|
Stali ste sa šéfkou Progresívneho Slovenska, čím ste jedinou z relevantných politických strán, ktorú vedie žena. Ako sa vám zmenil život?
“Nikdy som nečítala toľko analýz môjho vzhľadu, mojich vlasov, či sa usmievam, ako sa obliekam, či som charizmatická a ,samozrejme, či ľudí neodplaší moja etnicita. A že Progresívne Slovensko bude 2-percentná strana, lebo ľudia nebudú voliť Rómku a ženu.”
Ako to na Vás vplýva?
“Keď som bola v mimovládke a riešila som trestné činy extrémizmu, tak som bola veľmi nepopulárna. V dezinformačných extrémistických vodách sa riešil aj môj vzhľad aj etnicita, ale vtedy som to brala tak, že je to nejaká špecifická časť ľudí, tam sa bolo ľahké odosobniť. Ale teraz ide o verejnosť, to nie je dezinformačný kanál. Budem chvíľu potrebovať, aby som to spracovala.”
Je to skôr tým, že ste žena alebo Rómka?
“Je to kombinácia. Môj vzhľad sa spája so ženským prvkom, že keď aj teda Rómka, tak ešte aj škaredá. Ja znesiem, nech ma rozoberú na šrot kvôli názorom a postojom. Už v kampani som zažila, že to nebol útok iba proti mne, ale generálne na ženy a vtedy som ako osa.”
Irena Bihariová. Foto - Miroslava Spodniaková
Bihariová: V politike ste verejný terč
Je to vysvetlenie, prečo ženy na Slovensku nevedú politické strany?
“Má to viacero úskalí. Jedna je tá, že sa musíte zmieriť s tým, že budete verejný terč. Mužovi v politike vedia ublížiť tým, že ho zosmiešnia za názory, postoje, výroky, ale k žene sa pribaľuje ešte ako vyzerá, ako je oblečená, či je charizmatická. To je odstrašujúce. A potom sa na to pozerám cez prizmu toho, že som matka dvoch malých detí. Pokiaľ vám rodina nevytvára prostredie, je v politike tabu povedať - prepáčte, mám rodičovské. Pritom je to úplne normálna vec, ale nie sme pri ženách, zvlášť v politike, ochotní akceptovať materskú rolu.
A to teraz neznamená, že by si nejaká žena nárokovala na úľavu v práci. Ja prídem domov večer, včera som stihla iba prečítať rozprávku a idem späť k počítaču. Môj deň má 15 hodín pracovného času, ale potrebujem ten čas inak rozdeliť, lebo som mama. Je to veľmi náročné a verím, že si to zváži každá žena, keď ide do politiky.”
Existuje pojem sklenený útes, keď sa ženy dostávajú do vedúcich pozícii v čase, keď je riziko neúspechu veľké. Nebojíte sa skleneného útesu ako nová šéfka Progresívneho Slovenska?
“Toto by bolo mimoriadne náročné obdobie, nech by sme do predsedníckeho kresla posadili kohokoľvek. A verím, že všetci v strane si uvedomujeme, že bude ťažké prežiť v 4-ročnom exile, so skromnými rozpočtovými podmienkami, kedy sa bude aj ťažko fundraisovať a bude treba udržať motiváciu členov. Ale z mojej nátury vyplýva, že si kladiem výzvy a baví ma sa s nimi boriť. Čím viac neprekonateľne to vyzerá a zvlášť, keď cítim, že mi niekto nedôveruje, tak má to ešte viac motivuje.”
A pocítili ste nedôveru?
“V hnutí zatiaľ nie.”
Lebo do čela strany Vás zvolili s rozdielom piatich hlasov…
“Tí, čo volili Michala Trubana a tí, čo volili mňa, vždy hovorili, že to nie je voľba proti tomu druhému. Jedny rátali s tým, že Michal už má vybudovaný kapitál a poznateľnosť na celom Slovensku a bola by škoda to nevyužiť. U mňa to počas kampane nevzniklo, nebola som v líderskej pozícii a nechodila som do primetimových debát. Neboli to hodnotové rozdiely.
Bolo to o tom, či je Slovensko pripravené na takéto kombo - na ženu a Rómku. Zvažoval sa efekt na elektorát, ale necítila som pochybnosti od členov strany. Zrejme budem prísnejšie posudzovaná a hodnotená ako Rómka a žena, Vždy som musela dokazovať viac.”
