Emily Jean Stone, všetkým známa ako Emma, nemá príbeh dievčaťa z chudobných pomerov, ktoré by si z ničoho vybudovalo rozprávkovú kariéru. Práve naopak. Jej otec šéfoval veľkej spoločnosti a peniaze im nechýbali.

Jej život je ale dôkazom, že peniaze nemusia stačiť a niekedy sa človek musí popasovať s inými nástrahami.

Emma Stone - od detstva v terapii

Prvý panický atak mala ako sedemročná. “Bola som u kamarátky doma a zrazu som sedela v jej izbe a mala som hlboké presvedčenie, že v dome horí, napriek tomu, že nič tomu nenasvedčovalo,” spomína Emma Stone pre americké National Public Radio.

Začala sa jej sťahovať hruď a v panike zavolala mame, aby po ňu prišla. Od detstva chodila pre úzkosti na terapiu. Trpela predstavou, že musí dozerať na svoju mamu, inak sa jej môže stať niečo hrozné. Preto sa bála vychádzať z domu a nechávať mamu osamote, kým bola v škole.

“Máte pocit, že je to intuícia, aj keď je to iracionálne. Je ťažké vo veku 7 alebo 8 rokov diskutovať so sebou a hovoriť si, že tie veci nie sú pravdivé,” opisuje svoje úzkostné stavy.

“S úzkosťou ste presvedčený o určitých veciach a je ťažké to odhaliť, keď k tomu nemáte potrebné nástroje alebo chápanie, čo sa deje, ktoré získate prostredníctvom terapie.”

Pomohlo jej herectvo

S hraním začala, keď mala jedenásť. Herectvo bolo to, čo jej pomáhalo s úzkosťami. Pri ňom sa stopercentne sústredila na daný moment a nemala kapacitu strachovať sa pre minulosť alebo budúcnosť. Potom prišla životná udalosť, ktorá mohla nastať iba vďaka spomínanému rodinnému zázemiu.

V 15-tich sa spolu s mamou presťahovala z Arizony do Los Angeles, aby mohla chodiť na kastingy. Rodičov o tomto veľkom životnom kroku presvedčila pomocou prezentácie, ktorú vytvorila v PowerPointe. Takýto krok bol pred pár rokmi, v čase úzkostných predstáv o mame, úplne nepredstaviteľný.

Emma Stone.  Foto - wikipedia.org

Ako sa jej to podarilo? Ako dospievala, vďaka terapii a podpore rodiny sa jej podarilo nájsť nástroje na zvládanie úzkostí do tej miery, že dnes už nemáva panické ataky.

“Chodím k terapeutovi, meditujem a hovorím s ľuďmi. Namiesto toho, aby som sa izolovala, sa im ozvem,” opisuje Emma Stone svoju stratégiu zvládania úzkosti, ktorá je podľa nej neprestávajúcim procesom a súčasťou jej každodennej rutiny.

Mama a rakovina prsníka

Keď mala 19 rokov, jej utkvelá predstava, že sa mame niečo stane, sa stala realitou. V roku 2008 jej mama zavolala zlú správu: má obzvlášť agresívnu formu rakoviny prsníka. Po dvojitej mastektómii a jeden a pol roka trvajúcej chemoterapii, počas ktorej jej bola dcéra veľkou oporou, je mama Krista zatiaľ stabilizovaná.

V roku 2010 pri príležitosti úspešného ukončenia maminej liečby, Emma napísala sirovi Paulovi McCartneymu a poprosila ho, aby pre mamu nakreslil odtlačky dvoch vtáčích nožičiek ako pripomienku maminej obľúbenej piesne od Beatles s názvom Blackbird. Hudobník kresby skutočne poslal a mama s dcérou si podľa nich dali vytetovať totožné tetovania na zápästia.

Emma Stone sa pravidelne zúčastňuje rôznych charitatívnych akcií na podporu boja proti tejto chorobe.

Hollywood Emmu Stone ignoroval

Po príchode do Hollywoodu chodila na jeden kasting za druhým, a všade ju odmietali. Toto prekliatie trvalo tri roky. “Môže vám to pripadať veľmi nezmyselné, dávať celé svoje ja do tých konkurzov, a neuspieť a zase neuspieť a zase. Ale potom sa stane niečo takéto a to vám pripomenie, že to všetko k niečomu viedlo,” spomína si, ako dostala svoju prvú filmovú rolu v komédii Superbad.

