|
Po necelých dvoch rokoch pobytu v Moskve robíte zájazd, ktorý sa hneď vypredal. Ako ukážete hlavné mesto Ruska?
„Myslela som si, že nikdy zájazd do Moskvy neurobím, lebo som si hovorila, že nemôžem sprevádzať ľudí niekam, kde sa ani mne nepáči. Postupne som si tam našla miesta, ktoré mám veľmi rada, tak urobím jeden rozlúčkový pre malú skupinku, než sa odsťahujeme. Do piatich dní bol vypredaný.“
Čo ukážete v takom veľkom meste za tri dni?
„Musela v tom byť limuzína, to je v Moskve hit, narodeniny sa tam oslavujú často v limuzíne, čo je lacnejšie ako večera. Budeme sa teda voziť, pôjdeme do sauny a na loď. Neuvidia žiadne pamiatky, Lenina či Kremeľ, ale bočné uličky a trhoviská, proste vychytávky, ktoré ja som si našla za dva roky života našla.“
Čo je najlepšie na Moskve?
„V lete parky. V tomto na Moskvu nikto nemá. Na človeka tam pripadá 27 metrov štvorcových parku, neráta sa mestská zeleň. V lete jej je toľko, že tam ani nevidieť tie sivé budovy, od polovice mája mi tá Moskva už neprekáža, lebo som stále von a všade sa niečo deje. V Gorkom parku je pri rieke tančiareň, kde zadarmo tancujú salzu. To trvá do konca augusta, vtedy je super. Jeseň dôjde niekedy už v auguste.“
Dorota Nvotová v Moskve. Foto - facebook
Aká drsná je pre vás ruská zima?
„Problém pre mňa nie je zima, biela zima Rusku svedčí. Tá tma je strašná. Dva mesiace o deviatej svitá a o tretej slnko zapadá, štyri hodiny je svetlo, ale aj to je také mlieko. Pre nás, čo berieme antidepresíva, úplne peklo.“
Koľko trvá, než si človek obľúbi Moskvu?
„Ja som si ju ešte neobľúbila, len som si našla pekné miesta. Nemôžem tvrdiť, že mám rada Moskvu, to nie.“
Čo najviac nesadlo?
„Je to veľkomesto, nie sú tam hory, len tisíc kilometrov roviny na každú stranu. Ak ste mladý človek, a nezaujíma vás príroda, žijete kultúrou, vernisážami, koncertami, party alebo študuje, je to super mesto. Kultúrny výber je tam neskutočný. Máte skôr problém, že je taký veľký výber, až ostanete doma. Dáte si vyhľadať džezový koncert a vypľuje to tri A4-ky a to je streda.“
V Moskve ste aj rodili, aké je ruské zdravotníctvo?
„Celé, čo si z pôrodu pamätám дышай! (dýchaj), пушай! (tlač), дышай! (dýchaj), пушай! (tlač). Kvalita bola veľmi dobrá a imponovalo mi, že sa nakláňajú k prírodným spôsobom. Tam hneď po pôrode ako to dieťa vyberú mazľavé ešte s pupočnou šnúrou ho dajú matke k prsníku, ani sa neunúvajú šnúru odstrihnúť. A to bola normála štátna nemocnica.“
Priplácali ste si?
„Áno, za izbu, kde sme mohli byť s mojím mužom a dieťaťom spolu. Ale starostlivosť bola rovnaká pre všetkých. Ja som mala vtedy ešte problém s ruštinou, takže môj manžel tlmočil, inak by som sa nedohovorila.“
Ako reagujú Rusi, keď sa dozvedia, že ste Slováci?
„Veľmi sa potešia, že sme bratia. Hneď ukazujú frčku do hrdla, čo znamená poď si vypiť. Keď nakupujem, najprv sú opatrní, keď vidia, že cudzinka, ale ako zistia, že Slovenka, majú celkom iný prístup. Veľmi radi navštevujú Česko, hlavne Karlove vary, ale boli mnohí aj Slovensku, v Bratislave alebo v kúpeľoch a v Tatrách. Oni povedia, že najlepšie je v Rusku a keďže sa aj u nás cítili ako v Rusku, tak tam je dobre.“
Ako pociťujete rusko-ukrajinský konflikt?
„Rusi si myslia, že oslobodzujú bratov, ktorí potrebujú pomôcť. Sú vygumovaní putinovskou propagandou. Navyše majú radi vojnu, oni proste radi zbroja. Sú pripravení všetko nechať a ísť brániť krajinu, je to v nich pestované. Už malé deti v škôlke si kreslia stíhačky a nemôžu ich vyfarbiť ako chcú, ale presne podľa farieb tých skutočných MIG-29, vedia, čo je čo. Od malička ich učia, že musia byť pripravení, lebo Západ im chce ublížiť.
