|
Blížime sa k zámku v Lysiciach, asi 30 km na sever od Brna. Vyzerá impozantne! Obrovské dvere nám otvára kastelánka Martina Rudolfová. Keď ich zatvára, všimnem si, že dvere do zámku sa – ako inak –otvárajú obrovským kľúčom. K nemu je pripojených niekoľko ďalších. „Keď cestujem na dovolenky, tak počas kontroly na letiskách počas nimi vždy vzbudím pozornosť,“ prezradí Rudolfová. Keď zbadá moje prekvapenie, vysvetlí, že zámok nie je len jej pracovisko, ale aj jej domov. Na zámku má trojizbový byt.
Má to svoje výhody, aj nevýhody. S úsmevom spomenie chlad, na ktorý si už zvykla. „Keď prídem k mame, ktorá býva v paneláku, najprv sa zohrejem, ale potom mi je už príliš teplo a otváram okná,“ popisuje. Chlad cítime aj my, hoci sme v pohybe a prechádzame z miestnosti do miestnosti. Tých je len v hlavnej budove zámku 48!
Kastelánka Martina Rudolfová a je kľúče od zámku. Foto - autorka
Najmladšia kastelánka
Vo vnútri zámku moju pozornosť upúta impozantné schodisko, ktorým sa dostávame do reprezentačných miestností. V jednej z nich sa organizujú svadby – za 7 a pol tisíc korún. Hneď vedľa sa nachádza sála, ktorú si môžu svadobní hostia prenajať. Impozantný stôl slúži po roztiahnutí pre 24 hostí.
„Samozrejme, je potrebné zadovážiť si catering, ale naši hostia túto možnosť radi využívajú, dokonca aj v zime, napriek nízkym teplotám v zámku,“ prezrádza kastelánka. V lete sú hitom záhradné sobáše, tie stoja 5 tisíc korún. „Svadby, či vo vnútri alebo vonku, sú veľmi populárne, v období piatich mesiacov si tu svoje áno povedalo takmer 50 párov,“ ráta Rudolfová.
Martina Rudolfová sa na zámku ocitla pred 25 rokmi, keď zaskakovala za kolegyňu, ktorá išla na materskú. Vtedy nemala ešte ani dokončenú vysokú školu a študovala dejiny umenia. Ako 24-ročná sa stala najmladšou kastelánkou v Česku. „Kolegyni sa potom do práce nechcelo a tak tu kraľujem ja,“ smeje sa. Vo svojej profesii je veľmi dobrá, čo zisťujem počas prehliadky zámku, o ktorom vie zaujímavo porozprávať.
Lysice. Foto - autorka
Vyše sedem storočí
Prvá zmienka o Lysiciach je z roku 1308, v súvislosti s Heraltem z Lysíc a Kunštátu. Dejiny majiteľov zámku sú hlavne príbehy rodiny Dubských, ktorý zatvára Albrecht Dubský (1882-1962). Za jeho čias bol zámok svedkom pomalého zostupu spoločenského a kultúrneho významu rodiny Dubských a Lysíc. Po II. svetovej vojne bol zámok na základe Benešových dekrétov zoštátnený a po roku 1947 sprístupnený ako pamiatka prvej kategórie.
Od roku 2002 je zámok Národnou kultúrnou pamiatkou.
Foto - Malgorzata Wojcieszyńska
„Keď bola moja dcéra malá, učila sa tu kolobežkovať,“ prezrádza kastelánka svoj príbeh na zámku, keď sa z prvého poschodia presúvame na nádhernú záhradnú kolonádu. Ten zastrešený „výbežok“, ktorý vedie ponad záhradu naspäť k jednej zo zámkových miestností robí dojem a keďže práve prší, užívame si túto vymoženosť. „Veľmi dobre to vymysleli vtedajší panovníci – boli na vzduchu, no zároveň mali strechu nad hlavou a mohli sa prechádzať,“ hodnotí Rudolfová a dodáva, že terasa sa teší veľkej obľube medzi fotografmi a modelkami.
Foto - Malgorzata Wojcieszyńska
Ako sa upratuje Lysický zámok
O záhradu, skleníky, oranžérie a jazierko sa starajú štyria záhradníci: tri ženy, jeden muž, no počas leta vypomáhajú aj ďalší, hlavne študenti. Okrem kastelánky je na zámku zamestnaných 11 osôb. Počas sezóny posilňujú základný personál sprievodcovia, keďže záujem o túto pamiatku je veľký a návštevníkov pribúda – ročne okolo 34 tisíc.
Každý deň zámok upratujú dve upratovačky - nastupujú už o 5 ráno, aby ho do 9 stihli pripraviť. „Za tie štyri hodiny prejdú každý deň jednu časť, každý druhý deň – druhú a celý pondelok je deň na komplexné upratanie,“ vysvetlí systém kastelánka.
