|
Každý z nás mal v detstve nejaké sny a predstavy, čo bude robiť, keď už bude veľký. Každý z nás má aj dnes predstavy a sny. Niektoré sú tie isté, čo v detstve – vracajú sa ako bumerang, pretože neboli splnené. Prečo? Nedostali sme dosť podpory od tých najbližších? Nebol vhodný čas? Chýbalo nám odhodlanie? Alebo sme sa zľakli našich hendikepov, ktoré, zdalo sa, nás brzdia na ceste k cieľu?
Predstavte si, že ste filmový producent alebo producentka. Ako by ste reagovali, keby za vami prišiel neznámy chlapík s ochrnutou časťou tváre, vykrivenou perou a rečovou vadou a predložil vám svoj scenár s podmienkou, že si chce podľa tohto scenára vo filme zahrať hlavnú úlohu,
Viete, čí je to príbeh? Viete, kto mal takú veľkú túžbu hrať vo filmoch a písať scenáre, napriek hendikepom? Viete, že ten človek napísal 15 scenárov, ktoré skončili v koši, až kým nenašiel producenta, ochotného nakrútiť film? Napokon producenta našiel a zahral si svoju vysnívanú rolu. Síce za oveľa nižší honorár, ako si predstavoval, ale predsa. Splnil si sen, napriek tomu, že tomu skoro nikto neveril.
Tak vznikol film Rocky so Sylvestrom Stallonem. A ten film získal 10 nominácií na Oskara a nakoniec získal tri sošky.
A pamätáte sa na top modelku Cindy Crawford? Krásnu ženu, ktorej kariéra odštartovala koncom 80. rokov. Ale kým k tomu došlo, niekto jej povedal, že nikdy modelkou nebude pre pehu pri perách. Tá ju mala diskvalifikovať, preto jej odporúčali, aby si ju odstránila. No ona neposlúchla. Napriek tomu, a možno aj vďaka tomu, sa stala ikonou krásy. Niektoré dievčatá ju napodobňovali s tým, že si pehu domaľovávali.
Je niečo, čo aj vás odradilo, aby ste si splnili svoje sny a túžby? Hendikepy, ktorým ste podľahli, namiesto toho, aby ste z nich urobili prednosť?
Dobré vieme, že to nemusí byť ochrnutá tvár, či peha pri perách. Mohli to byť prozaické, menej viditeľné prekážky. Hendikepy – reálne alebo aj nie, ktoré nás diskvalifikovali. Aspoň v našich predstavách.
Ale viete, že nie je všetkým dňom koniec. Že sa dá robiť to, o čom ste snívali a snívate? Predvčerom som na vlastné oči videla, že sa to dá. Ukázala mi to moja kamarátka, ktorá v detstve snívala, že bude spievať. Namiesto spevu celý svoj dospelý život venovala deťom a práci v banke. Teraz, keď sú už deti dospelé, išla za svojím snom. Absolvovala hodiny spevu.
A zmenila všetko. Začala znova. Po štyridsiatke. Ešte pred dvomi rokmi ma obsluhovala v banke pri okienku, no predvčerom mne a niekoľkým ďalším prítomným v istom podniku spievala. Má na to! Až sa čudujem, že si mohla o sebe myslieť niečo iné. Hendikepy? Bože chráň! Hendikepom vypovedáme vojnu!
Prečítajte si aj Dievčatá, či babičky?
