|
Ste europoslankyňou od roku 2004, keď Európska únia zažívala vstup desiatich nových štátov do Európskej únie. V roku 2016 cestujete do Veľkej Británie na referendum, v ktorom bude členská krajina rozhodovať, či z Európskej únie vystúpi. Aké je lekcia z britského referenda pre Úniu?
„Vyhýbajme sa príkladu premiéra Davida Camerona, ktorý vo svojom vnútropolitickom boji využil Európsku úniu na vlastné posilnenie, ale nepochopil, že sa to môže obrátiť proti nemu. Stalo sa tak a človek, ktorý si veľkú časť kampane postavil na boji za referendum o vystúpení krajiny z Únie, musí teraz bojovať za jej zotrvanie. Je to príklad aj pre politikov u nás, či v susedných krajinách, že by si mali dávať pozor. Nemôžete len tak niečo vyhlásiť a sľúbiť bez následkov, pretože jedného dňa to musíte aj splniť. Inak nebudete dôveryhodní alebo privediete do štruktúr štátu takých politikov ako je Kotleba.“
Ako podľa vás Briti vo štvrtok v referende zahlasujú?
„Ja som nadšená Európanka a Únia sa javí ako dobrý model, napriek všetkým kritikom. Myslím si, že Británia to ustojí a ľudia ukážu, že vystúpenie nie je riešením. Británia má najviac výnimiek zo všetkých členských štátov, nemusí sa zúčastňovať na azylovej a migračnej politike, nie je v Schengene, v eurozóne. Referendum je len politicky, do extrému nafúknutá téma, ktorá nezodpovedá postaveniu Británie v Únii. Najviac ma pritom fascinujú Slováci v Británii, ktorí na facebooku dokážu napísať, že nech Británia vystúpi a ukáže to všetkým. Akoby nerozumeli tomu, že tým sa ich pracovný život v Británii skončí, keďže sa zruší voľný pohyb pracovnej sily. Ľudia by si mali zisťovať viac informácii.“
Podpora Únie klesá aj na Slovensku. Kým v roku 2010 naše členstvo podporovalo 68 percent Slovákov, podľa aprílového prieskumu ho ako dobrú vec vníma len 52,3 percenta ľudí. Prečo?
„Dôvera v európske inštitúcie a v európsky projekt vo väčšine štátov klesá, aj v tých starších, aj v tých novších. Dôvodom je, že sú často zo strany Európskej komisie navrhované smiešne a hlúpe opatrenia, ktoré občanov odrádzajú. Na druhej strane, Komisia nedokáže dostatočne komunikovať to, že mnohé opatrenia nemôže prijímať, pretože to nechcú členské štáty. Tie sa snažia robiť politiku do vnútra svojej krajiny a stále menej myslia na európske ciele. Dosť sa to zhoršilo po tom, ako sa dostal v Maďarsku k moci Viktor Orbán, ale aj vo viacerých východoeurópskych krajinách politici využívajú kritiku Únie na zakrytie vnútorných prešľapov.“
Zakrývajú vlastné problémy doma aj slovenskí politici?
„Je to dlhodobo prípad aj Slovenska. Naši politici sa často vrátia zo zasadnutia Rady, nielen na úrovni premiéra, hoci ani premiér svojimi prezentáciami vždy nepomáha európskemu projektu, ale niektorí ministri po návrate z Bruselu povedia, že toto si vymysleli iní a toto prešlo. Už nepovedia, že tam tiež sedeli a mohli do toho zasiahnuť a často neurobili nič. A to aj preto, že namiesto ministra tam ide štátny tajomník, ktorý nemá až taký politický vplyv.“
Strana SMER prekryla problémy na Slovensku v školstve či zdravotníctve predvolebnou kampaňou, v ktorej takmer výlučne riešila utečencov. Ako ste to vnímali?