Typický príklad je Deň víťazstva, keď sa oslavuje koniec vojny, To je šialenstvo. Vtedy stojí za to pozrieť si Moskvu, je to šialené. Po Tverskej idú tanky, obrnené transportéry, ja bývam kúsok odtiaľ, takže to priamo vidím. MIG-y deň predtým rozháňajú mraky, aby bolo pekne, týždeň predtým všetci Tadžici, Kirgizi, tá lacná pracovná sila, odvezú sneh za mesto a rozložia koberec s trávou a vyrastenými tulipánmi. Čiže jeden deň je sneh a na Deň víťazstva tulipány a modrá obloha. Ľudia si dávajú dresy, mávajú zástavky, veteráni vyvetrajú vyznamenania z vojny. Trochu zážitok ako demonštrovať mier silou.“
Dostali ste sa niekedy do sporu pri debate o konflikte s Ukrajinou?
„Vyhýbam sa tomu, pretože všetci, ktorých poznám, majú jeden názor. Aj mladí, alternatívni huliči, všetci by si dali uniformu a išli by do vojny.“
Žiadne generačné rozdiely?
„Žiadne, ale ja sa ani nečudujem, keď pozerám televíziu, čistá propaganda. Ako u nás za socializmu, aj znelky sú také. Ale aj u nás to je sčasti protiruská propaganda. Keď som si v Moskve čítala v SME na internete, a písali tam, že v Rusku sú prázdne regály, tak som fakt nechápala. Každý deň chodím do potravín. Áno, nedostanete pravý parmezán, cítiť sankcie, ale za pár dní nahradili všetko ruskými replikami.“
Ale krízu cítiť?
„Kríza určite zasahuje Rusko, ale to cítiť až teraz. Luxusnejšie obchody sa zatvárajú, už aj bohatí Rusi si nemôžu dovoliť vyskakovať. Ale teraz, keď oslabilo euro sa to už pre nás lepší. Keď sme prišli, bolo rubeľ 40 za euro, v čase najväčšej krízy to bolo 82, čiže manžel prišiel o polovicu platu, lebo je platený v rubľoch, ale teraz je to 66 za euro.“
Ako sa mu pracuje v nadnárodnej firme, keď Spojené štáty i Európska únia zaviedli sankcie?
„Pracuje v americkej firme, ktorá robí riadiace systémy, to by Rusi ani nemohli vyrábať benzín. Putin vie odkiaľ pokiaľ, takže oni môžu fungovať. Je to však blázon, lebo na začiatku Rusku pomohol po Jeľcinovi, ale za rok sa to zhoršilo tak, že sa to čoskoro vráti do 90. rokov. Rusi prestali cestovať, keď som bola v Indii, tak tam miestni nariekali, že bez nich nemôžu vyžiť.“
Ako ste vnímali vraždu opozičného politika a Putinovho kritika Borisa Nemcova?
„Bola som na tom moste na druhý deň večer, keď mal kamarát oslavu narodenín a prekvapila má demonštrácia. Prišlo naozaj veľa ľudí, ktorí protestovali, nevedela som, že ich je v Moskve tak veľa. Ale neprekvapuje ma to, že sa niečo také stane. Putin vytvoril v krajine takú náladu, že v kombinácii s tým, ako sú vygumovaní propagandou sa nedá čudovať. Vzniklo mnoho extrémistických skupín. A bohvie, či si to objednal on alebo nie.“
Ako to zatiaľ vyzerá s vaším tretím manželstvom?
„Super, zatiaľ najlepšie, aké som zažila.“
A ako zvládate materstvo?
„Ja si to užívam, škoda len, že nemám okolo seba mamu, sestru, kamošky. Je to trochu osamelé v Moskve.“
Ako vám malý Filipko zmenil život?
„Ja nie som z tých, že som teraz matka, tak otočím o 180 stupňov a stratím identitu. Samozrejme, že dieťa je prvoradé, ale s dieťaťom sa dá všeličo robiť, dieťa je prenosné (smiech).“
V prípade Filipka to určite platí, má už v 16 mesiacoch nalietané viac ako dospelí, nie?
„Na neho nemá nikto, čo sa lietania týka, on zle znáša, keď necestuje. V šiestich týždňoch sme ho vzali na Kaukaz, v troch mesiacoch do Indie, medzitým otočil desaťkrát Slovensko, dvakrát bol v Taliansku a Indii.“
Preto rozbiehate cestovku pre matky s malými deťmi?
