Spomínate si ešte, kam sme chodili v lete? K babičke, k vode, na hory a... na hrady a zámky! Cestovanie po nich je rovnako letnou klasikou ako film Slnko, seno, jahody. Tak si to poďme tento rok v lete zopakovať. A tak ako na dovolenku netreba jazdiť do sveta, ani za hradozámockými klenotmi nemusíte cestovať až tak ďaleko.
Trebárs Pardubický kraj je ich plný. Máme pre vás tipy na 12 z nich, ktoré by ste na svojich prázdninových potulkách nemali minúť.
Zámok Choltice: Prepych v kaplnke
Predstavte si, že si staviate zámok. Bývanie si vybudujete pomerne skromné, avšak kaplnku postavíte prepychovú. Kde sa to stalo? Na zámku v Cholticiach. V južnom krídle tu nájdete kaplnku svätého Romedia. Osembokú stavbu vnútri delenú desiatimi pilastrami s bohatou štukovou výzdobou. Jej veľkolepý vchod z nádvoria tvoria toskánske stĺpy s balustrádou.
Zámok Choltice Foto - archív DSVČ a Pardubického kraja
Ďalšou zaujímavosťou zámku je Salla terrena, teda sála situovaná na prízemí s priestorom otvoreným do záhrady. V novovystavanom zámku založili v roku 1672 grófski manželia lekáreň pre chudobných, ktorá je teraz súčasťou prvého prehliadkového okruhu. Na mieste hradieb starého zámku vznikol anglický park, prechádzajúci do 70-hektárovej obory s kaskádou rybníkov, s prastarými dubmi, platanmi a hrabmi, ktoré sú dôkazom viac než 400-ročného veku obory, dnešnej prírodnej rezervácie.
Zámok Slatiňany: Kúpeľňa z 19. storočia
Plný netradičných miest je zámocký areál v Slatiňanoch. Tunajšia gotická tvrdza zo 14. storočia sa počas 600 rokov premenila na moderné sídlo šľachtickej rodiny Auersperg, ktorá zámok vlastnila po dve storočia až do svojho vymretia v roku 1942. Zámok ukrýva štyri prehliadkové okruhy – pánske poschodie, ktoré kniežacia rodina obývala na prelome 19. a 20. storočia, ďalej okruh ponúkajúci netradičné miesta ako zámockú ľadovňu, kotolňu z 20. rokov 20. storočia či veľkú kúpeľňu z prelomu 19. a 20. storočia, ktorá poskytuje pohľad na úroveň vtedajšej zámockej hygieny.
Zámok Slatiňany. Foto - archív DSVČ a Pardubického kraja
Zámok a jeho areál prechádzajú v posledných rokoch postupnou rekonštrukciou, ktorá k novému životu prebúdza aj viacero zaujímavých stavieb. Predovšetkým je to komplex detského hospodárstva, ktoré bolo určené na nenásilnú výchovu detí z rodu Auersperg. Čo sa tu učili? Spravovať majetok...
Tvrdza Orlice: Gotika aj renesancia
O tvrdzi Orlice ste možno dodnes nepočuli, ale bola by škoda ju prehliadnuť! Je to jedna z verejne prístupných pamiatok v Pardubickom kraji, ktorú už od konca 13. storočia nájdete na okraji Letohradu. Avšak po roku 1650 osirela, miestna šľachta sa totiž presídlila na modernejší zámok a pevnosť začala slúžiť na hospodárske účely. Hoci je dnes v súkromnom vlastníctve, je stále prístupná.
.jpg)
Tvdrza Orlice. Foto - archív DSVČ a Pardubického kraja
Môžete si tak prezrieť historické renesančné priestory a tiež preskúmať podzemnú gotickú časť. Na horných poschodiach sú umiestnené expozície s dobovou tlačiarenskou dielňou, výrobky dnes už neexistujúcich orlických sklární a archeologické nálezy. A pozor! Tu sa deti rozhodne nebudú nudiť! Tunajšia zvieracia zbierka Kúzelný les ich pohltí. Kto ocení historické špeciality, nemal by prehliadnuť figurálne sgrafitá na vonkajších stenách.
Zámok Kladruby nad Labem: Krajinou koňa
Kladruby nad Labem, jeden z najstarších žrebčínov na svete a domov starokladrubského koňa, sú s koňmi späté od svojho počiatku. Na konci 15. storočia tu Pernštejnovci vybudovali oboru a Habsburgovci v roku 1563 založili žrebčín, ktorý sa neskôr stal žrebčínom dvorným. Srdcom Kladrubského areálu sú hlavné stajne, kostol a cisársky zámok, v ktorom môžete obdivovať štýlovo vybavené komnaty významných príslušníkov habsburského rodu.
