|
Sedeli sme v aute z Prešova do Bratislavy a dlhé hodiny nám hralo najpočúvanejšie rádio. Spravodajský blok sa začínal každú hodinu rovnakou informáciou – v nemeckom meste Saarbrücken došlo k útoku. Prvé správy hovorili o mužovi, ktorý sa so zbraňou zabarikádoval v reštaurácii, drží rukojemníkov a má chorvátsky pôvod. Po niekoľkých hodinách nič z toho nesedelo. Muž nemal zbraň, nedržal rukojemníkov, patril k rodine a polícia ho našla v reštaurácii ako spí. Zrejme bol opitý alebo nadrogovaný a motív jeho činu nebol známy. Obrovské nasadenie polície nebolo potrebné a strach v meste neopodstatnený.
Musím povedať, že som sa po poslednej správe naštvala. Hodiny sme počúvali o dráme, ktorá sa nestala, upokojovala som deti v aute, že to nie je ďalší teroristický útok a vysvetľovala im, že si novinári robia svoju robotu.
Pravda ale je, že si nie som istá, či si my novinári robíme svoju robotu naozaj dobre. A nehovorím len o tomto prípade, pretože po bitke je každý generál a na začiatku nikto nemôže odhadnúť, aká vážna situácia je.
Nie som si ale istá, či popri všetkých kritériách, ktoré používame pri výbere správ, rozmýšľame aj o našej zodpovednosti. O tom, čo taká správa robí s poslucháčkami a poslucháčmi, čitateľmi či čitateľkami.
S každou ďalšou obeťou teroristického útoku narastá strach a paralyzuje nás. Ľudia podľa správ menia dovolenkové destinácie, menej lietajú, vyhýbajú sa masovým podujatiam, vychyteným plážam či reštauráciám. Ich každá podobná správa desí. Na druhej strane povzbudzuje nevyrovnané individuá, ktorých zrazu osvieti možnosť dostať sa do všetkých správ sveta. Ani nehovorím o teroristoch, ktorých najvyššou métou v živote je zomrieť ako mučeník so všetkou mediálnou slávou.
Francúzske médiá to po teroristickom útoku v Nice vyriešili tým, že nebudú zverejňovať fotografie a mená útočníkov. Nie je to jednoduchá debata. Ak nebudú informovať seriózne médiá, prevezmú ich úlohu bulvárne a tie, ktoré si ani nerobia starosti s overením informácií. Fakty úplne vytlačia emócie, prevažne negatívne. A niekde tam uprostred sa stratí základná povinnosť médií nestranne informovať.
Aj tak by mali novinári viac uvažovať nad tým, aké správy vyberú na zverejnenie. Saarbrücken nie je prvý prípad, keď sa z potencionálneho teroristického útoku či rukojemníckej drámy vykľul rodinný spor, ktorý je na úrovni miestnej čiernej kroniky. Beriem, že správu uverejnia miestne noviny, aby ľuďom vysvetlili, prečo bolo okolie reštaurácie hodiny uzatvorené a všade stáli špeciálne jednotky. Ale prečo by sme to na Slovensku mali hodiny počúvať cestou v aute z dovolenky?
Prečítajte si aj Sexi športovkyne
