|
Za to, že z malej Glorie vyrástla nezávislá žena a feministická aktivistka môžu do veľkej miery jej rodičia. Leo a Ruth Steinemovci totiž mali na tú dobu dosť neobvyklý životný štýl. Nemali domov a neustále boli na cestách. Ešte než sa 25. marca 1934 v americkom Tolede v štáte Ohio Gloria narodila, jej mama Ruth prekonala niekoľko nervových zrútení.
Jej krehké psychické zdravie však otcovi Leovi, ktorý bol priekupníkom so starožitnosťami, nebránilo, aby rodinu ťahal krížom-krážom po USA. Azda aj pre to Gloria, ktorá mala ešte jednu staršiu sestru, nechodila do školy tak, ako jej vrstovníci.
Steinemová: Vydať sa, je stať sa tým, čo manžel
Zlom nastal, keď sa jej rodičia rozviedli. Ona mala desať rokov, ostala žiť s mamou a starala sa o ňu. Bola svedkom mnohých jej psychických kolapsov ako aj toho, že si ako žena nevedela nájsť prácu. Na zamestnané ženy sa v tom čase pozeralo zvrchu ako na niečo nevídané. To ju ako mladé dievča veľmi ovplyvnilo a rozhodla sa, že pôjde inou cestou ako jej súčasníčky.
Herečka Rose Byrne ako Gloria Steinemová v seriáli Mrs. America. Foto - pinterest.com
„V 50-tych rokoch, keď si sa vydala, stala si sa tým, čo tvoj manžel. Bola to jediná možnosť, čo máš. Ja som už bola veľmi mladý rodič veľmi veľkého dieťaťa – mojej matky. Už som sa nechcela starať o nikoho,“ povedala neskôr pre magazín People. Jednoducho nechcela byť manželkou a matkou.
Steinemová sa rozhodla pre štúdium Smith College, ktorá mala zvučné meno a vybrala si na ženu dosť neobvyklé študijné zameranie – štátnu moc. Keď skončila v roku 1956, podarilo sa jej ešte získať dvojročné štipendium a študovala v Indii. Po návrate sa rozhodla, že bude novinárkou na voľnej nohe. Nemala to ľahké, keď sa chcela presadiť. Mnohí ju vnímali povrchne. Dobre vyzerala a možno aj preto jej nik nedovolil písať investigatívne články, nebolo to nič vhodné pre ženu. Spočiatku sa preto venovala ľahkým témam ako životný štýl či móda.
Steinemová a novinárske úspechy
Prvý veľký článok mala v časopise Esquire v roku 1962, kde sa venovala antikoncepcii. Avšak, jej novinárskym prelomom bol rok 1963. Vtedy sa v utajení zamestnala ako čašníčka vo vykričanom newyorskom klube Hugha Heffnera Playboy Club. Prezlečená za „zajačika“ v tesnom saténovom overale so zajačími uškami na hlave, nosila mesiac drinky zákazníkom a tak priniesla autentické svedectvo o tom, ako sa tam zaobchádza so ženami. Mala vtedy 28 rokov a jej dvojdielny článok vyšiel v magazíne Show. Mal obrovský ohlas.
Postupne sa Steinemovej záujmy sústreďovali čoraz viac na témy feminizmu. Ktovie, možno to mala v génoch. Jej stará mama totiž patrila k sufražetkám. V roku 1971 sa Gloria pridala k rodiacemu sa Národnému ženskému politickému výboru (National Women´s Political Caucus - NWPC). Tam popri aktivistkách ako Bella Abzug a Betty Friedan bojovala aj za schválenie ústavného dodatku o rovnosti pohlaví, ktoré však zastavila aktivita Phyllis Schlaflyovej. Z Glorie, ktorá mala imidž superhviezdy, sa postupne stala tvár a hovorkyňa hnutia. Bola veľmi pôvabná a tým aj zaujímavá pre médiá.
Prvé vydanie Ms. v roku 1072. Foto - wikipeda.org
Sama viedla časopis. Pod jej taktovkou v roku 1971 začala ako príloha magazínu New York vychádzať Ms. – Steinemovej dieťa. Autorky v ňom písali pre ženy, ktoré nechcú čítať len o domácnosti a móde, ale venovali sa oveľa kritickejším témam – napríklad domácemu násiliu či ženským obriezkam. Založila aj iné neziskovky, napríklad Women´s Media Center , ktoré dávalo priestor novinárkam v médiách.
