|
Poznali sme vás ako radikálnu političku, ktorá sa nebála poriadne nahlas povedať svoj názor politikom, političkám i novinárom. Ako sa zmenila Anna Belousovová a ako žije mimo politiky?
„Som rovnaká, ale človek sa správa podľa situácie. Sme v komornom príjemnom prostredí a nemám potrebu tu vykrikovať a ani rozhadzovať rukami. Ľudia vnímajú politikov jednostranne a keď vám médiá vytvoria určitý imidž a zaradia vás do určitého chlievika, tak vás tam budú stále držať. Mohla som robiť čokoľvek, vždy by o mne tvrdili, že som hysterická a hádavá. Tento imidž mi vytvárali hlavne muži. Ak už nemali v televíznych či parlamentných debatách iný argument a ja som teda vedela dobre argumentovať, tak prišla podpásovka, že ty si len žena. Ale vo svojej podstate som naozaj veľmi príjemná a milá. (smiech).“
Pôsobíte pokojne aj preto, že ste mimo politiky?
„Pôsobím už roky mimo veľkej politiky, aj mimo komunálnej. Po skončení funkčného obdobia vo VÚC som sa rozhodla už nekandidovať, lebo som to tak celé cítila. Potrebovala som na politiku získať nový pohľad a tým som od nej získala určitý odstup. Konečne sa venujem viac sebe, 85-ročnej mame, ktorú som zanedbávala a pokúšam sa podnikať.“
V akej oblasti podnikáte?
„Nemá to nič spoločné s politikou ani so štátom. Daňoví poplatníci môžu byť pokojní, ja som nikdy kšefty nerobila, nerobím a ani nebudem robiť. Ja ich o ťažko zarobené dane nebudem oberať.“
Odišli ste z politiky bohatá?
„Ako sa to vezme, ja sa nesťažujem. Žijem normálne a nikdy som nebola naučená utrácať veľké peniaze. Ani doma neprehadzujem nejaké ťažké milióny. Život človeka je príliš krátky na to, aby sa venoval takým nepodstatným veciam ako sú peniaze.“
Ale živiť sa niečím musíte.
„ Väčšinu života som sa o seba musela vedieť postarať sama. Od štrnástich rokov som brigádovala.“
Boli ste jednou zo zakladateľov silne parlamentnej strany, z ktorej vás neskôr pre kritiku káuz strany ako nástenkový tender a emisie vyhodili. SNS teraz opäť naberá na sile a mohla by po voľbách skončiť aj vo vláde. Nie je vám to ľúto, že nie ste pri návrate SNS?
„Na Slovensku sa dajú kúpiť aj preferencie, takže ten návrat - ešte uvidíme. A čo mi má byť ľúto?! Vyhodil ma Ján Slota a jeho prvý podpredseda Danko, ktorý je teraz predsedom strany. Človeku je ľúto iba tej strany a hlavne ľudí, ktorí ju robia, ktorí horia jej myšlienkou a veria tomu programu. V roku 1990 vznikala SNS z nadšenia. Teraz je politika, žiaľ, iba biznis. V roku 1990 strana napredovala z nadšenia národa a sponzorov nepotrebovala. Teraz skúste založiť stranu bez sponzorov.“
Ako vnímate vystúpenia čelných predstaviteľov SNS?
„Zistila som, že k tej strane už nič necítim. A nehovorím to zo zlosti. Proste to už nie je Slovenská národná strana. Niekto sa môže tváriť, že je niekto iný, ale nie je. Politiku, okrem marketingových a PR agentúr, robí aj niečo, čo sa volá nadšenie a politik musí mať aj charizmu. V SNS toho nie je ani za gram. Značky, ktorá znie ľuďom pozitívne, a ktorú vnímajú emocionálne, sa zmocnili určité skupiny a pod ňu schovali svoje špinavé zámery. Ja nikoho neohováram, vždy hovorím fakty a ak sa to niekomu nepáči, pokojne ma môže dať na súd.“
Hovoríte o novom predsedovi SNS Jozefovi Dankovi?
