KODAŇ, BRATISLAVA. Odporcovia zákona vnímajú nový zákon ako zásah do práv žien rozhodovať o tom, ako sa oblečú. Protestovať proti zákonu preto prišli moslimky s odhalenými tvárami, ale aj zahalení Dáni – nemoslimovia. Stretli sa v centre hlavného mesta v štvrti Norrebro a pochodovali k policajnej stanici v oblasti Bellahoj.
Diskriminácia jednej náboženskej skupiny?
"Musíme vláde vyslať signál, že sa neskloníme pred diskrimináciou a zákonom, ktorý cieli na konkrétnu náboženskú skupinu," povedala podľa Reuters 21-ročná muslimka a študentka Sabina, ktorá na pochod prišla v nikábe.
Dánski zákonodarcovia schválil zákon o zákaze v máji. Do parlamentu ho predložila stredopravá vládna koalícia, ktorá je známa sprísňovaním azylových a prisťahovaleckých predpisov. Dánsko v roku 2016 prijalo takisto zákon požadujúci, aby novopríchodzí žiadatelia o azyl odovzdali cennosti ako šperky a zlato, ktorými pomôžu platiť za pobyt v krajine.
Podobné zákazy platia aj v ďalších európskych krajinách. Vlády ich obhajujú tým, že nie sú zacielené na žiadne konkrétne náboženstvo a nezakazujú šatky na hlavu, turbany ani tradičné okrúhle židovské čiapočky (kipy čiže jarmulky).
Ako prvé zákaz zaviedlo Francúzsko
Opatrenie známe ako "zákaz buriek" je zväčša vnímané tak, že je namierené proti nikábom (zahaľujúcim tvár okrem očí) a burkám. Závoje zakrývajúce tvár nosí pritom v Dánsku len málo moslimiek, napísala tlačová agentúra AP.
Dánsko nie je prvá ani jediná krajina, ktorá zahaľovanie zakázala. Ako prvá európska krajina prišlo so zákazom v roku 2011 Francúzsko, neskôr sa pridali Belgicko, Holandsko a naposledy v októbri 2017 Rakúsko.
