Neverím, že niektorá z nás, ktorá má napríklad dovolenkovú príležitosť kúpiť si kabelku akejkoľvek značky za podstatne menší peniaz, ohrnie nosom. Že si povie, fejky nekupujem. Raz dokonca Monika Beňová niekde povedala, že veru kupuje. Lebo... Veď to aj tak nikto nerozozná.
V rôznych krajinách predávajú rôzne fejky. Na Grosllingovej ulici v Bratislave je tiež jeden čudný obchod a fakt neverím, že má originály. Ani tam po celý deň takmer niet zákazníka, aj je malý, aj má vo výkladoch vyložené také zvláštne vecičky...
Napríklad v Turecku nás krásni navoňaní chalani, obchodníci naučili, že existujú fejky originálne alebo iba fejky. Tie originálne predávajú v luxusných kamenných obchodoch a sú takmer dokonalé, niektoré priamo z fabrík na originály. Ja neviem, možno sú naozaj i dokonalé, lebo originál kabelky za napríklad tri tisíc evry som ešte ani nevidela. Veď toľko stojí parádna kuchyňa! Ktože by dal rovnakú sumu za kapsu!
V Turecku sú teda originál fejky a tie na uliciach, v improvizovaných obchodoch či stánkoch, si určitá sociálna vrstva vôbec nevšíma. Určitá sociálna vrstva nemecká, rakúska, slovenská a čo ja viem... Možno španielska. V honosných obchodoch, kde vás predavači oslovujú menom, lebo sa s vami zoznámia a ponúknu vám kávu v porceláne, stoja tašky, najnovšie modely najznámejších značiek, najviac ak dvesto, tristo eur. Kockované šále päťdesiat, a tak by som mohla menovať všetko, čo vidíme na ľuďoch, ak sú pravdaže in.
Bohatých poznáme vari všetci už na prvý pohľad. Nie milionárov, miliardárov, pretože takých veľmi nestretneme. Vyššiu strednú vrstvu našu, českú, nemeckú určite. A práve jej predstavitelia sa motajú po tureckých kamenných obchodoch, aby domov priniesli čo najviac originál fejkov nielen pre seba. Kupujú najmä pre svoje deti. Malé i veľké... Prosto deti. Pretože i deti ľudí z vyššej strednej vrstvy musia ohurovať svet najnovšími modelmi! Akoby to vyzeralo, keby chodili do škôlky a do školy v bežných handrách z bežných obchodov...
Neviem, prečo chceme veľké značky, keď nie sme ochotní za ne dať veľké peniaze. Neviem. Ide o status, o zaradenie v spoločnosti... Avšak s fejkami? Áno. S fejkami. Pretože to aj tak nikto nerozozná.
Cestovné kancelárie nám vynukujú dovolenky vo všetkých kútoch sveta. Keď vidím niektoré ponuky, neverili by ste, vôbec sa mi nevybaví more, hotelová izba... Vidím to obrovské množstvo opálených ľudí premiestňovať sa z obchodu do obchodu, ako sa snažia uloviť ešte niečo originálnejšie, ešte niečo lacnejšie, ako sa chystajú potom doma povychvaľovať všetkým, čo si z dovolenky prinesú. Chcela by som nazrieť do ich duší a zistiť, aké je to klamať samého seba. Pretože... značkové mám a vlastne nemám. Toto je presne ten prípad, keď môžeme povedať... Trochu tehotní.
Turisti. Veční lovci mamony aj v priestore, kde možno stáť pod nádherným stĺpom, patriacim Kleopatre a Cézarovi. No dobre, za svitu mesiaca sa pod ním bozkávali, a teraz sa môžeme my! Avšak čo to všetko je oproti plným igelitkám vitoniek a bitoniek a dolčovgabanov a ktovie, ako sa všetci tí chalani volajú!
Dovolenky sú tu! A tak premýšľam, kam pôjdem. Musia tam byť kamenné obchody s voňavými obchodníkmi a ideálne by bolo, nestretnúť ani jedného teroristu.
Prečítajte si aj Podeľme sa