Foto - Malgorzata Wojcieszyńska
Bývať na zámku, ktorý je „vyblýskaný“ je možno snom viacerých, ale Rudolfová pripomenie nepozvaných návštevníkov, ktorí sa sem sťahujú pred zimou. „Koľkokrát si dcéra do školy zobrala desiatu, ale keď ju rozbalila, zistila, že už ju načali myši,“ opisuje kastelánka. Aj Vianoce im vedeli spestriť. „Mali sme pekne vyzdobený stromček, aj so slamenými ozdobami, ktoré som prácne vytvorila, ale práve oni sa stali rajom pre myši. Tak sa nám smiali, že máme tancujúci stromček, ktorý dávali myši do pohybu,“ doplňuje. Dozvedáme sa tiež, že do zámku sa pokúšali dostať aj zlodeji, a tak sa Rudolfova každý deň prechádza okolo zámku so psom, napriek tomu, že zámok stráži kamerový systém.
Foto - Malgorzata Wojcieszyńska
Ženy na zámku
Zámok obývali zaujímavé ženy, napríklad vernou družkou a pomocnicou při spoločenských, hospodárskych a kultúrnych udalostiach bola majiteľovi zámku - Emanuelovi Dubskému (1806-1881) jeho manželka Matylda, rodená Žerotínová (1808-1887). Založila prvú detskú nemocnicu v Brne a na Morave. Na prelome 19. a 20. storočia sa tu zdržiavala aj Emanuelová neter – rakúska spisovateľka Marie Ebner-Eschenbachové, rodená Dubská (1830-1916), ktorej je venovaná nielen jedna z lysických knižníc, ale aj celá výstava. Tá je verejností prístupná od minulého roka. Je to dielo Rudolfovej, na ktoré je pyšná.
Foto - Malgorzata Wojcieszyńska
Slávna spisovateľka
S kastelánkou vstupujem do galérie, ktorá sa nachádza pred zámkom. Portréty Marie von Ebner–Eschenbach zdobia steny. Moja sprievodkyňa ma upozorní, že pozadie jej robia okná, cez ktoré padá denné svetlo. A tak vidí, obrazne povedané, ako sa na svetlo denné dostavajú dejiny jednej zo zaujímavých žien, ktorá je s tým regiónom Česka spojená. Bola rakúskou spisovateľkou, píšucou v nemčine, nominovanou na Nobelovu cenu, ale písala o českom vidieku a ľuďoch odtiaľto. V roku 1900 sa stala prvou ženou, ktorej viedenská univerzita udelila čestný doktorát. „Čím viac sa o nej dozvedám, tým viac si získava môj obdiv,“ hovorí s rešpektom Rudolfová.
V galérii si na svoje prídu nielen dospelí, ale aj deti, na ktoré čakajú puzzle a iné interaktívne hry. Z nich sa môžu poskladať napríklad portrét spisovateľky. Zaujímavých nápadov, ako ukázať život tejto ženy, je tu dosť. „Každú dovolenku, aj tu najvzdialenejšiu, plánujem tak, aby som mohla navštíviť zámky a múzea – kvôli inšpirácii,“ hovorí Rudolfová. Keď sa jej opýtam, či ju očarili aj slovenské zámky, spomenie okamžite Bojnický. Inšpiroval ju usporadúvať na Lysickom zámku herecké vystúpenia.
Foto - Malgorzata Wojcieszyńska
Zámok a jeho ženy
Na záver navštívime iné dielo kastelánky – kaviareň. Vonku si tu môžete sadnúť na prútené kresla a pokochať sa pohľadom na zámok, vo vnútri vás čaká iné prekvapenie pre oči: pozlátený, zrekonštruovaný koč umiestnený za sklenou stenou, ktorý pochádza z druhej polovice 18. storočia. K tomu výborné koláče, kávička. Všetko sa tu zdá dokonalé! Niet sa čo čudovať, že zámok sa teší veľkej obľube a dokonca sa objavil aj v niekoľkých filmoch: s Luďkem Sobotou Noc na zámku, v seriáli Četnícke humoresky a v rozprávkach O pokladech či Kráľovstvo potoku.
Foto - Malgorzata Wojcieszyńska
Zahrala si aj samotná kastelánka, keď sa postavila pred kameru v súťažnej relácii o českej histórii O poklad Anežky České. Stvárnila tam poslednú šľachtickú majiteľku zámku grófku Julianu Dubskú.
Martina Rudolfová robí na hrade všetko. Tento zámok má určite šťastie na také dámy, ktoré svojou prácou a otvorenou mysľou, preslávili jeho povesť.
Foto - Malgorzata Wojcieszyńska
(Obsah vznikol v spolupráci s CzechTourism)
.
Prečítajte si aj Iba dve hodiny od Bratislavy máme tri európske unikáty
