|
BRATISLAVA. Tento víkend patril klíme – v Paríži vznikla nová klimatická dohoda, ktorá má od roku 2020 nahradiť Kjótsky protokol. V sobotu novú dohodu podpísalo 196 krajín sveta, vrátane Číny a Spojených štátov.
Zmeny klímy zasahujú viac ženy ako mužov, tvrdí štúdia Ženy a klimatická zmena od Georgtownského Inštitútu pre ženy, mier a bezpečnosť. Podľa štúdie ženy nesú dôsledky klimatických zmien – vrátane nepriaznivých zdravotných, ekonomických, sociálnych a fyzických následkov, no chýba ich zastúpenie v rozhodovacích procesoch – aj tých o klimatických zmenách.
Výskum morén pri ľadovci v bolívijských Andách potvrdil, že jeho zmenšovanie záviselo od postupného otepľovania, v ktorom zohrali úlohu vplyvy z východu Tichého oceánu a letný slnečný osvit. V 20. storočí sa však zrýchlilo. Foto – TASR
To, že ženy sú určite zraniteľnejšie, uznáva aj klimatológ Alexander Ač z Centra výskumu globálnej zmeny českej Akademie Vied v Brne. Vidí za tým ich menšiu fyzickú odolnosť, rovnako ako u detí a starších ľudí. „Aj na tento podceňovaný aspekt klimatickej zmeny je potrebné upozorňovať,” hovorí.
Nová klimatická dohoda podľa neho rozdielnosť pohlaví nerieši. Adresuje sa v nej iba finančný záväzok rozvinutých krajín voči rozvojovým vo výške 100 miliárd dolárov ročne, ktorý sa od roku 2025 bude navyšovať, vysvetľuje.
Otázku rodovej rovnosti pri zmenách klímy neskúma ani ministerstvo životného prostredia, vysvetlil jeho hovorca Maroš Stano. „Členmi slovenskej delegácie na klimatickej konferencii v Paríži boli aj ženy,“ dodal.
Doplácajú chudobnejší/ie
Dopady globálnych zmien ponesie vo väčšej miere chudobnejšia časť planéty, upozorňuje vedúci oddelenia spoločenského rozmeru globálnej zmeny Centra výskumu globálnej zmeny Akademie věd České republiky David Vačkář. „Bohaté krajiny majú sčasti vybudovanú rozsiahlu záchrannú sieť, vrátane poistenia či odbornej pomoci,“ hovorí. Práve to v chudobných krajinách chýba. Preto patria ženy bez pochýb medzi najzraniteľnejšie.
Parížska dohoda stavia na filozofii udržateľného rozvoja, ktorý má medzi svojimi cieľmi aj posilnenie úlohy žien v spoločnosti, vysvetľuje. „Zastúpenie žien vo vedúcich politických lebo podnikateľských pozíciách je obvykle spojené s väčšou orientáciou na udržateľný rozvoj, šetrný k životnému prostrediu,“ hovorí. Aj preto sa toľko podporuje zastúpenie žien v rozhodovacích, riadiacich a politických funkciách, dodáva.
Pre rozvojové krajiny je možný dlhodobý vplyv klimatických zmien a prírodných katastrof – tie neúmerne postihujú najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva, spravidla ženy, vysvetľuje riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Oľga Pietruchová. „Z rodového hľadiska majú závery Parížskeho klimatického summitu, samozrejme, svoj význam najmä v podpore chudobných krajín v boji s klimatickými zmenami,“ hovorí.
Námestie nebeského pokoja v Pekingu zahalil hustý smog. Mimoriadne vysokú mieru znečistenia ovzdušia namerali okrem Pekingu i na väčšine územia v strednej a východnej Číne. Foto - TASR
Energetická chudoba
„Pre vyspelé krajiny je relevantný skôr podiel žien na spolurozhodovaní o otázkach, týkajúcich sa životného prostredia a klimatických zmien,“ hovorí Pietruchová. Zastúpenie žien v rozhodovacích pozíciách na Slovensku sa pohybuje od úplnej absencie žien – napríklad v súčasnej vláde, až po ich prevažujúce zastúpenie – napríklad v súdnictve. Väčšina zákonodarných a výkonných riadiacich orgánov a inštitúcií z hľadiska podielu žien nedosahuje podľa Súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2014 ani tretinové zastúpenie. To sa považuje za kritickú minimálnu hranicu pre reálnu schopnosť ovplyvňovať rozhodovanie.
„Je tu však stále rozmer takzvanej energetickej chudoby, teda neschopnosť obyvateľstva vysporiadať sa s účtami za energie v domácnosti,“ hovorí Pietruchová. Medzi najviac chudobou ohrozené skupiny patria jednorodičovské rodiny so ženou na čele, či dôchodkyne vo vyššom veku. Dá sa podľa nej predpokladať, že energetická chudoba bude viac postihovať práve tieto skupiny žien.
Francúzsky minister zahraničných vecí a predsedajúci COP21 Laurent Fabius (v strede), generálny tajomník OSN Pan Ki-mun (vľavo) a francúzsky prezident Francois Hollande (vpravo) tlieskajú na záver klimatického summitu OSN (COP21) v Paríži 12. decembra 2015. Delegáti Konferencie OSN o zmene klímy (COP21) v sobotu večer v Paríži schválili návrh novej klimatickej dohody, ktorá je výsledkom dvoch týždňov rokovaní. Foto – TASR
Čo sa má zmeniť
V Paríži sa krajiny zaviazali udržať otepľovanie v rozmedzí dvoch stupňov Celzia, čo najbližšie k 1,5 stupňom. Krajiny sa tiež dohodli zastaviť rast emisií skleníkových plynov predovšetkým zo spaľovania fosílnych palív.
Dokument má byť právne záväzný, no sankcie nezavádza. Spojeným štátom sa tiež podarilo do dohody dostať podmieňovací spôsob. Práve to kritizuje klimatológ Ač: „Dohoda neprináša žiadnu formu postihu, ktorý by vyplýval z nenaplňovania sľubov o znižovaní emisií jednotlivých krajín”. Tiež nerieši spoplatnenie vypúšťania skleníkových plynov, dodáva.
Prínos vidí v politickom uznaní otepľovania a jeho dôsledkov pre našu civilizáciu. Pozitívom je podľa neho snaha o kontrolu naplňovania a neskoršieho sprísňovania sľubov.
To, že sa politici dokázali dohodnúť hodnotí pozitívne aj Vačkář. „Súčasná trajektória oteplí planétu o viac než dva stupne Celzia, čo znamená úplne zmenené klimatické podmienky na planéte,“ hovorí. Dohoda sa zameriava na úlohu štátov, no tie nemajú vždy správne páky a nástroje, upozorňuje. O tom aká bude prax, rozhodujú totiž aj samosprávy, mestá či podniky.
Čo znamená dohoda pre Slovensko
V druhej polovici storočia by sme mali dosiahnuť stav, kedy sa vypustí len toľko emisií, koľko bude schopná príroda spotrebovať – teda klimatickú neutralitu.
V roku 2013 bolo na Slovensku vypustených do ovzdušia asi 44 miliónov ton emisií. V prírode sme zachytili zhruba 8 miliónov ton.
Na dosiahnutie klimatickej neutrality by sme potrebovali znížiť naše emisie asi 5-krát, alebo zvýšiť naše záchyty päťnásobne.
Zdroj: Ministerstvo životného prostredia
Prečítajte si aj Ekologické farmárčenie dopadlo lepšie ako tradičné