„SNS nemôže hovoriť, že je očistená, lebo SNS si osvojili tvrdí privatizéri z čias Slotu a Mečiara. Keď sa ukázalo, že vodcovia sú už neprínosní, tak sa ich jednoducho zbavili a na čelo dali akože nového človeka. Lenže pán Danko nie je nový človek. On je privatizér. On je aktívny privatizér z čias Mečiarovej privatizácie. A čo je horšie a zvrátené, on sa do tejto privatizácie zapojil ako študent vysokej školy. Na to stačí výpis obchodného registra. Nie je to divné? Ja som ako vysokoškoláčka mala úplne iné starosti ako privatizovať. Keď ho počujem ako hovorí o preukazovaní pôvodu majetku, no človek musí mať silný žalúdok, aby to dopočúval do konca. Veď Dankovci rozpredali majetok Lesostavu bez vedomia FNM a bez toho, aby zaplatili podľa kúpnej zmluvy. Išlo o sumu 60 miliónov korún, oni zaplatili 10 a už s majetkom nakladali. Viete čo by sa s vami stalo, keby ste takto nakladali s cudzím majetkom? Skončili by ste určite nie v politike na čele strany.“
Andrej Danko v strede nahradil na zjazde strany v septembri 2010 Annu Belousovovú a stal sa prvým podpredsedom SNS. Stranu viedol stále Ján Slota (vpravo)
Ako vnímate kandidátku SNS?
„Pre mňa je svedectvom amorálnosti, lebo sú tam tvrdí zástancovia Slotu a Mečiara, ktorí z nich ťažili a dokonca je na tejto kandidátke už druhá generácia mečiarových privatizérov. Napríklad pán Danko a Karol Konárik mladší. Aké sú ich motívy ísť do politiky? Myslím si, že ochrániť a množstvo majetok svojich otcov privatizérov. Určite nie zachraňovať národ. Značku SNS teraz niekto amorálne, hnusne znásilňuje. A to mi je ľúto.“
Čo hovoríte na kampaň SNS?
„Je tak masívna a drahá, že to v histórii SNS nezažila. A tie peniaze sa tam neobjavili tak, že niekto ich našiel v alibabovej jaskyni. SNS je jednoducho politický biznis sponzorov. Je to prešpekulovaný systém politiky, ktorý je tu teraz a v 90-tych rokoch ešte neexistoval. Dnes už nikto v politike neprerazí a nevystrelí, ak za sebou nemá sponzora.“
Môžeme to dnes porovnávať s politikou 90-tych rokov, keď bolo po revolúcii a len sme sa učili demokratickej politike? Národnú rétoriku dnes preberá Smer.
„Presadzovanie národného programu pre Slovensko je čím ďalej tým viac potrebnejšie, keď vidíme, čo sa deje vo svete a v Európskej únii. Takže je tu potreba radikálnej národnej strany, ale SNS to už nie je a nikdy ani nebude. Jednoducho, lebo keď niekto do nej investoval, tak to chce aj vrátiť. Vrátiť môže len, keď tá strana bude pri koryte, rovná sa vo vláde, lebo investor nemá záujem, aby strana bola v opozícii, čo z toho má? A na to, aby mohla byť vo vláde, nemôže zužovať koaličný potenciál radikálnymi vyjadreniami. A presne, keď si pozriete vyjadrenia pána Danka, to je strana, ktorá rozpráva len bla-bla-bla. Preto je pre mňa oveľa výraznejší a národnejší Fico so Smerom. A dokonca, a to mu nechcem lichotiť, Fico o obhajobe národných záujmov hovorí z presvedčenia. Danko mi naučenými frázami trhá uši.“
Prečo ste nešli do volieb s vašou novou stranou Národ a spravodlivosť? Už tam to nadšenie nie je?
„Nadšenie by bolo. Nerada robím zbytočné veci a ísť do volieb v tejto situácii na Slovensku by bolo zbytočné. Tieto voľby vnímam ako hru s dopredu známym koncom. Nič zásadné na Slovensku nezmenia. Zmenilo by sa iba vtedy, ak by bol z vlády vylúčený Smer pre prúsery Ficových ľudí, ale to by pre Slovensko nebolo dobré. Z toho, čo tam je, každá alternatíva by bola pre Slovensko nestabilný zlepenec, ktorý by sa preniesol na celé Slovensko v ťažkom čase migračnej krízy. Dnes nie je čas na politický hazard a miesto pre politických dobrodruhov. Ja v politike ešte nekončím. Práve preto, že Slovensko môže zachrániť len radikálna národná politika. Radikálnosť si však nepleťme s extrémizmom.“
Čo je pre Slovensko nebezpečnejšie? Korupčné kauzy Smeru alebo utečenci?
