|
Zatvárame okná, sťahujeme žalúzie. Bohato nariasime záclony a pritiahneme závesy. Len aby, nedajbože, niekto nezazrel kúštik z nášho súkromia. Že zároveň ako v naleštenom výklade z neho vystavujeme aj také detaily, ktoré by cez okno nikdy nikto nevidel, to nám akosi uniká...
Niekedy žasnem nad tým, čo všetko sú ľudia schopní o sebe zverejniť na facebooku. Nielen medzi priateľmi, ale vôbec. Neuzamknuté profily, kde je verejná každá jedna fotka, každý jeden „štek“, sú totálnym výpredajom súkromia. A nemyslite si, že každodenná fotografia raňajok, obeda aj večere či statusy typu „a zase prší“, sú to najhoršie, čo tam nájdete.
Ak sa na svoju facebookovú stránku pozriete z pohľadu vašich priateľov, môže byť úprimná, pestrá, veselá a uletená ako vy. Ak sa však pozriete z pohľadu cudzieho človeka, už môže získať úplne iné prívlastky. A „trápna“ je z nich možno najnežnejší. Nehovoriac o tom, že vaše statusy a fotografie zo súkromia môžu o vás prezradiť oveľa viac, ako by ste chceli.
Možno si poviete, že sa môžete vykašľať na to, ako vás vnímajú ľudia, ktorí vás nepoznajú, a ktorých nepoznáte. Ale naozaj môžete? Vždy a za každých okolností?
Predstavte si, že si váš profil prezerá váš budúci zamestnávateľ, žena, ktorá poľuje na vášho muža, alebo váš obchodný partner. A úplne najlepšie je, keď si predstavíte, ako sa v ňom prehrabuje bulvár. Viem, nie ste žiadna celebrita, nepôsobíte v politike a niet jediného dôvodu, prečo by sa bulvár o vás mohol zaujímať. Všetko sa však môže v okamihu zmeniť. Napríklad, keď vás zrazí ožratý šofér. Alebo, nedajbože, sa niečo stane vášmu dieťaťu. Ak sa v tom čase neudeje nič dôležitejšie, rozumej masaker väčšieho rozsahu, ste jasný adept na titulku.
Z vašich plážových či žúrových fotiek, múdrych statusov, depresívnych povzdychov aj výkrikov radosti sa razom vyskladá hoci aj krásna dvojstrana. Nuž, áno, niečo si treba domyslieť, niečo prikrášliť, niečo nafúknuť, niečomu podhodiť úplne iný význam... Ale to je predsa pre bulvár hračka! A či sa vám to páči alebo nie, v podstate sa stanete spoluautorom článku, z ktorého sa dvíha žalúdok celej vašej rodine...
Druhá vec je, ako my sami narúšame súkromie svojich blízkych. Najčastejšie detí. Nedávno som videla fotografiu čerstvo zobudenej 16-ročnej tínedžerky, ktorej rodina vtlačila do rúk tortu a gratulovala k narodeninám. A hneď vzápätí šup s tým na facebook. No urobiť toto mojim pubertálnym deťom, asi ma prizabijú... Výborné sú tiež fotky najmenších detí bez nohavíc. Že nad nimi nemusia híkať len ich babičky, ale aj „dobrí ujovia“, ktorí lákajú k sebe deti na cukríčky, to asi nenapadne nikomu.
Je pravda, že Ústava SR nám garantuje právo na súkromie. Je nám to však úplne zbytočné, keď si ho kúsok po kúsku vypredávame ako lacné handry z Číny...
(Autorka je redaktorkou mesačníka Dieťa)
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
