlepší štart do života, predsa neznamená, že nie je dobrá pracovníčka. Rovnako to, že má niekto doma dve malé deti automaticky neznamená, že nebude stíhať v práci. Ženy s malými deťmi sú totiž zvyknuté stíhať oveľa viac než ktokoľvek iný.
Navyše, pri množstve profesií vám dnes stačí mať poruke počítač a ten si viete zapnúť aj doma, kým choré dieťa z postele pozerá rozprávky. A ak toto nejaký šéf nechápe, tak je to len preto, že so svojimi deťmi sám nestrávil možno ani celých 24 hodín. Otázne je, koho je to chyba - či jeho, alebo manželky, ktorá mu túto úžasnú skúsenosť nedopriala. Na škodu všetkých - nielen vlastných detí a celej rodiny, ale aj jeho kolegov a najmä kolegýň s malými deťmi, na ktoré by sa po tomto zážitku pozeral určite inak...
Prečítajte si Materskú či rodičovskú dovolenku si do životopisu uvádzať nemusíte