„Prozápadne orientovaní vždy budú kričať, že za Dzurindu to bolo vždy super, hoci len na zle postavenej zmluve o privatizácii SPP sme prišli o 9 miliárd a za symbolické ceny rozpredali všetky strategické podniky. Len banky stáli 110 miliárd. Takže nemôžem teraz povedať, že sa teraz deje niečo strašné. Ale povedzte mi, aká je tu alternatíva. Procházka, ktorý bľaboce a nevie vysvetliť, akých má sponzorov?“
Prečo je na Slovensku taká silná téma utečencov, keď tu žiadne masy nemáme?
„To je ako keď bývate v jednom činžiaku a váš sused si pozve neobmedzene návštevu, natlačia sa mu, je tam tesno a zrazu zistí, že sa tí hostia nevedia správať. Začnú ho biť, vyžierať a páchať násilnosti. On začne rozmýšľať, že by sa o nich mohol podeliť so susedmi, najprv bude prosiť, potom žiadať, potom tlačiť. A oni sa z toho bytu dostanú a dostanú sa všade. Európa nie je gumená. Výrok pani Merkelovej, ktorá pozvala utečencov, by si zaslúžil ocenenie najväčšej hlúposti storočia. Ona ich nepozvala len do Nemecka, ale aj do Európy.“
S premiérom Robertom Ficom ako podpredsedníčka parlamentu na spomienke na SNP v roku 2009.
Stretli ste už na Slovensku utečenca?
„Nestretla, ale zažila som pocit ohrozenia. Mám chalupu na Kysuciach, na pohraničí a keď jeden týždeň zastavili jednu dodávku a časť chytili a časť utiekla, tak som sa cítila ohrozená.“
Každého utečenca beriete ako hrozbu?
„Áno, ja ho tak beriem.“
Aj ženu s dieťaťom, aj mladších aj starších?
„Áno, lebo oni urobia hocičo, aby sa zachránili. Oni rozmýšľajú inak. Keď boli silvestrovské prepadnutia a znásilňovania žien v Kolín i inde, tak reakcia vyspelej západnej Európy napríklad bola, že v azylových centrách ich budú učiť správať sa k ženám. Keby to nebolo také tragické, tak sa nad tým človek aj zasmeje. Tu vidíte myslenie západnej Európy a myslenie ľudí, ktorí prichádzajú. Oni prichádzajú zo stredoveku, bez urážky. My ich nemôžeme chápať a snažiť sa pochopiť našimi normami myslenia. Pre nich je normálne, čo je pre nás trestné. Obchytkávajú ženu aj masovo, lebo islam hovorí, že žena má hodnotu polovičky muža.“
Môžeme podľa toho posudzovať všetkých? Na Slovensku máme bývalého poslanca SMER-u, ktorý je obvinený z týrania manželky. Bol to poslanec vládnej strany a podpredseda výboru pre ľudské práva.
„Podľa jedného poslanca-psychopata nemôžeme posudzovať všetkých mužov na Slovensku.“
A podľa niektorých násilníkov všetkých utečencov môžeme?
„To neboli niekoľkí. Čítala som vyjadrenie profesorky káhirskej univerzity, že takto sa muži môžu správať, ak nejde o moslimky a sú v čase vojny. Tu sa na vás valí armáda bojaschopných mužov. Západná Európa sa vývojom dostala až k chorému chápaniu tolerancie, že škodí sama sebe. Významnú úlohu môže zohrať V4, lebo je to blok, ktorý sa vie dohodnúť, ale aj preto, že my máme zdravšie myslenie.“
My teda stále nepatríme k Západu?
„Nie, my sme niekde na rozhraní. Toleranciu nechápeme tak choro.“
Či to nie je skôr netolerancia...
„Nie, my si uchovávame zdravý rozum.“
Ale zdravý rozum hovorí aj to, že v Sýrii je vojna, na tom sa asi zhodneme, a ľuďom, ktorí si chcú zachrániť život, pomôžeme.
„Nemôžeme pomôcť miliónom. Najprv musíme odstrániť príčiny vojen, aby ľudia mohli pokojne žiť vo svojich domovoch.“
Aké je teda vaše riešenie utečeneckej krízy?
„Centrá mimo európskeho územia. Pomôcť im tak, aby sa nedostali na európske územie a hlavne zastaviť sily, ktoré cielene vyvolávajú vojnové napätia vo svete.“
Ako hodnotíte kauzy okolo Jána Slotu?