Irena Bihariová. Foto - Miroslava Spodniaková
Bihariová: Ženské témy kultivujú Slovensko
Hovoríte, že s Michalom Trubanom nemáte hodnotové rozdiely, ale asi by ste sa nezhodli v tom, ako sa treba venovať ženským otázkam v politike.
“To sú tie stratégie, na čo klásť dôraz - Michal je viac pragmaticky, vníma, čo viac zarezonuje s verejnosťou. Ja súhlasím, že potrebujeme rásť, ale okrem toho máme zodpovednosť za to, ako kultivujeme politickú diskusiu. Ak by progresívci nezvládli posadiť ženu do čela strany, tak potom ako budeme povzbudzovať spoločnosť k pozitívnym zmenám. Aby sa Slovensko neuzatváralo do mentálnej klietky v obave, na čo všetko ešte nedozrelo. Kým to neurobíme, kým si tú ženu za prezidentku nezvolíme, tak budeme vždy nastavení, že na to nie sme pripravení. A ak by voľba zlyhala na tom, že sa členovia zľaknú reakcie voličov, bol by to znak, že si nestojíme za tým, čo hovoríme navonok. V tomto som ja trochu iná, buďme viac odvážni. Možno tie ženské témy nevyrobia percentá, ale je dôležité, aby v tom diskurze boli. Pretože máme zodpovednosť, aby forma politickej súťaže nebola len o moci, ale aj o tom, že ju kultivujeme.”
Ženské témy ešte viac zvýraznila pandémia koronavírusu, ktorá prehĺbi nerovnosti medzi ženami a mužmi. Źeny, ktoré prevzali starostlivosť o deti a domácnosť a stále často v prvej línii, môžu prísť o prácu, prehĺbiť sa môže platové rozdiely. Má na to PS riešenie?
“Pandemické obdobie ešte viac odhalilo systémové nedostatky. Presne sa ukázalo, ako dokážu byť ženy postihnuté. Nemusí sa ani stať niečo tak dramatické, ako je pandémia, a ukáže sa zraniteľnosť ich postavenia. Sama som to zažila: bola som uprostred internej kampane, ale musela som riešiť homeschooling, elektronické vyučovanie, starostlivosť o prváka a škôlkárku.
Máme viacero návrhov na štrukturálne zmeny, aby sa postavenie žien nezhoršovalo. Napríklad zdieľané rodičovstvo a flexibilná rodičovská dovolenka. Lebo aj počas krízy sa ukázalo, že si neviete prehadzovať OČR a striedať sa s partnerom. Väčšinou je to potom zase žena, ktorá musí prebrať starostlivosť. Teraz je to tak, že zostať na rodičovskej dovolenke môže aj muž, ale vždy sa stará len jeden rodič. Mne ako matke by ale najviac pomohlo, keby sme sa mohli plynule striedať. Majú to tak vo Fínsku, že si vyklikáte na webe, ktorý deň v týždni je partner v práci a kedy na rodičovskej. Žena tak nemusí vypadnúť z práce a posilňuje to postavenie otcov, ktorí sa zapájajú do starostlivosti o deti do troch rokov. Hľadáme spôsoby, ako by sme ženy neprikovali iba k jednému režimu, teraz si matka, tak sa nevenuj iným veciam.”
Na rovnakej pozícii je rozdiel medzi platom ženy a muža skoro 20 percent. Aký tlak sa dá vytvoriť na to, aby sa to zmenilo?
“Je to ťažko preukázateľná vec pri pracovnoprávnych vzťahoch. Ani inšpektoráty práce neplnia svoje úlohy, určite by pomohlo pár prípadových štúdií, vytvorenie tlaku od orgánov, ktoré to kontrolujú a pár žien, aby sa ohradili.“
Pomohlo by zverejňovanie platov?
“Určite aj to je cesta.”
V parlamente sú medzitým štyri návrhy zákonov na sprísnenie interrupcií, hoci čísla umelého prerušenia tehotenstva stále klesajú. Prečo sa parlament tak vytrvalo zaoberá obmedzením práv žien?