„Migračná kríza je neblahý fenomén, ktorý odhalil všetky slabiny. Pre mňa, z pohľadu europoslankyne, je ten problém v prvom rade o neschopnosti Európskej komisie prijať akékoľvek riešenie, pretože o azylovej a migračnej politike hovoríme už veľmi dlho, až to dospelo k tomuto exodu. A aj na ten sme upozorňovali dlho. Komisia nakoniec zareagovala až v septembri, keď už sme mali ploty, zatváranie hraníc a násilnosti. Dodnes si myslím, že postoj Angely Merkelovej treba oceniť. Jej verejná deklarácia podpory tým, ktorí pomoc potrebujú, aj napriek kritike, ktorej sa jej dostalo, je štátnickým príkladom, ako by sa mal zodpovedný politik správať. V dnešnej situácii je veľmi jednoduché povedať slová, ktoré ešte viac vyburcujú vášne a ukázať prstom, že toto sú tí zlí. Ale takto to nefunguje. Ja som dlho čelila kritike za moje stanovisko, že ľuďom, ktorí utekajú a zachraňujú si život, jednoducho musíme pomôcť. Nie pre konvenciu, ktorú sme podpísali, ale tak ľudsky.“
A kampaň SMER-u?
„Myslím si, že to v kampani nepomohlo. Škoda, že sme o tom na úrovni strany nemali možnosť hovoriť. Lebo kampaň sa začala dobre, keď sme hovorili o tom, čo sa nám za štyri roky podarilo. Potom v priebehu dvoch týždňov sa komunikácia z toho pozitívneho zvrtla na to, čo strašné sa môže stať, ak tu naša strana nebude. Pritom je evidentné, že migranti budú do Európy prichádzať bez ohľadu na to, kto bude na Slovensku vo vláde.“
Pomohol SMER kampaňou k úspechu kotlebovcov?
„V prvom rade to vnímam ako zanedbanie zo strany ministerstva vnútra, že túto stranu vôbec zaregistroval ako politický subjekt. To je absurdné, pretože jedna strana už zrušená bola a nevidím rozdiel ani pri tejto novej. Nemyslím si, že naša kampaň dostala do parlamentu Kotlebu. Novinári toľko kritizovali SMER a tlačili strany k tomu, aby povedali, či so SMER-om budú vládnuť alebo nie, že vyvolali v spoločnosti dojem, že všetci doterajší politici sú zlí, a tak volili Kotlebu. Pre mňa je to neprijateľné. Kto nie je spokojný, mal na výber aj iné strany. Ak niekto volí fašistu, tak je v ňom niekde veľký problém, pretože jeho slušní ľudia nevolia.“
Problém nie je len v médiách, ale aj neschopnosti politických stranách presadzovať svoje tradičné hodnoty, nie?
„Určite by politické strany mali viac presadzovať svoje tradičné hodnoty. Mňa v tomto veľa naučil Európsky parlament a našich politikov by som tam poslala na stáž. Ak tam totiž konkurenčná politická frakcia predloží dobrý návrh, tak ostatní ho podporia. Vládna koalícia nemôže byť zoskupenie strán, ktoré sa rozhodnú diktovať všetko. To by som chcela presadzovať aj v našej krajine. Ale treba povedať, že politiku veľmi zbulvarizovali médiá. Hlavne bulvárne, ktoré chcú veľkú fotku, veľkú titulku, ale žiadny obsah. Má to negatívny dosah aj na konanie politických strán, ktoré si vyberajú témy, ktorých sa ľahko chytí bulvár. Lebo ten je najčítanejší. Strany idú ľahšou cestou, ale nemali by, lebo raz sa určite zobudia a nikto ich už nebude voliť.“
V júli sa Slovensko prvý raz stane tvárou a hlasom Únie ako predsedajúca krajina. Akú váhu má predsedníctvo?
„Je to čisto administratívny úkon, ktorého účelom je deklarovať, že každý členský štát, bez ohľadu na to, aký je veľký a koľko má obyvateľov, má rovnaké práva ako veľké členské krajiny.“
Pomôže to klesajúcej podpore Únie u nás?