„Ten človek ma už nezaujíma. Nepoviem o ňom už nič, lebo ma absolútne nezaujíma.“
Boli časy, keď ste o ňom ale povedali citát „Mne boli v živote oporou najmä dvaja ľudia. Jeden tu už nie je a ten druhý je mi oporou stále. Je to Ján Slota.“
„To už neplatí. Jednoducho ten človek ma sklamal. Ja ho nesledujem, neprajem mu nič zlé, ale ani ho neľutujem. Najväčším nepriateľom seba samého je on sám. Aj som mu to kedysi povedala a, bohužiaľ, prišlo na moje slová.“
Je nejaká slovenská politička, ktorú si ceníte?
„Nie. Dokonca za niektoré naše političky a ich vyjadrenia sa až žensky hanbím. Nie som zlomyseľná, takže ich nebudem menovať. Ja som so ženami solidárna, keď sa dá.“
V čom urobila chybu Iveta Radičová, ktorej padla vláda?
„Že sa stala premiérkou za tých podmienok, za akých sa stala. Ona predsa vedela, že na tom poste nebude svojprávna. Ona bola iba Dzurindova maska, ktorou sa potreboval po všetkých svojich prúseroch od privatizácie až po prelety vojenských bombardérov do Juhoslávie zakryť.“
Budete voliť ženy?
„Sme tu tri ženy. Keby tu sedeli traja chlapi, tak takáto otázka ani nevznikne. Predsa chlap nevolí chlapa len preto, že je chlap. A ženy predsa nie sú menejcenný druh a nevolím ich podľa pohlavia, ale či ma osloví ako politik a podľa programu strany.“
Sama ste povedali, že ste sa stretávali s tým, že muži na vaše pohlavie v politických debatách a parlamente útočili. Možno by väčší počet žien v politike tento stereotyp, že žena je hysterická a chlap je fajnový, zmenil.
„Nemôžete nikomu nalinkovať, aby vládli ženy. Ktosi povedal, keby na čele štátov boli ženy, neboli by vojny, nanajvýš by sa tie štáty medzi sebou nebavili. Ale zasa výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo, je pani Merkelová. Za ňu ako ženu, sa teda úprimne v politike hanbím a to, čo robí mi príde šialené.“
Takže v zásade ženy podporujete, ale nekrúžkujete? Na Slovensku žije 51 percent žien a len 20 percent je v politike. Nie je to podľa vás nevyužitý potenciál?
„Dvadsať percent je málo a je to nevyužitý potenciál, ale aj tak som proti kvótam. Rovnaké nároky by mali platiť pre všetkých. Kvóty na doslova ako ženu urážajú.“
No ale v parlamente sedia aj muži, ktorí nevyzerajú, že by splnili ani základné nároky. Prečo by političky mali byť vnímané iba ako pekné a milé?
„Političky by mali byť vnímané v prvom rade ako dobré političky. Ale to neznamená, že politička by mala strašiť svojim výzorom. Žena by mala o seba vždy dbať.“
Netreba to podľa vás zmeniť?
„Dajme sa do toho a urobme tu ženský Majdan (smiech). Ale vážne, ja na mužov nemôžem nadávať. Veď som bola na čele strany, ktorá bola prevažne mužská. Mňa si zvolili muži a asi ich až tak neovplyvňovalo to, že som žena, ale skôr aká som bola. Že som otvorene hovorila, otvorene kritizovala a vedela sa pre veci zapáliť.“
Urobili by ste z dnešného pohľadu v politike niečo inak?
„Určite je v živote veľa vecí, ktoré spätne ľutujete. Ja ľutujem, že som nebola v politike ešte tvrdšia, naozaj tvrdá. Aj keď to tak vyzeralo, aj som nebola vôbec tvrdá. Ako sa hovorí, mala som doraziť svojich protivníkov. Možno sa prejavilo práve to ženské vo mne, že som to neurobila a potom dorazili oni mňa. Alebo skôr vyrazili. (smiech)“
Vrátite sa ešte do politiky?
"Hovorím, nikdy nehovor nikdy. Politika ma baví a zaujíma, pretože stále viac ovplyvňuje život nás všetkých. A v živote som zvyknutá byť aktívna.“
Prečítajte si aj Beáta Brestenská: Až v parlamente som zažila ako muži neakceptujú šikovné ženy