Foto - archív DSVČ a Pardubického kraja
Celý areál predstavuje tiež unikátnu kultúrnu krajinu zloženú z lúk, pastvín, starobylých alejí, lesov, slepých ramien Labe, zavodňovacích jarkov a historických budov mnohých rôznych účelov. Rekonštrukcia z roku 2015 vrátila komplexu Kladrubského žrebčína jeho klasicistický vzhľad z počiatku 19. storočia. Všimlo si to aj UNESCO, ktoré areál na svoj Zoznam svetového dedičstva zapísalo v minulom roku.
Zámok Nové Hrady: Malý Schönbrunn
Rokokový zámok v Nových Hradoch vybudoval v rokoch 1774-77 gróf Jean-Antoine Harbuval de Chamaré a jeho dielo je dnes často nazývané Malým Schönbrunnom alebo Českým Versailles. Zámok vyrástol v štýle francúzskych letných sídiel, jeho hlavnú poschodovú budovu kryje manzardová strecha a prednú fasádu bohaté zdobenie. Pri rekonštrukcii na prelome 20. a 21. storočia bola obnovená reliéfna štuková a kamenná sochárska výzdoba. Súčasťou areálu je francúzska záhrada.
.jpg)
Foto - archív DSVČ a Pardubického kraja
V nej sa nachádzajú správne budovy a anglický park s pieskovcovou Krížovou cestou z roku 1767, vedúcou k pozostatkom pôvodného gotického hradu. V budove bývalej sýpky je Prvé české múzeum bicyklov s pohonným systémom a v zámku nájdete stálu expozíciu historického nábytku. Za návštevu stoja tiež zámocké stajne, farma jelenej a danielej zveri alebo Galéria klobúkov.
Zámok Pardubice: Hrad? Zámok?
Najskôr tu stál vodný hrad, ktorý po husitských vojnách obohnala kamenná hradba so strieľňami a nárožnými vežami. Najvýznamnejšiu prestavbu podnikol na konci 15. a začiatku 16. storočia rod Pernštejnov. Vilém II. z Pernštejna hrad prestaval na renesančný palác so štyrmi krídlami a obohnal ho opevnením, dnes označovaným za vrchol neskoro gotickej opevňovacej techniky.
Foto - archív DSVČ a Pardubického kraja
Na strane smerom k mestu vyrástol barbakán, akési predsunuté opevnenie, ktoré so zámkom spájal drevený most. Prestavbám ani vtedy nebol koniec a do dnešných dní sa sídlo Pernštejnov zachovalo vo svojej unikátnej podobe na pomedzí hradu a zámku. V strednej Európe je komplex považovaný za jedinečný vďaka svojej rozlohe a podobe. Zámok síce až do budúceho roka prechádza rekonštrukciou, ale prechádzka po zámockých parkánoch s jedinečnými výhľadmi na mesto za návštevu Pardubíc stojí.
Zámok Moravská Třebová: Zažite renesanciu
Zámok v Moravskej Třebovej vďaka svojmu jedinečnému manieristickému arkádovému nádvoriu zo začiatku 17. storočia patrí k najvýznamnejším pamiatkam renesancie v celej strednej Európe. Zámok bol za Ladislava Velena zo Žerotína jedným z kultúrnych centier Moravy a snúbi sa v ňom najrannejšie a zároveň neskoré obdobie renesancie.
.jpg)
Foto - archív DSVČ a Pardubického kraja
Vďaka tomu dokumentuje vývoj renesančnej architektúry v českých krajinách od konca 15. do začiatku 17. storočia a nechýba v žiadnej českej učebnici dejín umenia. K najvýznamnejším pamiatkam patrí renesančná flámska tapiséria Ifigénia v Tauride zo začiatku 16. storočia. Na nádvorí si vašu pozornosť zaslúži súbor šiestich slnečných hodín. Prehliadkové okruhy vás zavedú do stredovekej mučiarne či alchymistického laboratória, priblížia život na vidieku a deti doslova vtiahnu do stroja času v interaktívnej herni Zaži renesanciu.
Zámok Litomyšl: Dar z lásky
Zámok Litomyšl preslávil tunajší rodák Bedřich Smetana aj zápis na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Zámok je vzácnou ukážkou úpravy talianskeho renesančného paláca pre podmienky zaalpských krajín. Podľa talianskeho vzoru obiehajú vnútorné nádvorie z troch strán arkády a fasády so štítmi pokrýva sgrafitová výzdoba. Bol postavený v 16. storočí Vratislavom Nádherným z Pernštejna ako dar pre jeho milovanú ženu.
