|
Za posledné mesiace, počas predvolebnej kampane, sme najazdili po Slovensku okolo 10 tisíc kilometrov. Neviete si predstaviť to množstvo ničnerobiacich policajných hliadok, ktoré sme na cestách stretli. No včera, v sobotu popoludní, ma fakt rozčúlili. Teda nie oni. Ale systém, ktorý nie len z nás, ale aj zo slušných policajtov robí blbcov.
V sobotu popoludní, v čase zimných prázdnin, bola Bratislava prázdna. Vychádzala som z vedľajšej a na STOP-ke som vraj „nedostatočne zastavila“, a tak ma rovno čapli. Veď nato za tou STOP-kou, ukrytí za stromom, stáli. No a ako inak, hneď ma ako trestuhodného občana skasírovali. Síce sme sa zhodli, že som nikoho neobmedzila, vonkoncom neohrozila, no dvacku som zaplatiť musela. A diskusia o tom, čo je dostatočné zastavenie a čo len pribrzdenie, bola trápna a chcela som ju mať čo najskôr za sebou. Videla som na nich, že aj im je to nepríjemné, na čo mladší z nich za mnou prišiel a pošepkal mi: „Viete pani, je mi to blbé, ale máme príkaz pokutovať úplne všetko, aby sme splnili plán.“ To, o čom vieme a chceme proti tomu bojovať, som opäť zažila v priamom prenose. V priamom prenose som videla, čo si tí, ktorí takéto príkazy vydávajú, predstavujú pod heslom „Pomáhať a chrániť“.
Podobných príbehov poznám mraky. Napríklad, ako sa o tretej ráno slovenskí policajti skrývajú za protihlukovou bariérou na bratislavskej Bajkalskej, pretože prekročenie rýchlosti na prázdnej ceste je tu pravdepodobné. Alebo, ak celú noc snežilo, stoja páni v uniformách výnimočne na benzínovom čerpadle „polyfunkčnej“ Vajnorskej, aby zachytili vodičov, ktorí na zľadovatenej ceste neubrzdia na oranžovú, no a potom ich o pár metrov hromadne „odchytávajú“. Prípadne rovinky v obciach, kde uniformovaní muži presne poznajú úseky evokujúce ich koniec, na ktorých nevedomky vodiči trochu „pritlačia“. „Najplodnejšie“ úseky, kde je prekročenie rýchlosti menej ohrozujúce, no o to viac pravdepodobné. A to vonkoncom nehovorím o cestných pirátoch! Hádajte, kto tieto miesta ovláda najlepšie? Naša polícia. Presvedčí takýmto konaním niekoho, že im ide o zníženie nehodovosti?
Komu skutočne polícia pomáha, keď od januára kontrolný systém NDS preveruje u vodičov zakúpenie elektronickej diaľničnej známky? Údaje z prvého februára hovoria, že po spoplatnenej diaľnici sa bez zakúpenia známky pohybovalo 6095 áut. Naozaj si myslíme, že slovač je natoľko masochisticky orientovaná, aby vyrazila na diaľnicu hneď prvý deň zámerne bez diaľničnej známky? Nemôže to byť jednoducho tak, že ktosi zabudol? Nie! Je to dobrý dôvod ako vybrať od vodiča 150 eur. Koho sme touto represiou ochránili?
A koho chráni, keď si na ceste prerazíte na výtlku koleso a ste rozhodnutý bojovať proti nezodpovednému správcovi komunikácie, hoci aj na súde, no vašim prvým polenom hodeným pod nohy bude naša polícia a jej neochota doraziť na miesto a vytvoriť nutnú dokumentáciu? Preto sa pripravte na to, že budete najskôr vysvetľovať dispečerovi, čo znamená „pomáhať a chrániť“. Málokto si chvíľu s tak nahnevaným policajtom skutočne dopraje rád. Ale radím, robme to, možno tým vytvoríme v krajine tlak na nový systém, ktorý si všetci zaslúžime. Lebo ak by sme to takto všetci robili, do roka výtlky na cestách nebudú.
Komu skutočne policajti pomáhajú, ak dostávajú naše pohotovostné motorové jednotky príkaz vybrať aspoň 5 pokút denne? Minulý rok o tom informovala spravodajská reportáž v jednej zo súkromných televízií. Ak policajti 5 pokút nevyberú, musia napísať podrobnú správu o tom, čo celý deň robili. Pod hrozbou tohto trestu si zaiste rozmyslia, kde bude najefektívnejšie postaviť radar, aby mali čo najskôr fajront. A aby brali tieto príkazy vážne, hrozia im odobratím služobného auta, osobných príplatkov alebo tým, že z nich spravia „pešiakov“.
Čo dodať? Prajem si žiť v krajine, kde bude argumentom pre udeľovanie pokút na cestách zníženie nehodovosti a úmrtnosti na cestách, nie plán pokút. Kde bude policajt pomáhať a chrániť, nie ukrývať sa za kríčkom a číhať na slušných ľudí a kde sa konečne začnú trestať trestuhodní.
Robiť pre ľudí alebo za peniaze ľudí je rozdiel. A niektoré veci sa pod stôl zamiesť nedajú. O niektorých čítame, o mnohých počujeme a veľa z nich sa nás osobne dotýka. Aj preto sa nás všetkých voľby týkajú. Iba tak dokážeme vymeniť aroganciu za slušnosť.
#lajknestaci #chodvolit #kruzkuj
(Autorka je poslankyňou NR SR a podpredsedníčkou strany Sloboda a Solidarita)
Prečítajte si aj Karma je zdarma
