BRATISLAVA. Rómske ženy sú znevýhodnené viacnásobne - tým, že sú Rómky aj rodovou príslušnosťou. Upozorňuje na to etnografka, historička a predsedníčka združenia In Minorita Zuzana Kumanová, ktorá si minulý týždeň od prezidenta SR Andreja Kisku prevzala štátne vyznamenanie. Napriek tomu je presvedčená, že spoločnosti majú čo ponúknuť.
Prečítajte si
Rómske ženy majú byť hlavne matky
Znevýhodnenie rómskych žien podľa expertky dokazujú aj štatistiky. "Rómske ženy majú napríklad oveľa nižšie vzdelanie ako nerómske ženy, ale aj oveľa nižšie vzdelanie ako rómski muži. Od rómskych žien sa v tradičnej rómskej kultúre očakáva, že oni budú tie, ktoré sa budú starať o domácnosť, budú matky," priblížila.
Meniť tieto stereotypy je podľa nej ťažké - aj vo vzťahu k spoločnosti aj v samotnej rómskej komunite. Pomôcť môžu napríklad projekty, ktoré ukazujú úspechy rómskych žien. "Pred niekoľkými rokmi sme pripravili výstavu úspešné rómske ženy, kde sme verejnosti priniesli šesť príbehov rómskych žien, ktoré nejakým spôsobom pracujú so svojou rómskou identitou. Snažili sme sa týmto projektom ukázať, že rómske ženy sú súčasťou spoločnosti. Často to majú náročné, ale to, čo môžu ponúknuť spoločnosti je veľmi zaujímavé," opísala.
Členka občianskeho združenia In Minorita Zuzana Kumanová (vľavo) hovorí k zúčastneným počas pietnej spomienky pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu, 1. augusta 2016 v Dubnici nad Váhom. Foto TASR - Radovan Stoklasa
O rómskom holokauste sa vie málo
Kumanová sa venuje aj téme rómskeho holokaustu. "V povojnovom období to bola tabuizovaná téma. To, čo sa stalo počas 2. svetovej vojny, bolo čiastočne ospravedlňované tým, že veď Rómovia si to zaslúžili, boli asociálni, nechodili do práce. A toto bol spôsob, ako ich prinútiť, aby rešpektovali pravidlá. V skutočnosti to tak nie je, pretože všetky nariadenia, ktoré sa týkali Rómov, boli založené na etnickom princípe," vysvetľuje.
Povedomie o rómskom holokauste sa podľa nej zlepšuje, no má len malý dosah na vnímanie národnostných menšín na Slovensku. Ako problém vníma, že samotný holokaust je vo vzdelávacom systéme len okrajová téma. "O rómskom holokauste vie verejnosť ešte menej. Sú ale k dispozícii rôzne typy zdrojov," konštatuje.
To, že sa o téme vie málo, podľa nej ukazuje aj súčasná spoločenská situácia. "Stále existujú strany s fašistickou ideológiou a nachádzajú si svojich prívržencov," pripomenula. Myslí si, že v niektorých lokalitách vládne frustrácia. "Tá vyúsťuje do toho, že Rómovia sú tí, ktorí ujedajú zo spoločných dávok a parazitujú na sociálnom systéme. Títo ľudia sa na mnohé oblasti nepozerajú racionálne a nechcú vidieť, aké sú príčiny a dôsledky sociálneho vylúčenia, ktorému sú mnohí Rómovia vystavení," dodala.
Prezident udelil Kumanovej štátne vyznamenanie, Pribinov kríž I. triedy, za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti etnografie a histórie.