„Je to špecializovaný projekt v rámci mojej cestovky, ktorý by som inak nerobila, keby som si to sama nevyskúšala.“
Ako to bude prispôsobené deťom?
„Celé je to prispôsobené deťom a ich spánku. Máme tri druhy zájazdov, ale prebehnú podľa toho, ako budú chcieť matky a hlavne deti. Sú to pobyty na pláži s výletmi, ale keď je dieťa unavené, nikam sa nejde alebo pôjdu len niektoré mamičky. Nebude to klasická preplnená pláž s animátorom. Toto sú malé pláže, s rybárskymi člnmi, aj kravičky tam občas chodia, bývate v bambusovej chatke, ani bazén, ani diskotéka, taký back to basic, úplne o inom.“
Na čo treba najviac dávať pozor v Indii?
„Najviac musíte prispôsobiť stravu, deti nemôžu jesť v reštaurácii štipľavé kari. Ja tam mám svoj malý domček a kuchyňu. Pôjdeme si samy na trh nakúpiť a navaríme. Môj Filipko bol dvakrát v Indii mesiac a ani raz nemal hnačku, keď dáte pozor, dá sa to. Ja tam budem s Filipkom, tak pôjdeme príkladom.“
Bude vekový limit pre deti?
„Musia mať minimálne tri mesiace, aby mali prvé očkovania.“
Čo ešte stíhate na materskej?
„Stále manažujem cestovku, ktorú mám v Indii a Nepále, niekedy organizujem veci cez deň, niekedy aj v noci. Som tiež tvárou projektu Life energia na záchranu dravcov, nakrúcame 30-minútový film, ktorý sa točí celý rok, v každom období. Ako sa inštalujú ekochráničky na elektrické stĺpy, zábrany proti dosadeniu, sadíme stromčeky na vetrolamy, aby vtáky nadleteli, pretože veľa vtákov zomiera na elektrických vedeniach.“
Dorota Nvotová sadí stromy v rámci projektu Life energia. Foto - Tomáš Hulík
Aj to robíte s Filipkom?
„Celé sa to točí v teréne, takže aj Filiko si to s nami užíva, sadili sme spolu stromček a on sedel na fúriku s hnojivom.“
Projekt Life energia. Foto - Tomáš Hulík
A čo umelecká kariéra?
„Pripravujem ďalší album, komponujem, koncertujem, koncert som mala aj v Moskve, hlavne pre Slovákov tamojších v Slovenskom inštitúte, ale boli tam aj Rusi. Celá kapela prišla do Ruska, bol to vtipný zážitok.“
Ako sa to dá stíhať, keď tam ani nemáte rodinu, ktorá postráži Filipka?
„Občas je to ťažké, keď ma sekne a nemám tam ani mamu. Ale mám tam filipínsku opatrovateľku. Filipínka a Filipko si rozumejú, už ho aj učí po anglicky. Oni sa hrajú, ja pracujem.“
Kam sa sťahujete z Moskvy?
„Do júna sme ešte tam, potom buď Spojené arabské emiráty alebo Saudská Arábia, vyzerá to na Saudskú Arábiu, takže pôjdeme z totality do totality.“
To neznie najbezpečnejšie.
„Ja som si to vybrala, chcem ísť z Moskvy preč, niekde do tepla, kde rastie prirodzená palma a môj muž dostal na výber len tieto dve možnosti. Tu som zavretá v dvojizbovom byte a je tam zima, tam budeme zatvorení v tzv. compounds, mestečká pre cudzincov, ale pri mori.“
Treba myslieť aj na teroristické útoky...
„Do shuttle busov pre manželky určite nenastúpim, ale je to výzva spoznať na vlastné oči ďalšiu kultúru. Poznám hinduistické, budhistické, animistické, veľa som videla vo svete, ale urobiť si selfie v burke som si ešte nestihla. Nie je to natrvalo, možno len dva roky a tak ako budem mať svoj názor na Rusko, budem mať svoj vlastný aj na Saudskú Arábiu. Je dôležité mať svoj názor a nepreberať iné.“
Veľkonočné sviatky strávite na Slovensku. Ako to vyzerá u vás na veľkonočný pondelok?
„Veľmi sa vždy teším na veľkú noc, pretože mama dodržiava terchovské (alebo to budú len babičkine?) veľkonočné zvyky, teda každý oblieva každého. My to preháňame, nám sa zdujú parkety, sú mokré koberce, aj postele. Všetci sú mokrí, šibú len chlapi, ale všetci sa polievame. Tento rok si to užije už aj Filipko. Tiež bude mokrý (smiech.)“
Prečítajte si aj Milan Markovič: Bez satiry je život plytký, ale bezbolestný