“Nechcem krivdiť tým, ktorým na tom naozaj záleží, ale už sme to videli pri minuloročnej koaličnej zostave, že táto téma sa stala politickou agendou. V tom vidím pokrytectvo, ktoré mi prekáža. Ak politikom a političkám záleží na tom, aby žena mala deti, tak je pre mňa nepochopiteľné, prečo sú takí odporcovia rodovej rovnosti. Toto je nepochopiteľný rozpor aj v tom ich ideovom svete. Zaoberajú sa donekonečna sprísňovaním interrupcií ako nejaký džihád, ako by si nič iné pri rodičovstve nepýtalo pozornosť, ale na druhej strane sa s nimi nedá baviť o tom, ako ženy motivovať k rodičovstvu: . aby mohla žena fungovať aj ako matka, aj ako profesionálka vo svojom odbore, aby ju materstvo nedostávalo do finančnej tiesne. To už je totiž agenda rodovej rovnosti. ”
Irena Bihariová. Foto - Miroslava Spodniaková
Bihariová: Žena má právo rozhodovať, čo sa deje v jej tele
O interrupciách debatujeme hlavne ako o vražde nenarodeného dieťaťa. Prečo to stále nie je diskusia o práve ženy rozhodovať o svojom tele?
“Keď sa bavíme o práve ženy rozhodovať o svojom tele, tak niektorých bojovníkov za život to ešte viac trápi a otáča to ich hnev proti ženám, že aké sú sebecké, prečo by malo byť ich telo dôležitejšie. Ako si dovoľujú chcieť rozhodovať o tom, čo sa v ich tele deje. Dokonca som čítala reakcie, že veď len nech to vynosia, porodia a hotovo. Niekto iný sa o dieťa postará, veď sa nič nedeje. Vôbec tam necítia, že vtedy robíme zo ženy len prostriedok, ktorý má slúžiť na upokojenie nejakého ideologického presvedčenia. Neviem, čo je ešte vulgárnejší postoj k žene a jej právu na telesnú integritu.”
Nemali by sa ženy viac ozývať?
“Ja mám pocit, že aj mnohé ženy sú z toho veľmi unavené. Častokrát čítam, že sme sa za posledných 20 rokov v tomto diskurze nikam neposunuli, stále vysvetľujeme tie isté veci. Dokonca je to už horšie, ako v prípade interrupcií, už boli veci nastavené, máme rozhodnutie Ústavného súdu a aj tak ich ideme riešiť od začiatku. Často rozmýšľam, ako sa táto debata dotýka žien, ktoré si interrupciou prešli. tým Neustále jatríme ich svedomie, ak vedieme diskusiu o tom, aké je to zvrhlé a neakceptovateľné. A tá žena je s takýmto diskurzom neustále konfrontovaná, hoci pre každú je to ťažké rozhodnutie.”
Istanbulský dohovor Slovensko odmietlo, ale pandémie hneď ukázala, že s domácim násilím máme veľký problém. Uvedomíme si to teraz?
“Obávam sa, že nie, aj keby sme im ukázali tvrdé čísla, že situácia týraných žien sa počas pandémie zhoršila, tak povedia, že Istanbulský dohovor nie je riešenie.”
Ako by ste riešili domáce násilie vy?
“V občianskom zákonníku máte ustanovenie, že ak je muž násilník, žena zostáva, násilník odchádza. Dnes vieme , že sa to neuplatňuje, že vykázanie muža z bytu nefunguje. Je to potom pre ženy veľmi ťažké.. Chceme sa zamyslieť, aby to bolo skutočne aplikovateľné. Žena musí byť chránená prostredím. Nedostatky máme aj v azylových domoch, je tam krátka doba, kým sa tam ženy môže zdržiavať, domovy sú málokapacitné, nehovoriac o postoji verejnosti. V tomto štvorročnom období si však nemyslím, že by to niekoho trápilo a že by sa ich problémami štát aktívne zaoberal.”
Kritizovali ste správanie herca Maroša Kramára, ktorý obťažoval vizážistku a ospravedlnil sa spôsobom, ktorý urazil ženy. Ako to vnímate?
“Ukazuje to vzorec, ako vnímame normalitu k ženám. Sme zvyknutí, že správať sa k žene môžeme bez toho, aby sme sa zaoberali tým, ako sa tá žena cíti. To sa stalo pravidlom v generácií pána Kramára. Ja som sa však potešila, že sa istá časť verejnosti ozvala a nepovažovala to za normálne. To, že to išlo zdola, ukazuje, že sa v spoločnosti predsa len tie normy cibria.”
Zažili ste Vy nevhodné správanie alebo sexuálne obťažovanie?
“V mimovládke som mala feministických kolegov, takže v práci doteraz nie. V súkromí si spomínam na veľmi bizarné lekárske vyšetrenie. A tiež šibačku, po ktorej som mala na chrbte modriny. Vysvetľovala som vtedy môjmu frajerovi, že v tom nie je rozdiel, ak by ma v parku napadli. Pre mňa je tá bolesť rovnaká, stopy sú rovnaké, tak v čom je to iné. Prečo by ich malo ospravedlniť, že sa to deje v rámci tradície. Tu som mala prvý raz pocit, že musím vôbec vysvetľovať, že zbiť ma, hoci v rámci tradície, je neprípustné.”