Steinemová šla na potrat
Jej raketový úspech však nemal len fanúšikov. Paradoxne, najväčšiu špinu na ňu hádzali jej kolegyne z radov feministiek. Tie ju vinili, že má imidž divy a poukazovali na jej hviezdny životný štýl. Vinili ju, že rozbíja ich hnutie a bojuje len za seba. Iní zas vyťahovali jej minulosť, to že bola zajačikom Playboya a že ju platí americká tajná služba CIA. S Gloriou však nič nerobili ani pokriky, že je frustrovaná stará dievka, ďalej pokračovala vo svojej ceste.
Každý má svoju trinástu komnatu Gloria nebola výnimkou. Po tom, ako sa v roku 1969 zúčastnila na mítingu za legalizáciu potratov, prehovorila o svojej skúsenosti s interrupciou. Mnohým tým vyrazila dych. „Robila som všetky tie hlúpe veci, ktoré ženy robia (aby ukončili tehotenstvo), ako napríklad jazdenie na koni, pády zo schodov... Som asi najzbabelejší človek, akého si dokážete predstaviť, ale urobila som to, hodila som sa dolu schodmi ... bola som zúfalá. Naozaj som bola zúfalá. Len som vedela, že keby som šla domov a vydala sa, čo by som musela urobiť, bolo by to za nesprávnu osobu, bol by to život, ktorý by nebol môj, vôbec by nebol môj,“ povedala po rokoch v rozhovore s reportérkou Terry Grossovou. Ilegálny zákrok podstúpila v Londýne, keď mala 22 rokov.
Gloria to v živote nemala jednoduché. V roku 1986 dostala rakovinu prsníka, no zákernú chorobu sa jej podarilo poraziť. Ani v láske sa jej sprvoti veľmi nedarilo, aj keď jej aféry s mnohými mužmi plnili stránky časopisov. Vzťahy s filantropom Franklinom Thomasom, režisérom Mikom Nicholsom, právnikom Stanom Pottingerom či olympijským šampiónom Raferom Johnsonom jeden po druhom skrachovali. Najmä románik s magnátom Mortimerom Zuckermanom jej uberal na cvengu feministky, keď ju po ohnivých prednáškach čakala limuzína, ktorú po ňu poslal jej bohatý milenec. Kritici na ňu ukazovali, že sa necháva vydržiavať. Zakrátko sa však aj tento vzťah skončil.
Medaila slobody od Barracka Obamu
Hoci jej pripisujú výrok, že žena potrebuje muža asi tak ako ryba bicykel, aj ona napokon našla svoje šťastie po boku muža, za ktorého sa aj vydala. Bol ním prírodovedec a aktivista za práva zvierat David Bale, otec herca Christiana Balea. Gloria mu povedala áno v roku 2000 a tým popudila mnohých svojich neprajníkov. „Ja som sa nezmenila, to manželstvo sa zmenilo. Ak by som sa vydala tak, ako sa to odo mňa čakalo, stratila by som meno, právne postavenie, moje financie, mnoho mojich občianskych práv. To už neplatí. Už je možné uzavrieť rovné manželstvo,“ obhajovala sa.
Foto - wikipedia.org
Avšak, idylka netrvala dlho. Po troch rokoch manželstva David zomrel na rakovinu a z feministky Glorie sa stala trúchliaca vdova. „Mal to najväčšie srdce zo všetkých, ktorých som poznala,“ spomínala na manžela v rozhovore pre magazín O.
Davidova smrť však pre ňu ani zďaleka neznamenala stopku. Doteraz je činorodá. Za svoju celoživotnú prácu dostala od amerického prezidenta Barracka Obamu Medailu slobody, v boji o Biely dom podporovala Hillary Clintonovú a angažovala sa aj v kampani hnutia #MeToo.
Stále neochvejne bojuje za ženské práva. „Dokázali sme, že ženy môžu robiť to, čo muži, ale ešte nie, že muži dokážu robiť to, čo ženy. Preto má väčšina žien dve zamestnania - jedno v domácnosti a jedno mimo nej - čo je nemysliteľné. Pravdou je, že ako ženy nemôžeme byť rovnocenné mužom mimo domova, pokiaľ si s nimi nebudeme rovné v ňom, “povedala pre denník New York Daily News. A odchod na penziu? Na ten ani nepomyslí. „Idea dôchodku je pre mňa asi taká cudzia ako lov,“ vyhlásila.
