|
Nič v lete nevyváži slobodu voľného pohybu v strede jazera. Dobre, možno to ešte vyváži parádna zmrzlina, dobre vychladené pivo alebo letný dážď. Alebo jemný vánok v teplom dni, čo vám usuší vlasy cestou domov bicyklom po poľnej z Hornej Stredy. Alebo to, že idete naostro, ale nikto to nevie. Och, letné sexy tajomstvá!
Do slovenských vôd sa ponárame celá rodina, syn, samozrejme, naostro a vedia to všetci, náš pes neúnavne skáče do vody a pláva, kým nezbalíme veci. Všetky. Ohryzky od jabĺčok, obal od keksíka, môj muž pozbiera po sebe ohorky od cigariet a ešte aj hovno po psovi si berieme domov. Lebo sme síce v prírode, ale po nás príde niekto ďalší, kto nechce stúpiť ani na jedno z vyššie vymenovaného. Ani náhodou.
Na prírodnom parkovisku si iná rodina tiež dala tú prácu a pozbierala svoje smeti. No oni si svoj shit do auta nenaložia. Asi 8-ročnej dievčinke radia, nech plastovú fľašu hodí na malebnú kopu odpadkov naaranžovanú pod kríkmi. „ To si pekne zober zo sebou“, kričím na ňu, „odpadky do prírody nepatria!“ Zarazí sa, lebo rodičia zasa kričia, že nech to hodí pekne tam. Takto sa chvíľu doťahujeme, oni že kam to majú dať a ja že, či doma nemajú smetiak a že či toto chcú učiť svoje deti. Fľaša končí na kope smetia. Ech, aká škoda, že idem na ten seminár Nenásilnej komunikácie až v októbri, takto som dosiahla len to, že cestou domov mali v aute na koho nadávať. Niet nad spoločnú rodinnú konverzačnú tému!
Spoločnú tému si veľmi rýchlo nachádzam aj ja - na brehu jazera s dvoma mladými, štíhlymi a opálenými mužmi. Viem si predsa vybrať! Zbierajú tam odpad do veľkého tmavého vreca a upratujú bordel, čo zostal po skupinke mladých. Pochválim ich do neba, „ďakujem za všetky ryby“, pri odchode mi kývajú, mám chuť do vzduchu nakresliť srdiečko.
V našej obecnej škole organizujú s deťmi čistenie okolia obce. Tí najstarší sa v gumákoch brodia potokom, aby z neho vytiahli, čo tam príroda nedala. Okrem toho žiaci separujú v škole plasty, organizujú zbery, majú hŕbu enviromentálnych aktivít. Všetko je ale nanič, ak sa raz do roka zvezú s rodičmi autom, aby do toho istého potoka vlastný odpad vyviezli.
Na dvadsať čistotných stačí aj jeden bordelár. Ale ak by sme všetci sem-tam zdvihli zo zeme aj cudzí papierik, fľašu, ohorok, za chvíľu by bolo upratané. Možno by stačilo, ak by sme toto naučili aj naše deti. Avšak nielen kvôli prírode ale aj v túžbe raz mať vlastné vnúčatá. Lebo eko zodpovednosť je the new sexy. Vek, kedy ľudia hľadajú životného partnera stúpa a okolo tridsiatky vás už neohúria hulváti a sebci, čo ich zaujíma len vlastná pohodlnosť. Naše čistotné a zodpovedné deti budú mať sexy konkurenčnú výhodu. A my radosť z pokračovania rodu!
Prečítajte si aj Stĺpček Ženy na dedine: Zostať alebo odísť
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
