Poškodené obličky má asi každý desiaty človek. Vo svete ich chronickým ochorením trpí až 500 miliónov ľudí, z nich na pravidelnú dialýzu dochádza alebo má transplantovanú obličku viac ako 1,5 milióna. Mnohí ani netušili, že raz takto skončia. Zníženie obličkových funkcií o 30 - 40 percent totiž často neprejavuje žiadne príznaky. Vážne zdravotné problémy sa objavia, až keď obličky fungujú na menej ako 25 percent. Keď ich funkcia klesne pod 15 - 10 percent, pacient už potrebuje dialýzu alebo transplantáciu obličky.
Svetová nefrologická spoločnosť vyhlásila pre rok 2015 výzvu Zdravé obličky pre všetkých, aby ľudia pochopili ich pravý význam, prevenciu a liečbu.
Triedia odpadové látky
„Obličky sú párovým orgánom, ktorým denne pretečie asi 200 litrov krvi a vytriedia vyše dvoch litrov odpadových látok a zvyškovej vody. Zdravé obličky denne vylúčia asi 1 – 1,5 litra moču a zároveň prečisťujú krv od odpadových látok. Taktiež regulujú soli, množstvo krvi a tkanivových tekutín, udržiavajú krvný tlak, produkujú hormón erytropoetín, ktorý ovplyvňuje tvorbu červených krviniek a aktivujú vitamín D z jeho neaktívnej formy,“ hovorí Viera Spustová, prezidentka Slovenskej nefrologickej spoločnosti.
Okrem toho obličky kontrolujú hladinu vápnika a fosforu v krvi i kostiach, ovplyvňujú silu kostí prostredníctvom kontroly hladiny vitamínu D a udržiavajú stabilnú kyslosť vnútorného prostredia, vysvetľuje.
Ako zistíme, že máme problém s obličkami?
Odborníci odporúčajú na diagnostiku tri jednoduché testy – zmeranie krvného tlaku, prítomnosť proteínov alebo krvi v moči a vyhodnotenie rýchlosti glomerulárnej filtrácie založenej na meraní hladiny kreatinínu v sére.
Tehotenstvo a obličky
Vážne ochorenie obličiek je veľkou komplikáciou aj pre ženy, ktoré sú tehotné alebo túžia po dieťati. Pri problémových obličkách totiž tehotenstvo nie je vôbec jednoduché, o čom porozprávala aj Jarmila Lobodášová, ktorá sa narodila s vrodeným ochorením obličiek. Jej prognóza sa zhoršovala a rok pred dospelosťou musela chodiť pravidelne na dialýzu.
O rok neskôr už podstúpila transplantáciu obličiek. Po siedmich rokoch ju však zradili opäť. Život jej zachránila sestra, ktorá jej obličku darovala. O štyri roky neskôr však pani Jarka pocítila túžbu po dieťati, no tehotenstvo u žien s problémovými obličkami je veľmi riskantné.
„Jedným z prejavov plnohodnotného života je pre ženy materstvo. Vzťah matky k dieťaťu je snáď jednou z najsilnejších pozitívnych emócií, aké ľudstvo pozná. Snahou nefrológov je preto poskytnúť aj ženám s ochorením obličiek šancu stať sa matkami,“ hovorí Martin Demeš, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre nefrológiu.
Zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch veľmi záleží na vzťahu pacient – lekár. „Mimoriadne dôležitý je otvorený a úprimný vzťah s ošetrujúcim lekárom a taktiež vytvorenie optimálnych predpokladov na naplánovanie rodičovstva. Samozrejme, aj my máme pred touto túžbou chorej matky rešpekt. Vždy sa však nakoniec rozhodnú budúci rodičia,“ hovorí. Sú prípady, keď ide podľa neho doslovne o „Sofiinu voľbu“. Buď bábätko, alebo obličky. Ale máme aj šťastné konce – aj bábätko, aj obličky. „Z tých, čo však skončili na dialýze, nepoznám jedinú, čo by rozhodnutie ľutovala“, dodal.
