|
Pred pár dňami som cestovala autobusom. Z vrecka mi vypadla použitá papierová vreckovka. Všimla som si ju až neskôr. Zdvihla som ju a dala si ju do vrecka, že ju vyhodím potom. A vtedy mi to napadlo!
Keby si každá, každý a každé z nás zdvihli tie svoje vreckovky, žuvačky, smeti... vzali zodpovednosť za zlé slová, priznali sa ku klamstvu.. proste, keby sme skúsili žiť tento rok tak, akoby všetko všetúčko, čo spravíme, povieme, bude každý vidieť, akoby nás a naše kroky sledovala skrytá kamera, bolo by nám hneď lepšie.
Len si skúste predstaviť tie čisté ulice, autobusy, schodiská, tie úprimné vzťahy...
Lebo treba začať od seba. A treba začať aj s tými malými vecami, ktoré sa nám často javia ako nepodstatné. Hoci aj tými papierikmi, čo sem-tam necháme niekde ležať.
Lebo najhoršie je to frflanie na to, že kto si čo kde urval a ako to tu chodí... a treba ísť preč, lebo je to tu desné a blablabla... Je to tu také, aké sme si to spravili. A áno, áno, uznávam, že mocní robia horšie veci ako zahadzujú vreckovky, oblepujú sedadlá žuvačkami... Ale vziať si balík kancelárskeho papiera len tak domov je podľa vás čo? Ach áno, je to v malom, nikomu to nechýba jasné...
No myslím, že čakať zmenu hore, keď tu dole privierame oči (a aj sami nad sebou) sa jednoducho nedá. Takže výzva na budúci rok je začať od seba. A pokojne začať v malom.
Prečítajte si aj Vianočné ďakujem