Na jednej strane máme liberálnu prezidentku, na druhej strane sa cez boj proti korupcii dostali do parlamentu silno konzervatívne sily. Čo to hovorí o Slovensku?
“My sme v boji proti korupcii dlhodobo vytvárali z politiky klanovú súťaž. A ja tej emócii po vražde Kuciaka a jeho snúbenice rozumiem. Lenže vznikli dva tábory, kde sme potom tomu jednému, ktorý bojuje proti mafianizácii štátu, ochotní odpustiť takmer čokoľvek. Paradoxne to vedie k tomu, že podporujeme niekoho, kto sa môže začať správať podobne ako tí, proti ktorým sme bojovali. Vidíme to napríklad pri obsadzovaní okresných úradov, alebo keď sa šije zákon na konkrétneho človeka.”
Irena Bihariová. Foto - Miroslava Spodniaková
Bihariová: Čakám prísnosť tam, kde to predtým kritizovali
Ako sa podľa Vás darí riadiť štát Igorovi Matovičovi?
“Nerada by som pôsobila ako generálka, ktorá vie po bitke všetko lepšie. Stať sa premiérom v čase pandémie je situácia, na ktorú sa nedalo pripraviť. Čo sme nečakali je, že sa vrátime k politike dvojitých metrov pri obsadzovaní inštitúcií. Ak sme vraveli, že treba ľuďom vrátiť dôveru v štát, tak to je presne to, čo tú dôveru zabíja. Oni dôveru v zmenu vložili do tejto vlády a ak zistia, že je to to isté, len v ružovom, tak sa z nich buď stanú nevoliči alebo dajú hlasy radikálom. Takže by som čakala väčšiu prísnosť na to, čo oni sami predtým kritizovali.
A čo ma naozaj vyrušovalo, že ani v pandemickej situácii by sme nemali rezignovať na dodržiavanie princípov právneho štátu. O tom je riadenie štátu. Nie, že mám dobrý nápad, ohlásim to na tlačovke a skryjem sa za krízový štáb, to v právnom štáte nemôže fungovať. Ak chcem obmedziť práva, musí to vzísť z legálne definovaného postupu a nie, že sa nevieme dopátrať predpisu, na základe ktorého bola zavedená povinná karanténa, zákaz vstupu cudzincom. To sú veci, ktoré ukazujú nepripravenosť, až amatérstvo.”
Počas pandémie sme často zažívali stigmatizáciu, stále sme mali nejakého nepriateľa: Rómov, pendlerov, cudzincov...
“Už aj predtým to bola črta Igora Matoviča. Ak so mnou nesúhlasíte, tak so mnou nechcete poraziť nejakého nepriateľa. Vždy potrebuje nepriateľa, lebo sa za neho chce schovať. Ten nepriateľ mu legitimizuje jeho rozhodnutia. To je nebezpečná manipulatívna technika, odbúrava kritikov. V tomto ma neprekvapil. Je ťažké s ním viesť nejakú debatu, lebo vás vpasuje do úlohy, že si neuvedomujete vyššiu hrozbu. To zahlcuje racionálnu debatu o akomkoľvek probléme.”
Politológovia liberálnej strane, ktorá oslovuje hlavne mestských voličov, nepredpovedajú dvojciferný výsledok. Kedy budete vy úspešnou predsedníčkou PS a nespadnete z toho povestného skalného útesu?
“Ja som zmierená aj s tým, že nebudeme mať 25 percent, ale nech sú to percentá, ktoré sú získané korektnou politickou súťažou, nie populistickou politikou. Musíme byť nositelia inej politickej ponuky a formovať voličský dopyt tak, aby ponuka progresívcov nebola okrajovým žánrom, ale normálnou predstavou o riadení štátu.”
Budete vedieť presadzovať vaše názory aj z pozície mimoparlamentnej strany?
“Určite, dokonca je to ešte dôležitejšie. Ak by sme sa vzdali a nechcem tým z nás robiť nenahraditeľných, tak pri tejto vláde by neexistovala liberálna protiváha, ktorá sa zastane menšín, žien, sekulárneho štátu. Ich naratív sa stane normou a v tej debate sa prepadneme ešte hlbšie. Zrazu nám biskupi budú prepisovať dokumenty o rodovej rovnosti tak, aby to neurazilo ich útlocit.”