Pani Jarmila je dnes šťastná mama 2,5 ročného Alexandra a neľutuje. „Nikdy by som svoje rozhodnutie nemenila. Mohli by mi povedať o akomkoľvek riziku. Keď túžite po dieťatku, nerozmýšľate nad tým či je to pre vás nebezpečné. Jednoducho, chcete a idete do toho. Je vám úplne jedno či to ohrozí váš život, alebo nie. Ďakujem všetkým mojim lekárom, hlavne pani primárke Zuzane Žilinskej z Centra pre transplantáciu obličiek v Bratislave, ktorí mali so mnou strpenie, rešpektovali moje rozhodnutie a urobili všetko pre to, aby som dnes bola šťastná,“ povedala pani Jarmila.
Docent Martin Demeš upozorňuje, že takéto prípady majú šťastný koniec len vtedy, ak navzájom správne komunikujú gynekológ a nefrológ. Choroba obličiek je často príčinou toho, že pacientka nemôže otehotnieť alebo po otehotnení nedokáže dieťa donosiť. Riziko straty funkcie obličiek pri tehotenstve znižuje dobrá spolupráca nefrológa s gynekológom, ale aj s budúcimi rodičmi.
Najčastejšie príznaky zníženej funkcie obličiek
častejšie močenie
pocit únavy
strata chuti do jedla
nevoľnosť
opuchy rúk a nôh
svrbenie alebo tŕpnutie
ospalosť
problémy so sústredením
bledé sfarbenie pokožky
svalové kŕče
Keď voda a soľ zabíjajú
Moderné trendy hovoria, že by sme mali bez rozdielu denne vypiť aspoň tri litre tekutín. Odborníci však upozorňujú, že nadmerné pitie môže aj zabíjať. Má totiž svoje presné pravidlá s ohľadom na hmotnosť, vek, pohlavie, podnebie či teplotu vzduchu, ako aj zloženie jedálnička, zdravotný stav či fyzickú aktivitu.
Podľa odporúčaní Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín by mal dospelý muž denne prijať asi 2,5 litra tekutín a žena asi dva litre. Pritom by sme nemali zabúdať, že asi 20 percent potrebných tekutín prijmeme zo stravy.
Vo všeobecnosti platí, že dospelý človek by mal vypiť asi 30 - 40 ml tekutín na 1 kg telesnej hmotnosti za 24 hodín, aby mohol jeho organizmus bez problémov fungovať.
„Je to jednoduché. Stačí počúvať svoj smäd! Nedostatok tekutín je rizikovejší u detí ako u dospelých a môže viesť k poškodeniu organizmu. Myslíte si, že ak aj vypijete viac vody ako potrebujete, nič vám nehrozí? Iné rozpráva bežkyňa a aquaholička Kate Moriová, ktorá skolabovala pri maratóne, lebo vypila toľko vody, že to jej organizmus nezvládol. V nemocnici neskôr lekári zistili, že po vypití troch litrov vody jej opuchol mozog. Športovkyňa odvtedy robí osvetu, aby to ľudia s pitím vody nepreháňali,“ upozorňuje Demeš. Nadmerná hydratácia – teda prevodnenie, zvýšené množstvo tekutín v krvnom obehu, alebo hypomatremia – teda abnormálne nízka hladina sodíka v krvi spojená s opuchmi, môžu podľa neho spôsobiť akútnu otravu vodou. Aby sme jej zabránili, treba tekutiny dopĺňať aj s dostatočným množstvom minerálov, dodáva.
Pribúda aj dôkazov, že vysoký príjem soli môže urýchliť zhoršovanie obličkového ochorenia u ľudí, ktorí ním už trpia a okrem toho podporuje vznik obličkových kameňov. Preto by si mal každý, komu záleží na zdraví obličiek, svoj príjem solí strážiť. Podľa odborníkov by sme denne nemali prijať viac ako 5 - 6 gramov soli.
Príčiny zlyhania obličiek
dlhoročná cukrovka
nedostatočne liečený vysoký krvný tlak
zápal obličkových klbôčok
nebakteriálny zápal obličkových kanálikov (niekedy v dôsledku nadmerného užívania liekov proti bolesti – analgetík)
bakteriálny zápal obličkových kanálikov – chronická pyelonefritída (niekedy ho spôsobujú obličkové kamene)
ateroskleróza – kôrnatenie tepien (ischemická nefropatia)
dedičné ochorenia, napríklad polycystické obličky
niektoré iné ochorenia alebo stavy po operáciách obličiek