|
Podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová čaká dieťa a po pôrode hodlá skoro nastúpiť do práce, pričom dieťa bude mávať pri sebe. Samozrejme, že sa k tomu spustila rozsiahla diskusia, lebo toto je téma, ktorú nemáme stále vyjasnenú. Ani ako ženy, ani ako spoločnosť.
Boli také a takí, čo političke drukovali aj také a takí, čo ju odsudzovali, ale aj takí a také, čo správne upozorňovali, že taký model starostlivosti, ktorý by chcela po pôrode uplatňovať, sa (aj preto, že to politici nepovažujú za prioritu a zamestnávatelia nie sú dostatočne predvídaví ani motivovaní) vo väčšine zamestnaní nedá uskutočniť a nie každá žena má finančné možnosti alebo privilégiá, aby si vedela zabezpečiť k dieťaťu pestúnku, keďže s miestom v jasliach či škôlkách býva problém.
O tejto téme sa dá diskutovať hodiny a je jasné, že to nikam nepovedie. Nech si ju akokoľvek racionalizujeme a snažíme sa zachovať odstup, je to téma emocionálna a nanajvýš osobná. Tu neexistuje správne alebo nesprávne rozhodnutie, morálnejšia či menej morálna voľba. Práve preto, že je to osobné a intímne rozhodnutie založené na veciach, ktoré ženy nosia len vo svojom srdci a musia si nechať prejsť hlavou, by sme mali rešpektovať ich voľbu.
A rovnako by sme sa my ako ženy a matky mali naučiť byť solidárne jedna s druhou a tiež prekonať svoje predsudky. Napríklad o tom, že mamy na materskej sú zavreté medzi štyrmi stenami alebo že tie, čo sa skoro vrátia do roboty to robia len pre kariéru a peniaze. A možno by sme sa tiež mali naučiť byť pokornejšie a nenanucovať sa za príklady iným ženám alebo im dávať rady bez toho, aby sme poznali ich domácu situáciu.
Predsudky totiž vyplývajú z neistoty. Z našej neistoty, či sme sa rozhodli alebo momentálne rozhodujeme správne a hlavne čo na to povie naše okolie. Lebo futbalu, politike, pivu a výchove cudzích detí rozumejú všetci.
Prečítajte si aj Političky, ktoré rodia v úrade, vo svete nie sú výnimkou, Nicholsonová je
