Určite ste si už všimli, že vo vašom okolí nevie nikto, koľko je vlastne presne hodín. Rozdiel medzi jednotlivými vašimi hodinami tvoria niekedy sekundy, niekedy však minúty.
Koľko je prosím vás hodín? spytujem sa na jednej rodinnej oslave a pravdaže všetci, čo moju otázky začuli, takmer v rovnakej chvíli pozreli na hodiny. A niektorí... Na mobil.
O minútu jedna. O desať sekúnd jedna. Dvanásť päťdesiatosem, pokračovali a niekto povedal trinásť aj štyri sekundy.
Koľko je teda hodín? vravím už ráznejšie a všetci ma začali presviedčať, že najsprávnejší čas je ten ich, pretože Tissoty, pretože japonské hodiny, pretože čo ja viem čo všetko. Aha... Kvalitný, ba najkvalitnejší mobil. Zisťovanie presného času v spoločnosti trvalo hádam aj desať minút a ako to vlastne v skutočnosti je, nevedel nikto.
Môžete mať o sekundu - dve menej, ak sa ponáhľate napríklad na stretnutie s priateľom. Nemôžete mať však sekundu - dve meškanie, ak sa ponáhľate do lietadla, ktoré je pripravené vzlietnuť. Avšak... Koľko tam môžu ukazovať hodiny navigátorovi na veži? Vraj tie najpresnejšie? Digitálne, napojené na najdokonalejšie časomerače vo vesmíre?
Táto vecička ma trochu začala baviť a vždy, keď sa ocitnem v spoločnosti troch ľudí, spýtam sa, koľko je hodín. A mali by ste vidieť to rozčarovanie, keď všetci zistia, že presný čas vlastne nepozná ani jeden z nich.
Ak sadáte deň čo deň do svojho auta, aby ste sa čo najskôr dostali do zamestnanie, na stretnutie, k lekárovi, päť minút hore dole. Ak však utekáte na autobus... Meškanie o päť minút sa môže stať katastrofickým. Autobus ujde a vôbec nie pred nosom. Pretože za päť minút dokáže prejsť naozaj dobrý kus cesty!
Riešenie je dosť jednoduché. V autobuse sa vždy snažím sadnúť si na prvé sedadlo vedľa šoféra, a tak mám okrem prehľadu ešte aj dosah na všetky tie digitálne „ukazovače“ informácií. Že na akej zastávke zastavíme, koľko zastávok je na konečnú. Nuž a raz za niekoľko chvíľ sa na display objaví aj presný čas. Teda... Aby som bola presná, presný podľa tohto autobusu. Ešte sa mi nepodarilo zistiť, či rovnaký čas ukazuje každý display vo všetkých vozidlách MHD, no riskla som to. Všetky hodiny, ktoré mám na ruke aj v telefónoch som „naštelovala“ podľa autobusových. Lebo veď spoje zo zastávky odchádzajú alebo na ňu prichádzajú práve podľa ich vlastného času. Nebudú sa prispôsobovať mojim hodinkám, ukazujúcim rovnaký čas ako cestujúcim ponúka tabuľa železničnej stanice na nástupišti Bratislava Košice! To dá rozum!
Celý tento problém sledujem viac ako mesiac a môžem vám zodpovedne povedať, že som ešte nestretla nikoho, kto by s plnou zodpovednosťou mohol povedať, koľko je hodín. Pretože akýkoľvek čas povie, už celkom iný je napríklad na jeho mobile, alebo na hodinách suseda. Naozaj zvláštne. A práve preto som presvedčená, že presnosť času je veľmi relatívna vecička.
Prečítajte si aj Vôňa dvorov