Lucia má 50 rokov. Je manažérkou vo veľkej firme a vedie tím takmer stovky ľudí. Keď v roku 2020 začala pandémia covidu, práca vo firme sa veľmi skomplikovala a Lucia musela robiť náročné rozhodnutia. Všetky pracovné výzvy postupne zvládla, ale po čase prestala dobre spať. Neskôr prestala spať úplne. Nie jeden - dva dni, niekedy nespala aj niekoľko dní po sebe. Nespavosť začala liečiť liekmi, ale úľavu jej to neprinieslo.

Chronicky unavená a nevyspatá nezvládala vykonávať bežné domáce činnosti, ku koncu už nevládala ani vstať z postele. Nejedla, prestala sa umývať. Napriek tomu sa niekoľkokrát do týždňa premohla a šla do práce. Vyčerpaná, zúfalá a nešťastná. Nikto si na nej nič nevšimol, ani jej najbližšia rodina. Až po dlhšom čase sa rozhodla poradiť s lekárkou. Po psychologických vyšetreniach jej diagnostikovali silnú depresiu.

Dlhodobá únava bez príčiny je dôležitý signál

Luciina chronická únava často bez zjavnej príčiny je jedným z prvých príznakov depresie. Typické pre ňu je, že neprechádza ani po spánku, či oddychu, človek s depresiou sa už často budí vyčerpaný. Tým ju možno ľahko odlíšiť od únavy, z ktorej sa vieme „vyspať.“

Ďalším typickým znakom depresie je výrazná zmena nálady. „Depresia patrí medzi tzv. afektívne poruchy, teda poruchy nálady. V prípade depresie ide o chorobne smutnú náladu, spojenú s neschopnosťou prežívať radosť," vysvetľuje pre Ženy v meste klinická psychologička Mária Humeníková.

„Pacienti ju zvyknú niekedy popisovať aj ako „takú nijakú“, prázdnu, skleslú, skľúčenú.  Ak trvá neprimerane dlho, je neprimerane intenzívna, bez zjavného dôvodu, prípadne, keď sa nevieme tešiť z vecí, ktoré nám dovtedy prinášali radosť a nevidíme na to dôvod, je treba spozornieť.“

Klinická psychologička Mária Humeníková. Foto - archív MH

Okrem spomínaných problémov so spánkom je pre depresiu typická aj neschopnosť sústrediť sa, precitlivelosť, podráždenosť, pocity menejcennosti, viny, nepokoj a celková spomalenosť.

Okolie zvykne chorobu zľahčovať a podceňovať

Luciu diagnostikovaná depresia zaskočila. Vždy bola veľkou extrovertkou, miluje spoločnosť a zábavu. Vždy to bola skôr ona, ktorá ľudí vypočula, utešila, povzbudila. Práve to je jeden z mnohých mýtov týkajúcich sa depresie, že veselí a zábavní ľudia ňou nemôžu trpieť.

Podľa vedeckých štúdií je síce dokázané, že depresiou trpia najčastejšie ľudia, ktorí majú problém precítiť pozitívne emócie, čo môže byť skôr črta introvertov ako extrovertov, ale depresiou trpia rovnako aj extroverti. Ich problém môže navyše skomplikovať najbližšie okolie. Svoju skúsenosť s tým má aj Lucia.

Ešte v čase, keď bola „iba smutná“, dostávala nepretržite veľmi veľa dobre mienených priateľských rád typu „vyspi sa na to“, „mysli pozitívne“, „choď sa vyvetrať“, alebo „daj si pohár vína a bude lepšie“. Všeobecné nevyžiadané rady, aj keď dobre mienené, nepovažuje za užitočné ani psychologička.

„Človek s depresiou obvykle aj vie, čo by mu prospelo, ale nemá na to síl, najmä nie v pokročilejšom štádiu ochorenia. Samozrejme, pohyb, čerstvý vzduch a dostatok spánku sú všeobecne blahodárne a ich zanedbávanie škodí. Ale napríklad odporúčať alkohol určite neschvaľujem, tam si môže človek zavariť na ešte väčší problém,“ varuje Mária Humeníková.

Ilustračné foto - pexels.com

S „depkou“ opatrne, nie je to depresia

Okrem nevyžiadaných rád vnímaniu depresie veľmi škodí aj pričasto používaný zľudovený výraz „depka“. Týmto slovom ľudia bežne a najmä ľahkovážne označujú stav človeka, ktorý sa im zdá smutný, zamyslený, melancholický, čím veľmi zľahčujú možno skutočné a vážne psychické ochorenie, ktorým dotyčný trpí. Aj Lucia po tom, čo sa s diagnózou zdôverila svojmu okoliu, často počúvala komentáre typu „z čoho už ty môžeš mať depku“, prípadne „takto depresívny človek nevyzerá“.

Mať „depku“ jednoducho považujeme za niečo bežné, nad čím mávneme rukou a podceňujeme tým vážne príznaky u seba aj u iných. Za problém to považuje aj psychologička Humeníková.

„Používanie názvov skutočných diagnóz v bežnom slovníku často neprispieva k ich správnemu vnímaniu a prístupu k nim. Výraz „depka“ v hovorovej reči málokedy označuje skutočnú depresiu. Každý si pod tým predstaví niečo iné – napr. chvíľkovú „hlavu v smútku“, alebo podobné ladenie, ktoré príde z času na čas na každého z nás. Jeho neadekvátne nadužívanie môže diagnózu depresie neúmyselne znevážiť  a dať na rovnakú úroveň s nejakou lenivosťou, stresom alebo znudenosťou,“ vysvetľuje.  

