Sedela som dnes na wecku (áno, aj ženy chodia na toalety J) a zalistovala v nejakom ženskom časopise, ktorý tam bol pohodený. Niekedy som si ho kupovala rada, každý mesiac, pravidelne. Teraz mi jeho čítanie trvalo presne 3 minúty, bol tam jeden dobrý rozhovor s herečkou, ktorú mám rada.
Potom som sa vrátila do izby, schmatla tablet, začala rolovať, čo nové vo svete, zrazu prešla hodina a ja som bola stále na tom tablete zavesená. Nezamestnávala ma však sociálna sieť, pracovné emaily (no dobre, asi dva som vybavila), ale články, do ktorých som sa začítala.
Toto nemá byť óda na ženy v meste, ani tie na dedine. Toto je moja úprimná radosť, že na Slovensku niekto zhmotňuje ambíciu hovoriť aj o iných témach ako je „Ako schudnúť do leta...Biela múka je smrť... Prezradíme vám, ako ho zbaliť...Zlí chlapci smerujú do pekla...“
Nie žeby ma to vôbec nezaujímalo, aj ja si na dovolenka kúpim takú tú menej náročnú literatúru, zalistujem v časopise pre ženy, v bežnom živote si lakujem nechty, maľujem sa a zaujíma ma móda. Len si myslím, že tieto témy boli spracované už toľkokrát, tak neoriginálne a dá sa o nich hovoriť aj menej plytko.
Napríklad o móde – na spomínanom portáli ma zaujal článok o second hande, ktorý pomáha týraným ženám. Alebo varenie, fičím si teraz na špalde, lebo mi je po nej naozaj lepšie, a tak som článok o špaldovom chlebíku doslova zjedla. Alebo konečne iný pohľad na oscarového Lea, konečne niekto upozorňuje aj na to, čo vlastne v ďakovačke povedal. Takto by som mohla pokračovať donekonečna, lebo ten portál ma fakt baví.
Možno to vyznie ako PR blog, o ktorý ma požiadala Miriam, no komunikačné kanály sú nám svedkami, že sme si dlho nevymenili ani len email. Nebolo času a bolo zlé obdobie.
Len som chcela povedať ďakujem, že zenyvmeste.sk existujú. Lebo keď raz budem veľká, chcela by som pre nich pravidelne písať ;) Prajem všetko dobré aj v tomto roku!
Prečítajte si aj Dajme priestor žeNÁM
