Neuvidíte ju v žiadnej V.I.P. spoločnosti žien, ktoré bulvárne média ponúkajú ako vzory úspešnosti. O čo viac je nenápadná, o to viac je pracovitá a pre mnohé inšpiratívna tým,  že aj v mužskom svete obchodu sa dokážu presadiť silné ženy. V 36 rokoch dokázala to, o čom sa boja snívať aj muži. Na vizitke má bývalá keramička Hana Koblišková funkciu generálnej riaditeľky rádia.

„Mne to jednoducho stále nedochádza, že som v mojom veku dokázala niečo mimoriadne. Keď držím svoju vizitku, kde mám napísané generálna riaditeľka, červenám sa pritom. Jednoducho si  na funkciu pod mojím menom nepotrpím, lebo sa  obklopujem ľuďmi, medzi ktorými sa cítim rovnocenne a nemám pocit, že som niečo viac, “ hovorí Hana Koblišková, ktorá Rádiu Rocková Republika šéfuje tretí rok.

 

 

Foto - archív HK

 

Rodená obchodníčka 

Napriek úspešnej kariére naďalej ostáva nohami na zemi a do dnešného dňa sa pred zrkadlom učí nahlas pochváliť samú seba.

„Už si viem pred zrkadlom povedať, že Hana, toto si asi urobila dobre,  v tom si asi dobrá, ale zatiaľ si to neviem povedať nahlas.  Asi až tým, ako  rastie moja pozícia na trhu, tak to pomaličky prichádza,“ hovorí generálna riaditeľka, rodená Petržalčanka, ktorá v Modre vyštudovala keramiku. Vraj vďaka hline nikdy nepatrila medzi zatúlané deti z Petržalky. Po skončení umeleckej školy sa v nej však ozval obchodný duch, asi po otcovi.

„Celé prázdniny som brigádovala. Od mala som mala v sebe niečo také, že na toto a toto si chcem zarobiť sama. Rodičia mi výlety s kamarátmi nepodmieňovali vlastným zárobkom, ale ja som jednoducho chcela, cítila som to tak.  Neskutočne ma priťahoval obchod, lebo som zistila, že obchodník nemá vlastne strop. Nemala som ani 15 rokov, keď som stála  v potravinách medzi regálmi s jabĺčkovou a citrónovou jarou, ktorú tatino predával po celom Slovensku. Takže som napríklad v Trenčianskych Tepliciach, v  Košiciach či Piešťanoch stála v obchode a ženám od 15 do 80 rokov rozprávala, aká je tá jabĺčková jar fantastická na ich ruky a ešte  umyje aj ich riad. Dodnes si pamätám, že stála 19 korún,“ smeje sa Hana, ktorú promovanie produktov jej otca mimoriadne bavilo. Dodnes si pamätá ako z obchodu odchádzali zákazníci s plnými taškami saponátu pre mamičku, sestru, brata, susedu a podobne.

„Netuším, koľko som zarobila, ale strašne ma to bavilo a na konci prázdnin som za zarobené peniaze bola s kamarátmi na chate. Bola som veľmi hrdá, pretože som mohla povedať, že  som si to zaplatila z vlastného! Vtedy  niekedy sa začala moja obchodná budúcnosť,“ spomína si na začiatky. Popri keramike predávala to, v čo verila, až dostala ponuku od významnej obchodnej firmy.  „Na ruke som mala napísané  excel rovná sa tabuľka,  word  sa rovná list, aby som vedela, keď sa ma na to niekto spýta, či viem s tými programami robiť. Povedala som si, že by som mala aspoň vedieť čo znamenajú,“ zasmiala sa sympatická riaditeľka pri spomienkach na svoje začiatky.

„Pohovor som úspešne zvládla a išla som robiť asistentku riaditeľovi oddelenia, ktorý si myslel, že všetko viem a všade som bola. Veď kamarátka, ktorá tam robila mi povedala, že ma všetko aj tak naučia! Nevysvetlila mi však , že word je základ, tak som písala list šéfovi dvoja prstami ako ďateľ pomaly a po troch dňoch vypla počítač bez toho, aby som dokument uložila,“ smeje sa pri Hana Koblišková.