Depresia postihuje ženy dvakrát častejšie

Depresia je podľa WHO najrozšírenejším duševným ochorením na svete. Na Slovensku ním podľa údajov Ministerstva zdravotníctva SR trpí približne 4-6 percenta obyvateľstva, pri širšom chápaní diagnózy je to až 17 percent ľudí.  Depresívne poruchy sa objavujú u žien dvakrát častejšie ako u mužov. Najvyšší výskyt depresie je vo vekovej skupine 40-55 rokov.

Depresia teda na ženy často zaútočí práve v životnom období, na ktoré sa tešia. Majú už väčšie deti, vybudované materiálne zázemie, zabehnutú prácu a konečne si chcú život aj trochu užívať. Zároveň však v tejto životnej fáze začínajú čeliť novým výzvam.

Ilustračné foto - pexels.com

„S postupujúcim vekom, samozrejme, pribúdajú aj ďalšie životné výzvy, či už kariérne a rodinné - deti v puberte, alebo na štúdiách, partnerské vzťahy, starnúci rodičia, o ktorých sa treba starať a pod. Takisto samotné ženy začínajú narážať na limity svojho tela. Známky jeho starnutia málokoho potešia. Plus chronické ochorenia a rôzne bolesti zhoršujú aj našu duševnú pohodu,“ vymenúva časté dôvody vzniku depresie u žien klinická psychologička.

Do života žien v tom čase vstupujú aj hormonálne zmeny súvisiace s nastupujúcou perimenopauzou, teda obdobím pred menopauzou. Podľa dostupných údajov sa práve v období perimenopauzy stretne s depresiou až tretina všetkých žien.

Ženy znášajú dôsledky pandémie doteraz

Situáciu s depresiou výrazne poznačila negatívnym spôsobom aj pandémia covidu. Postihla všetkých - deti, dospelých aj seniorov. Ale práve ženy v produktívnom veku poznačila najviac a jej následky znášajú dodnes.

Psychologička sa s mnohými takými prípadmi stretávala vo svojej ambulancii: „Ženám, ktoré museli chodiť do práce, k bežnému programu pribudlo ešte varenie pre deti, ktoré zostávali doma, vysvetľovanie učiva, komunikácia s učiteľmi, nákupy pre svojich rodičov, či starých rodičov a pod. Mimoriadne to zasiahlo ženy pracujúce v zdravotníctve, ktoré okrem domácej záťaže znášali neúmernú záťaž aj v práci, žili v neustálom strachu z nakazenia seba aj blízkych. Kritické obdobie prežívali aj ženy, ktoré čelia domácemu násiliu a zrazu prišli o možnosť úniku z domu, ktorý pre nich predstavovala práca,“ hovorí o náročnom období pandémie Mária Humeníková.

Z depresie sa dá vyliečiť

Podľa údajov nedávnej správy o stave depresie (Depression scorecard report) sa na Slovensku nelieči až 67 percent ľudí vykazujúcich symptómy ochorenia. Depresia je pritom liečiteľná.  Ak sa včas diagnostikuje a adekvátne lieči, výrazne sa znižujú jej zdravotné, sociálne a ekonomické dôsledky. A tých nie je málo – práceneschopnosť, sprievodné fyzické ochorenia, častá potreba zdravotnej starostlivosti, problémy vo vzťahoch v rodine a s najbližším okolím a v ťažších prípadoch aj nemalé riziko samovraždy.

Depresia sa lieči psychoterapiou, medikamentózne alebo kombináciou oboch postupov, čo je najúčinnejšia metóda. Psychoterapia so špecializovanými odborníkmi pomôže zmeniť myslenie človeka a pripraviť ho na riešenie životných situácií a konfliktov. Nemusí byť vždy dlhodobá, niekedy dokáže pomôcť aj niekoľko psychoteraupetických sedení.

Ilustračné foto - pexels.com

Medikamentózna liečba znamená nasadenie antidepresív. Práve tie často vzbudzujú u ľudí obavy z ich užívania. Antidepresíva sú však rozhodne menej škodlivé ako depresia samotná. Sú určené na dlhodobé užívanie, ale nevedú k liekovej závislosti a významne zmierňujú príznaky depresie. Na slovenskom trhu je približne 17 rôznych antidepresív. Predpisuje ich lekár - psychiater po vyšetrení zdravotného stavu.

Depresia nie je prejav slabosti, ale choroba

Luciin stav sa po nasadení liečby výrazne zlepšil. Začala užívať predpísané antidepresíva, navštevuje pravidelne psychologičku a jej život sa pomaly znormalizoval. Svoju chorobu prijala a naučila sa s ňou žiť. Priznáva, že to nie je vždy jednoduché a vyžaduje si to veľa sebadisciplíny, ale dokáže žiť plnohodnotný život.

Rovnako to vidí aj psychologička Mária Humeníková. Pre všetkých, ktorí pociťujú, že niečo nie je v poriadku, má jednoznačný odkaz: “Určite sa poraďte s odborníkom, nezostávajte na to samy, nie je to žiadna hanba. Depresia nie je prejav slabosti, je to choroba, ktorá môže postihnúť každého z nás. Dá sa liečiť, nie je nutné ňou trpieť. Neváhajte využiť prípadne aj telefonické linky pomoci, ktoré boli zriadené kvôli pandémii,“ dodáva.