„Predsedníctvo v Rade EÚ je viac ako prezentáciou krajiny smerom do Únie, šancou pre krajinu priblížiť Úniu svojím občanov. Akcie, ktoré budú počas predsedníctva na území Slovenska, pomôžu ľuďom viac priblížiť ako Únia funguje.“
Slovensko si za svoje priority počas prvého predsedníctva v EÚ určilo hospodársky rast, jednotný digitálny trh, energetickú úniu, migráciu a rozširovanie EÚ. Vyzerá to tak, že nasledujúci polrok budú určovať len dve témy: migrácia a britské referendum o členstve v EÚ. Môžeme byť sprostredkovateľom pri riešení problému v Únii, ktorý sme sami vytvorili tým, že sme zablokovali prerozdeľovanie utečencov podľa kvót?
„Technicky môžeme byť sprostredkovateľom, netreba to však dramatizovať. Ale ocitneme sa pred rozhodnutím napríklad pri schvaľovaní Dublinského dohovoru, ktorý okrem povinných kvót, prináša aj celý rad opatrení. My súhlasíme s opatreniami, ale nesúhlasíme s kvótami. Ako budú hlasovať ministri? O tom, ako sa zachová Slovensko ako predsedajúca krajina, musí rozhodnúť premiér.“
Ako sa podľa vás rozhodne?
„Z posledných vystúpení pána premiéra, je vidieť, že chce, aby predsedníctvo dopadlo dobre. A to bude pre neho veľká motivácia. Kľúčovú úlohu zohrá aj Ivan Korčok (štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a splnomocnenec vlády pre naše predsedníctvo v Rade EÚ – pozn.red.). Je to skúsený diplomat, ktorý sa ujme menej príjemných tém.“
Môže naše predsedníctvo ohroziť kauza Bašternák a obvinenia ministra vnútra Kaliňáka? Môžeme dopadnúť ako Česko, ktorému sa počas predsedníctva rozpadla vláda?
„Pre predsedníctvo Únie nie je dôležité, či vláda má vnútorný problém, to neovplyvňuje predsedníctvo...“
Len kým nepadne vláda...
„Robert Fico je príliš skúsený politik na to, aby sa mu rozpadla vláda počas predsedníctva. Ale nevidím problém v tom, aby bol jeden minister nahradený iným. Určite nie je pre krajinu príjemné, ak tu existujú podozrenia, že také veci sa môžu diať. Malo by nám to prekážať nie kvôli ministrom z Británie či Francúzska, ale kvôli nám samým.“
(2)(3).jpg)
Mal by Kaliňák odstúpiť?
„Robo Kaliňák bol môj svedok na svadbe, sme dlhoroční kamaráti, ale toto musí byť jeho vlastné rozhodnutie. To neurobí Robert Fico. Myslela som si, že Kaliňák to nevníma v kontexte vinný alebo nevinný, ale v kontexte politickej morálky. My sme najsilnejšia strana, ktorá ju má určovať, inak budú krikľúni z pseudostrán vykrikovať, že sme nemorálni, mafia, zločinecká organizácia a my im na to dávame priestor.“
Komentátor Marián Leško povedal, že Kaliňák stojí medzi tlakom verejnosti a premiérom Ficom. Ak by odstúpil Kaliňák, zvýšil by sa tlak na premiéra.
„Niektoré názory pána Leška sa mi páčia viac, niektoré menej, ale toto pre normálnu stranu neplatí. Strana nemôže fungovať na princípe, že medzi verejnosťou a premiérom stojí minister.“
Reagoval už niekto zo strany na váš piatkový blog, kde píšete o elitárstve, ktoré môže stranu zničiť?
„Nie. Dočítala som sa, že je to tak preto, lebo som bezvýznamná členka SMER-u. Blog som napísala na základe 13-ročných skúseností z Európskeho parlamentu a preto, že vidím, kam taká elitárska politika doviedla strany ako HZDS a SDKÚ, na ktorých zlyhaniach a neschopnosti riešiť problémy SMER vznikol. Preto je lepšie, keď to povie niekto z vlastných radov. Pre slovenské strany nastal čas otvorených diskusií.“
Kritizuje pomery v strane, európski socialisti zase vyčítajú premiérovi Ficovi jeho vyjadrenia na adresu islamu či homosexuálov. Neplánujete vystúpiť zo strany, s ktorou sa úplne nezhodujete v hodnotách?
