|
Od rána som si hovorila, že podnet na stĺpček ku dňu žien príde počas seminára. Deň sa blížil ku koncu a stále nič. Už som začala byť nervózna. Tak sedím na seminári o posilňovaní postavenia žien v médiách a v IT sektore, ktorý pre novinárov organizuje Európsky parlament, a nič? Žiadny podnet? Tým nechcem povedať, žeby sa nehovorilo o zaujímavých témach. Naopak. Pozvané rečníčky z radu novinárok, programátoriek či aktivistiek mali výborné prejavy. Diskutovali sme o nerovných platoch, o nízkom zastúpení žien v redakciách, ale aj v mediánych obsahoch, IT sektore či v parlamente. O kampani #metoo, sexuálnom obťažovaní na pracovisku, Istanbulskom dohovore, o kvótach. Neberte to v zlom, všetko super témy, o ktorých rada diskutujem. Avšak stále som čakala na „ten“ moment, pri ktorom nielen pokývem hlavou na znak súhlasu. Čakala som na moment, keď mi naskočia zimomriavky.
Už som si v hlave rozpracovávala koncept o tom, ako mladé dievčatá potrebujú „role model“, teda inšpiratívne, autentické ženy, vzory, ku ktorým by vzhliadali. Pri ktorých by si povedali – chcem byť ako ona.
Moje myšlienky prerušil sebaistý hlas z publika. Spozornela som a hľadala, kto hovorí. Dievča, vek asi 18 rokov, sa pýta rečníčok, čo môžu mladé ženy spraviť pre zmenu. Ako majú reagovať, keď komentujú ich vzhľad, prsia, vek. Čo by im ony, panelistky, odporučili, aby robili. Okrem otázky sa aj predstavila. Vysvitlo, že je jednou zo šiestich stredoškoláčok z Poľska, ktoré založili neziskovku MamyGlos, v rámci ktorej podporujú práva žien, píšu blogy o dejinách žien a prinášajú silné ženské vzory pre mladých. Podnet k vzniku im dala škola, kde ich nebavilo čítať o poslušných, podriadených ženách, kde im chýbali národné hrdinky a nepáčilo sa im, že sa mlčí o domácom násilí. Keď tento zvučný hlas mladej ženy doznel, čakala som na reakciu rečníčok.
Začali tlieskať. Normálne, spontánne bez dohodnutia tlieskali. Situáciu prerušila jedna rečníčka: „My máme radiť vám? To my by sme sa vás mali pýtať, ako to meniť," hovorila s nadšením v hlase. Druhá im poradila, nech sú aj naďalej šikovné, cieľavedomé, odvážne a nech sa nezľaknú výziev. Možno si poviete, no však a čo. Pochválili mladé baby. Lenže mne tento moment zmenil pohľad na ženské vzory. Nedávno som písala, že mladé ženy potrebujú viacej ženských silných a inšpiratívnych príbehov. Dnes som si uvedomila, že vzorom pre zrelé ženy môžu byť stredoškoláčky.
Ako to celé umocniť, čo si z toho zobrať? Pre mňa je riešením vzájomná podpora. Často počúvam o ženskej nevraživosti a neprajnosti. O tom, že ako ženy sa nepodporujeme. Neviem, čím ani prečo to tak je. Viem však, že by sme s tým mali čím skôr prestať. Pretože, rozdeľovaním sa naša ženská energia a sila stratia. Čo tak budovať súdržnosť medzi ženami? Môže to ísť veľmi jednoducho. Stačí povedať kolegyni, spolužiačke, kamoške, mame, že si vážime ich prácu. Že ich obdivujeme a majú našu podporu, nech sa rozhodnú pre čokoľvek. Že v zlých časoch, keď nebudú mať síl na boj, sa postavíme za nich a pokojne budeme aj kričať.
Pochváliť, podporiť, vzdať obdiv ženám okolo nás. Neviem, ktorý deň je na to vhodnejší ako dnešný Medzinárodný deň žien.
