|
K môjmu detstvu neodmysliteľne patrí marhuľový lekvár. Všetky moje letné prázdniny sú totiž spojené s ovocím a so zaváraním. Dnešné deti nevedia, čo je to robota. Ha! Neviem, ako vy, ale ja som celé leto pracovala. Vždy sme v prvý júlový deň odišli na chatu pri Banskej Štiavnici. Dodnes to miesto považujem za jedno z najkrajších na svete. A postupne, ako prichádzala sezóna marhúľ, broskýň, uhoriek, sliviek, tak sa menil aj môj denný program.
Ráno bolo treba ísť po vodu ku studničke, potom sme čistili ovocie, nakladali do pohárikov, sterilizovali, varili lekvár a zasa dávali do pohárikov a stále dokola. Umývanie uhoriek malou kefkou, bola moja špecialita!
Za všetkou touto činnosťou stála moja babička. Ona totiž neuznávala zaháľanie. Vždy bolo treba niečo robiť. Keď sme práve nezavárali, bolo treba niečo natierať a keď sme to dokončili, bolo treba upratovať. A hneď potom poukladať drevo.
Tešila som sa na dni, kedy pršalo. Vtedy som verila v obyčajné prázdninové povaľovanie. Ale ani to nie! Vtedy prišli na rad ručné práce. Každá žena by predsa mala vedieť vyšívať, štrikovať a štopkať ponožky. Tak som štopkala, vyšívala a štrikovala. Jediný môj výtvor bola polovica svetra, ale fakt som sa snažila.
Vďaka babičke viem zavárať. Viem niečo upiecť a viem, ako sa štrikuje hladko a obratko. Viem poukladať drevo, aj zakúriť v šporáku. Viem zaštopkať ponožku, aj viem, že panama je látka. Viem, že keď vám dôjde šampón, vlasy sa dajú umyť aj popolom. Viem, ako sa priadlo, aj čo je to kolovrat a praslica. Poznám ľudové pesničky, aj kroje. Viem naspamäť stovky básní, lebo vraj to cibrí pamäť. Viem, čo sú perky a že najlepšie sú so slivkovým lekvárom.
Cez prázdniny som nemala tablet, ani mobil, nemala som google ani farebný televízor. Iba taký, po ktorom ste museli každých 10 minút buchnúť, a na ktorom sme raz za týžden pozerali Corada Cattaniho. Ale mala som prázdniny, počas ktorých som sa naučila veľa užitočného.
Babička, môj chodiaci google, tu už nie je 14 rokov. Mrzí ma, že sa nemám koho spýtať, ako sa volá táto kvetina a čo sa s ňou dá liečiť. Ani na to, koľko múky ide to tohto koláča. Viem, čo by mi povedala. Ja dávam tak od oka. Aj keď lekváre nevarím, nezaváram, dokonca ani nevyšívam na panama, viem, že keď budem chcieť, vždy môžem. Niekto ma to naučil.
Nenechajte svoje deti zaháľať. Dajte im prázdninové úlohy a učte ich nové veci. My sme pre nich viac ako google, viac ako všetky wikipédie sveta. My ich učíme veci, na ktoré raz budú spomínať a učíme ich to s láskou.
Prečítajte si aj Nebo, peklo, raj na Slovensku
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
.jpg)
