Dieťa na fotke sa volá Klára. Je to moja dcéra. Netvári sa nadšene. Úprimne, ani sa jej nedivím. Ja som jej prvá mama, zatiaľ čo ona je už moje druhé dieťa.

Všimnite si, na druhej strane, tú moju pohodu. Perfektný úchop, pokojný pohľad, istota. Keď sa lepšie zadívate, musí vám byť úplne jasné, že už mám v sebe vyriešené všetky otázky okolo plienkovania, dojčenia, nosenia, šatkovania, spoločného spania aj stravy. Už som predsa druhorodička.

Dlhá cesta novomamy

Pri prvom dieťati sa v mojej tvári zračili celkom iné výjavy. Pri pohľade do zrkadla tam bolo často vídať obavy, mnohokrát aj strach. „Nosíš či kočíkuješ? Plienkuješ? Dokedy budeš kojiť,“ pýtali sa. Na čo všetko musím poznať odpoveď? A prečo to chcú vlastne vedieť? Začala som nadobúdať pocit, že definovanie odpovedí na tieto a ďalšie otázky je dôležité na to, aby nás mohli kastovať do nejakej skupiny na základe istých spoločných čŕt.

Biomatka, lesana, stará škola, dlho dojčí, krátko dojčí, očkuje, neočkuje, zapína telku, nemá telku, driluje, nevychováva... Rozmýšľam, na čo je to dobré? Možno na to, aby na nás potom mohli ukazovať prstom alebo aspoň nad nami mávnuť rukou.

A kto sú vlastní tí „oni“?

Hejteri aj moralisti

Párkrát som nazrela do niektorých facebookových skupín, kde sa združujú rodičia malých detí. Mama sa pochválila obedom pre syna, v ktorom zužitkovala nedeľný vývar. Iná sa pýtala, či môže dať do mrazničky zvyšné halušky. „A to preboha neviete navariť svojim deťom čerstvé jedlo? Ja vždy varím čerstvé,“ ozývalo sa vo viacerých komentároch.

A to je len veľmi slabý odvar toho, koľko jedu, poúčania, ale aj čistokrvného zla a nenávisti som tam našla. Ale nielen tam. Niekto to vyprskne do komentu na Facebooku, niekto to chrstne do tváre, niekto si to len pomyslí.

Napríklad, takí priamočiari hejteri sú takí, že:

- To nie je normálne, takto dlho kojiť.

- To len nezodpovedná matka môže dať svojmu decku veterník.

Ilustračné foto.  Foto - autorka

Ctihodní sudcovia si tiež idú svoje:

- Všetky deti majú právo na pokojnú a vyrovnanú mamu.

- Ja by som to urobila úplne inak.

A najlepší sú moralisti:

- Neber ho na ruky, rozmaznáš ho.

- Musíš ho nosiť pri srdci, lebo nebude cítiť lásku.

Myslela som si, že mňa sa to netýka. Omyl. Moja hlava spúšťala symfónie moralizovania, keď videla keksík v rukách bábätka. Súdime, aj keď nechceme byť súdení. Porovnávame a máme predsudky, aj keď nepoznáme celý príbeh.

Odpoveď hľadajme v sebe

Čím to je, že si dovoľujeme útočiť? Čím to je, že nám chýba rešpekt a úcta? Čím to je, že toľko nazeráme cez plot, že máme potrebu vyriekať súdy a hodnotiť, aj keď sa nikto nepýta? Deti nám neskôr nastavia zrkadlo. Toto im chceme ukázať? Tomuto ich chceme naučiť? Myslím si, že som tomu prišla na koreň. Nepojedla som všetku múdrosť sveta, môžem sa mýliť. Ale utvrdzujem sa v tom stále viac.

Odpoveďou je NEISTOTA. Tá strašná neistota a nedôvera vo vlastné schopnosti a predstavy, ten strašný pocit, že môžem zlyhať. Neistota v seba plodí hnev, úzkosť, zlosť a ešte všeličo iné, no zaručene nič dobré. Všimla som si, že čím istejšia som bola v úlohe matky, nielenže mi bolo zrazu ukradnuté, čo kto tvrdí a ako ma hodnotí, mala som odrazu väčšie pochopenie pre všetko okolo seba.

Čím viac som si bola istá sebou, tým menej som súdila a hodnotila iných. A to sa mi javí ako celkom dobrá cesta.

Svet čerstvých mám

Vo svete rodičov, ale najmä mám, je tej neistoty veľa. Pred nejakým časom som sa odhodlala urobiť aspoň malý krok k tomu, aby som ju zmiernila. Napísala som knihu, ktorá pomáha novorodičom zorientovať sa v novej role. Prizvala som si na pomoc expertky z rôznych oblastí, aby bola praktická a funkčná.

Ani ma neprekvapilo, že najviac ohlasov má práve prvá kapitola, ktorá hovorí o premene ženy na matku, o príprave na šestonedelie a o pocitoch, ktoré mamy musia vstrebať, pochopiť a precítiť.

Na knihu nadväzuje online konferencia, ktorá sa uskutoční už o pár týždňov. Dala som si pozor, aby v nej bol dôraz práve na túto tému. Aby novomamy dokázali pochopiť seba a nájsť v tom celom kolotoči viac istoty. Lebo viac istoty plodí viac pochopenia. A viac pochopenia plodí viac pokoja, láskavosti a radosti.