Dlho som rozmýšľala nad tým, prečo je pre mňa také ťažké komunikovať s izraelskými ženami. Po deviatich rokoch odpadla aj jazyková bariéra a nie je to o nič lepšie ako na začiatku.

Potom nastúpili na vojnu moje netere a mne sa zrazu vyjasnilo. Veď ja som nikdy nebola vojačka. Keď som mala dvadsať rokov ako moja neter, chodila som na univerzitu a viedla bežný študentský život. Ona je dôstojníčkou a zodpovedá za tridsať vojačok. Má dvadsať rokov, vydáva rozkazy a robí rozhodnutia, ktoré sú o živote a smrti. To posilní sebavedomie trochu inak ako prvý uverejnený článok v novinách.

Keďže som nebola na vojne nemám ani zážitky podobné tým, aké si rozprávali muži, keď ešte u nás bola povinná vojenská služba. Nemám ani kamarátky z kasární či z dôstojníckeho kurzu, na ktoré sa dá spoľahnúť aj keď sa už dávno presťahovali do iného mesta.

Nemám však ani totálny nedostatok empatie a ohľaduplnosti. Necvičili ma na to, že sa budem musieť biť o svoje miesto. Nielen na bojisku, ale aj v živote. Nenaučili ma ani to, že niekedy stačí jedlo z konzervy a spať sa dá aj na zemi. Nevedela by som prežiť niekde v divočine alebo na púšti.

Izraelské ženy, s ktorými sa stretávam, si tým prešli. Majú svoj vlastný jazyk, ktorý sa už nikdy nenaučím, lebo som s nimi nestrážila kasárne počas studených nocí na Golanských výšinách alebo neznesiteľného tepla niekde v Negevskej púšti.

Nebudem ani vedieť ako na ten svet pripraviť moju dcéru. Nevedela to ani moja svokra, ktorá sa vydala ešte skôr ako mala nastúpiť do služby. Jej dcéra, moja švagriná si myslela, že vojna je nejaká dobrovoľná aktivita a jedného dňa, keď sa jej niečo znepáčilo, prišla jednoducho domov. Pred vojenskou políciou ju uchránilo len to, že ju rodičia obratom poslali späť. Jej dcéra je dnes dôstojníčka a možno v armáde zostane aj po povinnej službe.

Jedna generácia a taký posun. Schopnosť naučiť sa, prispôsobiť sa, excelovať. Armáda je zrejme extrémne prostredie, ale príbehov o dcérach, čo predčili v odvahe a odhodlaní svoje matky je zrejme veľa. Aj takých zdanlivo drobných, ale rovnako cenných.