Ženy, naše práva a postavenie sa za posledné týždne opakovane dostávajú do centra pozornosti. Žiaľ, táto pozornosť je dôsledkom nevhodného správania mužov, alebo snahy o reštrikcie (interrupcie) a nie výsledkom toho, že by sa spoločnosť aktívne snažila zlepšiť znevýhodnenia, ktorým stále čelíme. 

Tá najdôležitejšia debata, ktorú by sme aktuálne veľmi potrebovali viesť, sa totiž týka nášho ekonomického postavenia. K tomu sme však zatiaľ veľa nepočuli. 

Vieme, že najnovšia strednodobá prognóza Národnej banky Slovenska hovorí o viac ako 10-percentnom prepade slovenskej ekonomiky. Zároveň vieme, že vďaka nášmu členstvu v EÚ budeme mať možnosť čerpať miliardy, ktoré si EÚ spoločne požičia a ktoré sú určené na zvládnutie krízy tak, aby nás to nepoložilo. 

Vieme tiež, že aj v dobrých časoch sú na tom ženy v slovenskej ekonomike výrazne horšie ako muži. Rodový mzdový rozdiel je 19,6 percent a dôchodková nespravodlivosť je na úrovni 30 percent. Rozdiel v platoch nájdeme aj vo verejnom sektore, kde rôzne vysoké odmeny a osobné ohodnotenia spôsobujú 13 percent nerovnosť. 

Ženy častejšie pracujú v profesiách, kde sa zarába menej (zdravotníctvo, verejná správa), sú viac zaťažené domácou neplatenou prácou a oveľa častejšie prerušujú prácu kvôli starostlivosti o rodinu. Tento aspekt sa výrazne prejavil aj v čase korony, kedy to boli najmä ženy, ktoré poberali OČR. Totiž, keď sa rodiny rozhodujú, kto ostane doma, je to zvyčajne ten, kto zarába menej - teda žena. No prerušenie práce zároveň ženy ekonomicky a kariérne znevýhodňuje a ovplyvňuje to aj výšku nášho budúceho dôchodku. Bludný kruh, z ktorého sa nevieme dostať. 

Je nás viac ako polovica populácie, podieľame sa na HDP a ak by sa ekonomické postavenie všetkých žien na Slovensku zlepšilo, odrazilo by sa to aj na výsledku pre nás všetkých. Preto treba odmietnuť názor, že ženami a ich ekonomickým postavením sa teraz nemáme čas zaoberať, práve naopak. Očakávam, že sa debaty o prekonaní krízy budú viesť (aj) o tom, aký vplyv bude mať ekonomická kríza na ženy a o konkrétnych plánoch vlády na to, čo s tým.

Chcem vedieť, ako bude zabezpečené, že masívne investície nepôjdu len do sektorov, kde pracujú najmä muži (automobilový priemysel, stavebníctvo), ale budú priamo myslieť aj na zamestnanosť a ocenenie práce žien (verejný sektor, školstvo, zdravotníctvo), vrátane žien z menšín. Chcem vedieť, ako konkrétne zabezpečíme, aby rozdiel v platoch zostal aspoň na takej úrovni, na akej je dnes. Chcem vedieť, ako konkrétne zabezpečíme, aby sa tento rozdiel ešte viac neprehĺbil. Prijme vláda vo vzťahu k nám ženám aspoň takýto záväzok?

Inými slovami, chcem vedieť, či vláde a všetkým ekonomickým krízovým štábom vôbec záleží na tom, aby ženy z tejto krízy nevyšli ešte chudobnejšie. 

Jediná diskusia, ktorá bola priamo tejto téme venovaná je táto a odporúčam vypočuť si ju, ak chcete vedieť, ako na tom sme. Z úst ministra práce, ministra financií a ministra hospodárstva sme však ešte nepočuli nič a téme ekonomického postavenia a ohrozenia polovice obyvateľstva sa nevenovala ani prezidentka v správe o stave republiky.

Krutou pravdou je, že ženy dnes nemajú dosť moci na to, aby sa podieľali na ekonomickom rozhodovaní v tejto krajine a pri zásadných rozhodnutiach takmer nie sú zastúpené. Je teda celkom možné, že aj napriek investíciám sa zopakujú chyby z minulosti a my ženy vyjdeme z krízy chudobnejšie. To bude mať dôsledky na ďalšie desaťročia, počas ktorých sa časť z nás bude snažiť vymaniť z ohrozenia chudobou, časť bude viac závislá na mužoch, takmer všetky budeme mať nižšie dôchodky a časť z nás sa možno rozhodne radšej emigrovať do krajín, kde máme viac príležitostí a viac rovnosti.  
 

Ešte stále je čas sa tomu vyhnúť. Stane sa tak ale len vtedy, ak sa tejto téme začneme naozaj venovať. Ide totiž o našu budúcnosť, ktorú (opäť) môžeme nechať v rukách iných, najmä mužov. Alebo nie?