|
Pri pohľade na vysvedčenie môjho syna premýšľam, čo všetko to vysvedčenie hovorí o mne. Ktoré veci mu idú, ktoré nejdú, kde som mala byť prísnejšia na neho, aj na seba, kde viac tolerantnejšia a netlačiť tak. Kde som sa mu mohla viac venovať a čo som zanedbala, keď bol malý a už to nedoženiem. Naše deti sú naše zrkadlo a v ich chybách a nedostatkoch vidíme svoje vlastné.
Keď bol môj syn ešte malý, mali sme v rodine taký zvyk, že môj bývalý muž vždy v deň vysvedčenia vyrobil vysvedčenie pre mňa. Hodnotil na ňom, ako sa starám o nášho syna. Vždy som mala samé jednotky. Za to, že synovi večer pred spaním čítam, že sa s ním učím, že sa s ním rozprávam, vstávam k nemu, keď je chorý, že mu vyrábam karnevalové kostýmy, pečiem koláče a pod. Také malé ocenenie materstva. V podstate to je celkom pekný zvyk, lebo si môžete čierne na bielom prečítať, že niekto tú vašu každodennú prácu vidí a reflektuje. Ja by som si s odstupom času za niektoré veci možno jednotku nedala.
Chyby a zlyhania, ale aj úspechy a ceny našich detí, sú aj naše. Nemôžeme ich vždy viesť za ruku, všetko ich naučiť, musíme ich nechať fungovať samostatne a učiť sa nové veci. Niekedy je ťažké nájsť tú hranicu, kedy ste ešte starostlivá matka a kedy už ste matka opičia, ktorá dieťaťu nedá dýchať.
Môj syn mal dobré vysvedčenie, dokonca s pochvalou. Neboli to samé jednotky, ale nebolo to ani nič hrozné. A taká som aj ja matka. Nie som vždy dokonalá, ani vždy na jednotku. Ale v tom, čo ma baví, excelujem.
Možno si skúsim pre zmenu napísať svoje vlastné vysvedčenie a ohodnotím nielen to, aká som matka, ale aj to, nakoľko žijem svoj vlastný, autentický život. Niečo mi hovorí, že kolónka Čas venovaný sebe, mi možno pokazí priemer aj vyznamenanie.
Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.