 

V práci.  Foto - archív HK

 

Predala, čomu verila

Neskôr prepadla multi level marketingu, kde predala všetko, čomu osobne aj skutočne verila. „Vždy som predávala iba to, čomu som aj  verila. Inak to nefunguje. Predávala som teda kurzy angličtiny, minerály, či dokonca drahé špeciálne utierky. Kamarát hovorí, že obchod sa dá naučiť. Ja som presvedčená, že ho musíte mať v sebe, lebo keď jednoducho nemám k niečomu vzťah, neviem to ani predať. Obchod je naozaj ťažká práca. Mne sa veľmi darilo, ale zo zarobených peňazí mi nič neostalo,  lebo v tom čase som všetko pomíňala s kamarátmi. Milovala som, keď som za posledné peniaze mohla kamarátov niekde pozvať. Boli to krásne časy,“ hovorí generálna riaditeľka, ktorej sa osudným stal telefonát od  mamy, ktorá jej volala, že v rádiu Twist hľadajú obchodníkov. Absolútne netušila, čo je to za prácu.

„ Myslela som si, že keďže to dávali v rádiu, tak je to asi atraktívne a asi sa tam dá aj zarobiť. Absolútne som netušila, o čom rádio je. Podľa mňa si ma vybrali preto, že som strašne veľa rozprávala, rovnako ako teraz tebe,“ stále sa sama na sebe smeje Hana, ktorá sa v úvode jej mediálnej obchodnej kariéry stala  kráľovnou bártrového, teda výmenného obchodu. „Nič iné som totiž nevedela predať. Okolo mňa však bola výborná partia. Naučili ma, o čom rádio je, a aké je čarovné. Že je to vlastne bublina, ktorú musíš kreatívne naplniť.  V rádiu som zostala jediná zo starého Twistu pod novým vedením  a zažila som tam obrovské tlaky. Ale vďaka ním mám dnes také tempo, aké mám. Musela som tam totiž stále dokazovať, že som dobrá a mám na to.  Neskôr som pomáhala rozbiehať rádio Jemné, ale vzhľadom na zmluvu o mlčanlivosti, som sa o zameraní rádia ako milovníčka punku a rocku dozvedela až neskôr,“  smeje sa  mladá žena plná energie, ktorá nakoniec v rádiu vydržala viac ako 6 rokov.  Nasledovali ďalšie výzvy a ďalšie rádia, napriek tomu, že mediálne prostredie plné egocentrických osobností pre riadenie nie je jednoduché.

“Vzťahy  na pracovisku sú pre mňa mimoriadne dôležité. Často sú to naozaj veľmi silné osobnosti. Rovnako ako ja neočakávam , že sa ku mne budú správať, že ježiši to je riaditeľka, tak sa  nesprávam ja k nim,  že ježiši, to je aký slávny moderátor?!  Nechodím po smotankových večierkoch. Nemyslím si, že tam patrím a ani ma tam nikto vlastne nepozýva,“ opäť sa smeje za stolom v príjemnej kancelárii, kde rozvoniava čaj.

 

S partnerom.  Foto - archív HK

 

Dobre sa cíti s mužmi a na hokeji

Generálna riaditeľka radšej vyhľadáva spoločnosť mužov. Za jej extrémnym nasadením sa skrýva jeden, ktorý ju hrdo podporuje už 11 rokov. Keď hovoríme o ňom, Hane sa za riaditeľským stolom zalesknú oči a vyberie si vreckovku. „Asi je to tak, že za úspešnou ženou je často aj skvelý muž. Podľa mňa to bez dokonalej súhry doma nefunguje.  Keď som napríklad v extrémnom vyčerpaní,  že to zabalím, tak mi muž povie. Hej, a čo by si robila?... A vtedy viem byť len ticho, lebo si naozaj neviem predstaviť, čo iné by som robila,“ zamyslí sa generálna riaditeľka rádia. „ A priznávam. Aj generálna riaditeľka vie slziť.  Dokonca veľmi často a pre čokoľvek. Aj na hokeji, ktorý milujem. Veď aj o rockeroch sa hovorí, že sú to silní chlapi, pritom ide o citlivé osobnosti.  Keď som dostala ponuku šéfovať Rádiu Rocková republika obávala som sa, že keď nebudem vedieť takú hudbu prežívať,  tak to nebudem vedieť ani predávať. A dnes ma rocková hudba vie  aj rozplakať,“ vysvetľuje šéfka rockového rádia a vysvetľuje, prečo radšej vyhľadáva mužskú spoločnosť. 

