|
V Izraeli som ako novinárka aj volička zažila niekoľko predvolebných kampaní. Sú ešte ostrejšie a osobnejšie ako na Slovensku, ale nikdy som sa nestretla s tým, aby sa tak útočilo na starších voličov, ako sa to teraz deje u nás doma. Poznáte to, kampane typu “chcete, aby o vás rozhodla táto babka?”
Nielenže je to nedôstojné, hlúpe a diskriminačné, ešte to naznačuje, že starší ľudia sa už nemajú miešať do verejného života, lebo mu nerozumejú a majú zväčša inú hodnotovú orientáciu, ako tí, čo vedú proti nim kampane. Neviem si predstaviť, že takúto kampaň by vymyslel niekto v Izraeli, kde bol donedávna prezidentom, dnes už zosnulý, 90-ročný prezident Šimon Peres, ktorý svojou životaschopnosťou a vizionárstvom zatienil aj politikov vo veku jeho vnukov.
Alebo že by si moje netere, univerzitné študentky dovolili vysmievať sa zo starých rodičov, hoci volili úplne iné strany, z ktorých jedna je podobne problematická ako dajme tomu SMER. Jednoducho sa to nepatrí a v krajine, kde osemdesiatnici brázdia diaľnice na elektrických autách, učia na univerzitách, cestujú po celom svete, by každý, kto by s takýmto niečím začal, rýchlo skončil.
Tým nechcem povedať, že Izrael je pre starých ľudí ideálna krajina. Stačí sa pozrieť, v akej hanebnej biede často žijú bývalí väzni koncentrákov, ktorí nemajú ani na lieky. Nikto by si však verejne nedovolil označiť seniorov za hlúpych, nebezpečných a škodiacich. Univerzálne volebné právo je tým, čo robí naše krajiny lepšími a spravodlivejšími, aj keď výsledky rozhodnutí našich spoluobčanov nás vždy nenadchnú.
Keď pri posledných voľbách premiér Benjamin Netanjahu strašil voličov, že do volebných miestností vo veľkom zvážajú izraelských Arabov, čo môžu ovplyvniť výsledok volieb nežiadúcim smerom, celkom oprávnene to izraelské tlač označila za prejav rasizmu. Ako pomenujeme to, že strašíme hlasmi starších občanov?
Prečítajte si aj Tá, čo jej roztrhli srdce