Svoje prvé neúspešné roky neskôr zosobnila v muzikáli La La Land a podľa časopisu Forbes sa stala najlepšie platenou herečkou. V muzikáli hrá Miu, ktorá sa tiež pokúša stať herečkou. Za túto hlavnú ženskú rolu získala v roku 2017 svojho prvého Oscara a Zlatý glóbus.

“Jej hranie má v sebe neskutočnú komiku typu Carole Lombard, Katharine Hepburn a kvalít starého Hollywoodu, vďaka čomu pôsobí letmo, iskrivo a očarujúco. Všetko, čo potrebujete na muzikál,” povedal o nej režisér La La Landu Damien Chazelle.

„Myslím si, že nádej a kreativita sú dve z najdôležitejších vecí na svete,“ povedala herečka vo svojom prejave pri preberaní Zlatého glóbusu. "Všetci kreatívni ľudia, ktorým zabuchli dvere pred nosom, alebo ktokoľvek, kto premýšľa, že to vzdá, zdieľam toto ocenenie s vami."

Herecké úspechy, manželstvo a dieťa

Herečka má nominácie na Oscara aj za filmy Birdman a Favoritka. Získala tri Zlaté glóbusy aj cenu BAFTA. Stvárnila kultovú tenistku Billie Jean King, postavu Cruelly v disneyovke na motívy 101 dalmatíncov a zahrala si aj vo filme Amazing Spider-Man.

Emma Stone si stráži svoje súkromie. Je vydatá za spisovateľa Dava McCaryho a v roku 2021 sa im narodila dcéra Louise.

Chudiatko a nominácia na Oskara

Posledným obrovským úspechom je film Chudiatko (Poor Things), ktorý si v týchto dňoch môžete pozrieť aj v slovenských kinách. Získala zaňho svoj tretí Zlatý glóbus a v noci z nedele na pondelok (11.3.2024) aj Oskara. 

Vo filme hrá postavu Belly Baxter, ktorá spácha samovraždu, ale vďaka podivnému vedeckému experimentu sa ju podarí oživiť. Vzniká postava so ženským telom, ale mysľou batoľaťa, “ochudobnená” o stereotypy a predsudky, ktoré si bežne v sebe nosíme. Postupne dospieva a objavuje svoju sexualitu.

Emma Stone vo filem Chudiatko.  Foto - facebook.com/DisneyPlus

Počas nakrúcania početných milostných scén jej pomáhala koordinátorka intimity Elle McAlpine. “Mať ju tam pre mňa znamenalo mať záchrannú sieť, choreografku a pomocnú ruku. Po dňoch, počas ktorých sme nakrúcali tieto scény, sme si len tak napísali, ako sa cítime a čo sa s nami deje. A bol to naozaj krásny a extrémne zmysluplný vzťah,” opisuje Emma Stone spoluprácu s koordinátorkou.

Úzkosť ako najväčšia superschopnosť

Emma Stone v snahe pomôcť ľuďom, ktorí sa môžu so svojimi duševnými problémami cítiť osamotení, otvorene hovorí o svojich úzkostiach. V relácii The Late Show so Stephenom Colbertom ukázala obrázok, ktorý nakreslila v detstve počas toho, keď chodila na terapiu. Je na ňom jej portrét vedľa malej zelenej príšerky, ktorá zosobňuje jej úzkosť a v hornej časti veľký nápis “Som väčšia ako moja úzkosť!”

“Mnohým mladým ľuďom bojujúcim s úzkosťami som povedala, že to v mnohých ohľadoch vnímam ako nejakú superschopnosť. To, že v našej amygdale sa môže diať nejaká smiešna vec, a naša reakcia “útok alebo útek” je možno trochu mimo oproti chémii v mozgu iných ľudí, neznamená, že je to zlé. Znamená to len, že máme nástroje, aby sme to zvládli. A ak ich viete použiť na produktívne veci, ak viete všetky tie pocity v tých synapsiách, ktoré vás nútia robiť niečo kreatívne alebo niečo, čo je vašou vášňou alebo niečo zaujímavé, úzkosť je ako raketové palivo, takže nemôžete inak, iba vstať z postele a robiť veci, robiť veci a robiť veci, lebo máte v sebe všetku tú energiu. A to je skutočne dar,” odkazuje herečka všetkým mladým ľuďom s úzkosťou.