.jpg)
Zámok Litomyšl Foto - CzechTourism
Pernštejnské sídlo doplnili v 17. a 18. storočí barokové úpravy vykonané Trauttmansdorffmi a Waldstein-Wartenbergmi, za účasti popredných barokových umelcov. Interiérová výzdoba je výsledkom barokových a klasicistických úprav. Unikátom je dochované zámocké rodinné divadlo so súborom kulís z roku 1797. Zámok je rozdelený na časť štátnu, do ktorej spadá napríklad zámok a kočiareň, a na časť mestskú s pivovarom či koniarňou.
.jpg)
Hrad Litice: Druhý Karlštejn
Hrad nájdete na skalnatom pahorku v hlbokej zákrute Divokej Orlice uprostred rozľahlých lesov. Koncom 13. storočia ho tu vybudovali členovia rodu Půticov. Ako kráľovskému sídlu Jiřího z Poděbrad sa hradu dostalo veľkých a nákladných úprav z počiatku 16. storočia a Litice sa tak v 15. storočí stali jednou z najpoprednejších pevností v Čechách, označované ako druhý Karlštejn.
Hrad Litice Foto - archív DSVČ a Pardubického kraja
V roku 1681 bol však úplne opustený – studené, nepohodlné a ťažko prístupné sídlo už nevyhovovalo narastajúcim nárokom šľachty a začalo chátrať. Zostalo tu však veľa na obdivovanie. Vyberte sa až na vyhliadkovú vežu, rozhliadnite sa po okolí, na chvíľu sa zastavte a kochajte sa meandrujúcou Divokou Orlicou. Stojí to za to!
Hrad Košumberk: Kde sa učil Albrecht
Skoro ako keby z rozprávky Ať žijí duchové! vystúpila zrúcanina hradu Košumberk, založeného v 14. storočí. Hrad je prvýkrát spomínaný v roku 1312, neskoro gotickú podobu získal koncom 14. storočia prestavbou pánov z Chlumu. Po požiari v roku 1573 hrad znovu zmenil vzhľad, tentoraz renesančne. V druhej polovici 16. storočia bola na Košumberku zriadená českobratská škola, kde boli vychovávaní mladí protestantskí šľachtici.
Medzi nimi tu rozum a vzdelanie bral aj neskoršie preslávený bojovník Albrecht z Valdštejna. Z niekdajšieho hradu dnes nájdete len torzo štvorcovej veže, časť múrov paláca, bránu a zvyšky opevnenia. Aktuálne na hrade prebieha rekonštrukcia, ale môžete navštíviť prehliadkové okruhy či využiť nové herné prvky pre najmenších.
Hrad Kunětická hora: Za Rumburakom
Možno už vám napadlo pátrať po skutočnom hrade, kde zosnoval svoje plány rozprávkový Rumburak. My sme ho pre vás objavili a nie je to ďaleko! Kunětickú horu uvidíte z celého šíreho východočeského Polabia. Vďaka svojej siluete a monumentálnemu postaveniu v krajine bola osídlená už v období praveku. Podľa archeologických výskumov stál hradný komplex na Kunětickom kopci už v druhej polovici 14. storočia.
.jpg)
Hrad Kunětická hora Foto - archív DSVČ a Pardubického kraja
Do širšieho povedomia sa hrad dostal za husitských vojen a po roku 1464 patril kráľovi Jiřímu z Poděbrad. Hlavná prehliadková trasa prevedie návštevníkov celým hradným palácom od pivnice až po vyhliadku vo veži, cez zbrojnicu, výstavu o útrpnom práve, Rytiersku sálu a poschodie venované Pernštejnom. Pozorní návštevníci môžu uvidieť aj draka. Druhý okruh potom predstavuje kaplnku svätej Kataríny a k nej priliehajúcu barokovú kaplnku svätej Barbory.
Hrad Svojanov: V dome zbrojnošov
Jeden z najstarších kráľovských hradov v Česku, s priezviskom Vila českých kráľovien, stojí uprostred hlbokých lesov v údolí rieky Křetínky. Hlavnou úlohou hradu bolo chrániť Trstenickú obchodnú cestu. Tvoril ho priestor vnútorného nádvoria, chránený až osem metrov silnými hradbami a rovnako silnou vonkajšou stenou. Dvadsaťšesť metrov vysoká veža slúžila ako posledné útočisko obrancov.
.jpg)
Hrad Svojanov. Foto - CzechTourism
Neskorší majitelia hradu, páni z Boskovic, vybudovali dômyselný systém neskoro gotického opevnenia so siedmimi baštami a domom zbrojnošov, ktorý sa dochoval v autentickom stave. Trčkovci z Lípy zasa postavili na pôvodnej hradbe nový renesančný palác zdobený listovými sgrafitami, zachovaný len ako zrúcanina. Návštevníci sem jazdia obdivovať gotickú stĺpovú sieň, kuchyňu, špajzu, gotickú pivnicu či mučiareň.
Ak chcete vedieť viac, prelistujte:
