|
„Ty nemôžeš byť feministka“, dozvedela som sa od známej. Povedala mi to s vážnosťou v hlase, absolútnosťou v tóne, vystrašenosťou v očiach. V presvedčení, že to proste nejde dokopy. Nenájdem si muža. Žiaden ma chcieť nebude. Muži a feminizmus, to nejde dokopy. Pýtam sa jej: Vážne? Zamyslela som sa...
Celé roky, čo sa vo mne feminizmus ako taký formuje, som hľadala odpovede na to, či som správnou feministkou. Či predsa len nie je pravda v tom, že žena – feministka nemá miesto v tejto spoločnosti a či nie je dopredu odkázaná na život slobodnej ženy, ktorej maskulínna stránka prevyšuje tú feminínnu, či nebude zo mňa „stará dievka“, ako to poznajú naše staré mamy. Koho by to nevydesilo?
Nebudem sa tajiť, boli časy, kedy som sa bála túto moju stránku vystavovať svetu, čo i len ju priznať a za cenu sebazapierania som sa stávala súčasťou spoločnosti, kde sa pojem feministka stal nadávkou a urážkou ženy. Ani kamarátky ma nevedeli v tomto podporiť. Veď sa s tým úplne stotožnili. Keď ma nazvali feministkou, akoby ma urazili. Veď feministky nie sú normálne. Chcú sa rovnať mužom. Mužov ponižujú. Nijako odlišné to nebolo ani v ponímaní mužov. Feministka sa predsa pletie chlapovi do remesla. Vraj sme veľké feministky len pokým nepotrebujeme pomoc pri otváraní zaváraninových pohárov. Do kelu s vami. Toto vážne?
Vážne muž a feminizmus nejdú dokopy? Pri písaní jedného anglického blogu som zalovila v histórii feminizmu. Bol to pre mňa pozitívny a zaujímavý zážitok. Dozvedela som sa, že prvými podporovateľmi a zakladateľmi feminizmu boli kňazi. Dobre vidíte. Tiež som „čumela“. Tak sa pýtam. Vážne muži a feminizmus nejdú dokopy?
A čo feminizmus a feministky dnes? Po dôkladnom zvážení sa pridávam k názoru, že sa podaktoré feministky môžu strčiť. Absolútne prekrútili zmysel feminizmu. Zradikalizovali ho. Odrazu už aj to, že má žena viac ako dve deti je proti feminizmu. Do čerta s vami, vy takzvané feministky.
A ja a mne podobné dnes kvôli tomu trpíme a sme súdené. Za čo? Za to, že keď sme doma samé, tak nečakáme na chlapa, kým vyvŕta dieru v stene? Za to, že nevisíme na ňom pri nákupe oblečenia a potravín? Za to, že keď ideme na futbalový zápas, nehanbíme sa kopnúť do lopty a podporujeme malé dievčatá v tom, aby nezanedbávali šport, či aby sa nebáli presadiť v technickom odbore? Za to, že hovoríme malým deťom, že v žiadnej profesii nemajú robiť rozdiely v pohlaví a nech robia to, čo ich baví? Žena schopná vo vykonávaní manuálnej práce pôvodne prisudzovanej mužom musí byť hneď „mužská“? To snáď táto spoločnosť nemyslí vážne.
A viete, čo je škoda? Že podporu v tvorbe a šírení feminizmu nachádzam viac v mužoch, ako ženách. Že aj muž chápe, že žena, ktorá sa dokáže zaobísť bez neho, ešte nemusí byť žena, ktorá sa chce bez neho zaobísť. Že to, že je feministka slobodná a single, neznamená, že muža nechce. Že v mnohých výzvach života dokážu prejaviť väčšiu podporu, než ženy. Je krásne, že sa nájdu muži, ktorí dokážu počúvať názory a poznatky žien a neriadia sa heslom: Si žena, ty sa ničomu nerozumieš. Že ich ego nie je odvodené od toho, koľko žien pošlú dole, ale koľkým pomôžu dostať sa nahor. Že pochopili mnohí, že sila muža nespočíva v sľuboch, fyzickej sile a veľkých rečiach, ale ako veľkú podporu prejavia žene a ako veľmi sa snažia o to, aby sa sily vo vzťahu muž – žena vyrovnali na základe charakternosti, nie pohlavia. Že sa tiež nájdu muži, ktorí sa nehanbia požiadať ženu o pomoc.
Vážim si, že sa ešte aj dnes nájdu muži, ktorí nevyžadujú od ženy, aby bola ticho a šúchala nohami. Vážim si mužov za to, že dokážu pomôcť pri banálnej veci bez toho, aby okolo toho omieľali nezmysly a nesnažili sa prevýšiť svoje ego nad rovnocennú kooperáciu so ženou. Vážim si, že sa ešte nájdu muži, ktorí sa hrdo nazvú feministami. Otcov, ktorí svoje dcéry berú na zápasy bez toho, aby sa za to hanbili. Za to, že svojich synov dokážu učiť variť bez toho, aby ich okamžite posielali za matkami.
Vážim si ženy, feministky, ktoré pochopili, že byť matkou a ženu v spoločnosti je určitá vymoženosť a výzva a nesnažia sa pokryť tieto pozície maskulínnym charakterom. Nestrácajú ženskosť.
Spoločnosť by mala pochopiť, že byť feministkou neznamená stať sa mužom. A mali by to pochopiť v prvom rade všetky tie takzvané feministky, ktoré si myslia, že život bez mužov je bezpodmienečnou skutočnosťou, ktorá podnecuje v žene feminizmus.
Som feministka. Áno, bez hanby požiadam muža o to, aby mi ten sprostý zaváraninový pohár otvoril. Bez problémov sa nehanbím spýtať muža o radu, pomoc. Napriek tomu, že som tvrdohlavá. Nemám problém v komunikácii priznať, že sa niečomu nerozumiem. A vážim si mužov za to, že mi bez problémov odpovedajú a nevyvyšujú sa nado mnou.
Je to irónia, ale áno. Som feministkou a feminizmu sa učím od mužov.
Prečítajte si aj Len nech tam idú