„Vždy som sa viac kamarátila s chlapcami . Ženy veľa ohovárajú, čo mi prekáža.  Nie že by som si rada nezatrkotala za zatvorenými dverami, ale  chlapi sú ku mne otvorení a hovoria na rovinu, aj keď  to nie je vždy príjemné.  Samozrejme, že mám aj pár priateliek, ale zato skutočných priateliek. No na hokej ma stiahli opäť chlapi. Hokej  milujem. Keď som chorá a nemôžem ísť na Slovan, som na nervy. Dokonca chodím aj na majstrovstvá sveta mimo Slovenska. Aj na hokeji si poplačem. Napríklad, keď fanúšikovia v 38 minúte skandujú na počesť Demitru. Vtedy mi nestačia vreckovky,“ priznáva sa vysoká manažérka, ktorá však rada podporuje ženy.

 

Sit Down Ladies Comedy s Lujzou (druhá zľava) a Didianou (vpravo).  Foto - archív HK

 

Objavila komičky

Napríklad aj v tom, aby sa vedeli odreagovať ako chlapi.  Rozhodla sa preto, že namiesto oddychu po práci organizuje dnes už vypredané Sit Down Ladies Comedy. Prvú komediálnu šou stand up komičiek Didiany a Lujzy (Šramekovej), v ktorej účinkujú úspešné ženy so zmyslom pre humor a so schopnosťou rozdávať ho.

„Vyťažených žien v mojom životnom tempe je veľmi veľa. A je jedno, akú máme pozíciu.  Jednoducho potrebujeme vypnúť . Chýbala mi stand up comedy pre ženy.  Tak som si povedala, že by to  mohlo fungovať. A funguje,“  spokojne konštatuje autorka nápadu, ktorej predstavenia sú dnes vypredané aj vďaka mužom. Vyzerá to tak, že Hana Koblišková neoddychuje vôbec. Prípadne ju doma zamkne až choroba. „ Stopka pracovného nasadenia prišla tohto roku po rokoch.  Počítač totiž vypínam niekedy až po polnoci, pretože striktne odlišujem pracovné povinnosti v rádiu od ostatných. Rádio je pre mňa prvoradé, takže často ešte pred spaním kontrolujem maily. Viem, že by som mala poľaviť. Dokonca som už brala aj koučing, aby som vedela aj oddychovať. Jednu vetu si pamätám definitívne! Najprv si do diára  naplánuj súkromie! Ale stále mi to nejako nejde,“ zasmeje sa Hana, ktorej v diári určite nechýba poznámka, kedy hrá Slovan. „Asi toho mám fakt veľa, lebo už ani neviem, s kým hráme . Ale vždy si tam napíšem Slovan so srdiečkom aj smajlíkom, aby som jasne vedela, že to tam je, lebo inak by som to nedala,“ vysvetľuje veľká fanúšička hokeja.

 

Hana Koblišková fandí Slovanu. Foto - archví HK

 

Deti chce učiť robiť keramiku

Popri všetkých povinnostiach ostáva Hana Koblišková ženou. „Kaderníka riešim zo dňa na deň. Ten môj z toho nie je nadšený, ale jednoducho si ho naplánovať neviem. Mám obrovský problém ráno vstať, ale ku kaderníkovi dokážem prísť na šiestu alebo v noci o desiatej.  Milujem Fresh market, takže často tam mám aj tri pracovné stretnutia v jeden deň a pol dňa z neho ani nevyleziem.  Varenie ma veľmi nebaví  a muž mi to toleruje. Bohužiaľ, zatiaľ nemáme deti a nie nestíham ani starostlivosť o domácnosť, takže my väčší ako dvojizbový byt ani nechceme. (smiech). Ale tým, že som zvyknutá na vysoké tempo, aj rýchlo upratujem, nakupujem a podobne. Aj muž dlho pracuje, takže doma nemáme všetko tip top, ale dôležité je, že priatelia sa u nás cítia dobre,“ priznáva sa k nedokonalostiam generálna riaditeľka rádia. Sníva o tom, že si raz tempo prispôsobí tak, že bude môcť točiť hrnčiarskym kruhom.

„Relax si predstavujem tak, že ešte vytiahnem staré zošity, oprášim si teóriu a budem vyučovať deti. Problémom však zatiaľ je, že rodičia nechcú púšťať deti na keramický krúžok okolo 20.00 hod.  až 21.00 hod, keď končím ja.  Zatiaľ sa deťom neviem prispôsobiť, ale verím, že raz sa tak stane,“ zasmeje sa skúsená generálna riaditeľka a rockerka. 

 

Foto - archív HK

.

Prečítajte si aj Ak na sebe nepracujú lektori, nebudú ani ich žiaci, hovorí zakladateľka jazykovej školy Klaudia Bednárová