„Ja som SMER zakladala, mám 47 rokov a nevzdám sa bez toho, aby som sa nepokúsila niečo urobiť. Príkladom je Robert Fico. Toľko sa snažil zmeniť SDĽ, až ju zintegroval. Vždy sa snažím meniť stranu a som trpezlivá. V strane sú stále ľudia s rovnakými názormi ako mám ja. Napríklad náš odmietavý postoj k referendu za rodinu, postoj pri otázke registrovaných partnerstiev aj pomoci ľuďom, ktorí sú na úteku. Kvôli ním to nemôžem vzdať.“
Čiže ostávate kvôli kolegom, ale nie kvôli Ficovi?
„Moje výhrady nemajú nič spoločné s predsedom. Keďže poznám Roberta Fica dlhšie ako ostatní, viem, že jeho mediálne vystúpenie sú preexponované oproti bežným debatám, ktoré vedieme. Ostávam v strane, aby sa ju pokúsila vrátiť k jej sociálnodemokratickým hodnotám progresívneho štátu a aby na Slovensku prestala byť blbá nálada. Teda obrovská miera nedôvery voči politikom a skepsa.“
Ste už v politike roky, potrebujeme tam ženy?
„Ženy v politike sú veľmi dôležité a už si to uvedomujú aj politické strany. Otvorila som túto tému aj v SMER-e, že má pustiť viac žien do vedenia strany i štátu tak, ako to sociálne demokracie v Európe robia. Nevyužiť ženský potenciál je obrovská škoda pre stranu, aj pre spoločnosť.“
Ale SMER vzťah k ženám nemení...
„Nemení, ale ani toto nevzdávam. Aj SMER sa musí posunúť ďalej a musí mať poslankyne, ktoré tam nielen sedia a prikyvujú. Ženy v politike sú zraniteľnejšie pre tie trápne súťaže v bulvári o tom, ako vyzerajú, ako sa obliekajú, o ich váhe a nadváhe. Muži v politike dokážu byť veľmi vulgárni a mimoriadne nepríjemní. Chce to čas, aby ste sa ako žena dokázali obrniť. A ženám to komplikujú nielen muži, ale aj novinári. Už len tým, že vyberajú aj do mienkotvorných médií cielene fotografie političiek, ktoré sú už za hranicou dobrého vkusu.“
SMER funguje ako mužská strana. Viete si predstaviť, že by ju niekedy viedla žena?
„Ženu si viem predstaviť ako predsedníčku ktorejkoľvek politickej strany, Smer nevynímajúc. Líderstvo si však vyžaduje konkrétne osobnostné predpoklady, schopnosť otvorene komunikovať a budovať členskú základňu a najmä dôveru smerom k voličom. V Smere máme viacero veľmi šikovných a výnimočných žien. Momentálne však nemám pocit, že by bola ktorákoľvek z nich odhodlaná zastávať takúto náročnú pozíciu.“
Viete si na čele SMER-u predstaviť seba?
„Zmena na poste predsedu nie je vôbec aktuálna téma. Robert Fico má v strane pevnú pozíciu a prirodzenú autoritu.“
Ako ste vnímali debatu o tom, či dieťa môže byť pri hlasovaní v rokovacej sále?
„V Európskom parlamente vedľa mňa sedí Britka, ktorá bežne nosí bábätko na hlasovanie, pretože ho nemá kde nechať. Keď nedávno začalo kašľať, tak ho začala dojčiť a nikto z toho neomdlel.“
Ani sa nenakazilo, ako poslankyňu Simonu Petrík varoval Béla Bugár?
„Nerada hodnotím politikov, ale pán Bugár je pre mňa veľkým sklamaním. Očakávala som, že bude tým progresívnejším politikom, ale už je asi v politike pridlho.“
Prečítajte si aj Ľudmila Kolesárová: Stále mám pocit, že som žena z kopcov, ktorú nikto nepozná
