|
Izraelčanka Hadar Cohen išla do služby ako tisícky jej rovesníčok a rovesníkov, aby chránila svoju krajinu. Títo mladí ľudia, často ešte v mnohom deti, majú na svojich pleciach veľkú zodpovednosť a sú permanentne v nebezpečenstve. V prípade Hadar Cohen sa to ukázalo príliš okato.
Minulý týždeň ju v Jeruzaleme pri teroristickom útoku vážne zranil palestínsky terorista. O pár hodín neskôr v nemocnici zomrela. Ukázalo sa, že pri útoku zareagovala promptne a nesebecky a zachránila niekoľko ďalších mladých ľudí zo svojej skupiny.
To, čo sa stalo Hadar Cohen, je nočnou morou každého izraelského rodiča. Takmer všetky rodiny posielajú v istom momente svoje deti na vojnu, sú aj také, čo ich majú v kasárňach hneď niekoľko naraz. Nie všetci dostanú zaradenie v kancelárii či na generálnom štábe a mnohí, presne ako Hadar, to ani nechcú.
Chcú sa postaviť nebezpečenstvu zoči-voči. Dôvody sú rôzne: idealizmus, možno aj sklony k riskovaniu, rodinná história, ale aj izraelská výchova, ktorá učí, že brániť sa treba niekedy aj so zbraňou v ruke, lebo diplomatická dohoda o mieri je pre neochotu či neschopnosť politikov v nedohľadne.
Hoci rodičia vedia, že ich deti sa nemusia vrátiť, nikto z nich si nevie predstaviť, aké to naozaj je. Máme rodinnú priateľku, ktorej sa to stalo pred desiatimi rokmi, a ktorej sa ten zážitok pred očami premelie vždy, keď sa v médiách objaví správa o zabitej vojačke či vojakovi. Bolo to presne tak aj vtedy, keď v rádiu prerušili vysielanie, aby informovali o Hadar Cohen.
Hebrejčina, tak ako slovenčina, nemá slovo pre rodiča, čo stratil svoje dieťa. Naša priateľka samu seba volá tá, čo jej roztrhli srdce. V Izraeli je ich mnoho. Iste, dieťa vám môže vziať aj zákerná choroba, opitý vodič, nešťastný úraz, toto je však situácia, keď je šanca ešte vyššia.
Prečítajte si aj Bábiky ako my
