Španielsko ma opantalo ešte dávnejšie, keď som sa doterigala v štyridsiatich stupňoch, dlhých nohaviciach a v štátny sviatok k prašnému kruhovému objazdu s papierikom v ruke, a otázkou, kde sa nachádza môj budúci domov. Pomôcť mi vtedy nevedeli ani policajti. Plakala som ako malá. Dnes už viem, že len Španieli môžu nepoznať ulicu v pár tisícovom mestečku. Lebo však španielska dedina. Všetko sa vyriešilo, dodnes sa tu vraciam a v očiach mám slzy vždy až v lietadle, keď smerujem domov.
Pred cestou do Barcelony ma moja skúsená sestra, veľká cestovateľka, vystríhala pred krádežami na La Ramble, tým, že nás v reštauráciách budú chcieť oklamať a všetko je zbytočne predražené. Dnes sa smejeme na fotkách, ktorých sme z La Rambly mali žalostne málo – lebo sme sa báli, že nám ukradnú foťaky, batohy, náušnice, tašky i rozum. Opak bol, klop klop, pravdou. Barcelona je hlučná, preplnená, plná otravných predavačov i umelcov. Ale pohltí vás minimálne tak, ako hltali bohatí nemeckí turisti paellu na tej Ramble J Inak k tým sa ešte dostaneme.
Nikdy som nebola fanúšikom preplnených pláži, kde nemáte ani kde položiť deku, pardon, lehátko, za 10 eur na deň. Preto sme Barcelonetu vylúčili hneď na začiatku. A dobre sme urobili, ak ste však na párty život, preplnené pláže a otravných predavačov s lujvitonkami, choďte tam. My sme objavili Badalonu. Síce v lete, ale toto je lokalita, ktorej môžeme áno povedať hocikedy – aj v sychravej jeseni (sychravej u nás).
Konečná metra neznamená koniec sveta
Práve naopak. Začína tu iný život. Taký miestny. Ceny sú nižšie, ľudia sú milší a more akoby prázdne. Dokonca sú tu hádam 3 hotely, takže ani veľa turistov. Pre lepšiu predstavivosť uvádzam, že tu zaťažko kúpite i magnetku. Čínske obchody nerátam. Sú všade a sú inak fakt premakané J. Krásu tejto časti som objavila v detailoch i momentoch. Keď som mala vo fruterii platiť 1.06 a nechala predavačke 1,20, vybehla za mnou a peniaze mi chcela vrátiť. Myslela som, že je to náhoda, ale opakovalo sa to aj v iných obchodoch. Neuveriteľné. Po ceste na pláž, ktorá bola pekná a plná miestnych, sme si aj napriek horúčavám dali Churros, niečo ako naše šiškové cesto, no „nastrihané“ do dlhých rezancov, ktoré boli famózne, sladké a s horúcou čokoládou. Inak, aj v Badalone je čo obdivovať, múzeum, kostolík, miestne dobré lokálne krčmičky a reštaurácie s tapas.
Barcelona na skok
Nemyslite si však, že sme sa tu zakuklili a z Barcelony si odniesli iba pohľadnicu z letiska. Práve naopak, vďaka výborne fungujúcemu metru je na skok Sagrada família ale aj spomínaná La Ramba. Za výlet stojí Tibidabo, spievajúcu fontánu musíte vidieť (Pozor, nestrieka každý večer), rovnako sa nadýchať pravých skrytých uličiek, aj tej trošku zapáchajúcej, ktorá vedie k pravému Piccassovi.
Barcelone na päť = Gaudí
Nech už máte k umeniu akýkoľvek vzťah, ak si aspoň raz nepovzdychnete v Sagrade alebo pri Pedrere, potom už vážne neviem. Farebná, šialená, nádherná a veselá je táto Barcelonka vďaka Gaudímu. Vídate ho všade, ešte aj na ich preslávenej značke oblečenia, ktorej heslom je, „La vida es chula.“* (Život je v pohode, je cool)
Gaudí je skrátka v Barcelone doma a je to taky miestny boh. Stretnete ho na každom rohu, pocítite ešte aj po čase na fotke. Katalánsky architekt vedel, čo robil, jeho myšlienkové pochody si vždy predstavím ako takú zmes farebných hadov, preplietajúcich sa jeden cez druhého. Famózne! Inak, výborna zastávka je aj Park Guell, je to také malé nebo na zemi, aspoň tak to miestni nazývajú.
Patrí nám svet
Ak vám niečo na (španielskej) dovolenke, výlete dokáže pokaziť deň, budú to iba turisti. V hŕstke miestnych polihujeme na pláži, zahĺbení do kníh, sladkého ničnerobenia a nasávame. Atmosféru, more, slnko, sledujeme ukričaných Španielov, ktorí sa len tak zastavia, z ruksakov vytiahnu svoje milované bocadillos a baguettes, urobené na domáci spôsob, zo zásady zabalené do alobalu. Deti sú vo vode len čo prídu na pláž. A na to, dočervena spálení, deku v každej sekunde vytriasajúci turisti. V tejto oblasti sú len dve možnosti, aspoň počas 3 sezón boli. Nemci, Angličania alebo Rusi. Tento rok vydali Nemci. Nič proti, sú v pohode, len má miestami človek pocit, že im musí patriť svet. Na deke sa ani nezhovárajú, do mora idú maximálne 2 krát. Čítajú časopisy a deka, pláž, osuška musia byť vždy dokonalé čisté. Piesok priveľmi páli, more je studené, Španieli sú hluční. No, presne. Veď to je to naj.
Dovolenka nemusí znamenať deku a 37 stupňov v tieni. Ceny mimo sezóny sú oveľa prijateľnejšie a ak oželiete, že miesto mora vsadíte na knihu, dobrý drink na pláži a pohodu, ktorá je tu na rozdávanie, neviem čo ešte robíte doma :)
