Tento článok píšem, aby som sa podelila o svoje skúsenosti a možno inšpirovala ďalšie ženy, ktoré stoja na prahu rozhodnutia sa pre umelé oplodnenie.
Po niekoľkých rokoch neúspešného snaženia sa o bábätko som stála aj ja pred rozhodnutím podstúpiť umelé oplodnenie. Počas tých rokov snaženia sa som vyskúšala všetko, sledovanie plodných dní, zdravú stravu, alternatívnu medicínu, šport, meditácie, jógu, hormonálnu jógu, cvičenia na ozdravenie chrbtice, Mojžišovej metódu....skrátka nabrala som toľko vedomostí, že by to stačilo aj na zorganizovanie kurzu o zdravom životnom štýle, no úspech vo forme počatia dieťaťa stále neprichádzal.
Keď je človek na pokraji zúfalstva a už nevie ako ďalej, je dobré vyhľadať pomoc. Dostala sa ku mne informácia o fertility koučingu, pred pár rokmi niečo pre mňa celkom nové a málo medializované. Našla som skvelú koučku Zuzku a postupnou spoločnou prácou sa môj psychický i fyzický stav veľmi zlepšil a ja som bola pripravená a odhodlaná podstúpiť umelé oplodnenie.
V tom čase však už škrípal môj vzťah s partnerom, niekedy to tak je, ak je prílišný tlak a veci nejdú ako by sme chceli. Avšak na mojom odhodlaní ísť do toho to nič nezmenilo. Príprava vyžadovala pár týždňov užívania hormónov, aby sa vytvorilo viac vajíčok, ktoré potom lekár pri malom zákroku odobral a oplodnil spermiami partnera. Na toto je vhodné sa psychicky pripraviť, lebo na tieto vyššie dávky hormónov môže byť rôzna reakcia, výkyvy nálad či už do návalov šťastia alebo depresívnych stavov. Vtedy je dobré mať disciplínu a režim dňa, nedovoliť mysli, aby ovládala reakcie tela, ale zamestnať ju niečím iným. Ja som v tom čase objavila radosť z ručných prác a začala som robiť šperky, fotografovať, maľovať obrázky a tiež som si každý deň zaradila na ráno 10 min krátku rozcvičku, veľmi to pomôže.
Čo sa týkalo skúsenosti s lekármi v reprodukčnom centre, záleží na koho človek natrafí, niektorí sú milší, niektorí menej. No po odbornej stránke si splnili všetko potrebné, absolovala som všetky nevyhnutné vyšetrenia a tiež ma poslali aj na ďalšie odborné vyšetrenia, ktoré si vyžadoval môj vek a diagnóza (ochorenie štítnej žľazy). Treba sa tiež pripraviť na to, že je potrebné užívať vyššie dávky liekov, lekár mi predložil tzv. protokol zahŕňajúci rozpis liekov na niekoľko týždňov, síce so stručným návodom, no povedala by som, že nedostatočným.
Napr. jeden z hormónov je potrebné užívať v presných časových odstupoch a to som dostala len ako ústnu informáciu. Viac by mi pomohlo, keby som dostala presnejší návod v tabuľke s konkrétnym a detailným rozpisom. Takisto lekár neinformoval o tom, ako sa môžem cítiť, s čím treba rátať, mne takéto informácie pomáhajú lepšie to zvládnuť, napr. Keď som u zubára a povie mi, teraz pichnem injekciu, teraz idem vŕtať, tak som pripravená zvládnuť bolesť. V tomto mi opäť veľmi pomohla moja koučka, s ktorou sme spoločne pracovali na tom, aby som sa cítila dobre a aj z vlastnej skúsenosti vedela poradiť v zmysle užívania liekov, ďalších vyšetrení ako aj úprave stravy či bylinkových prípravkov, ktoré mi uľahčili zvládnuť tento proces.
Po odobratí a oplodnení vajíčok a po vytvorení embryí prišlo na rad samotné oplodnenie. Je potrebné tam mať doprovod. Pri druhom IVF oplodnení som požiadala o doprovod moju koučku. Išla som do toho, s tým, že skúsim a uvidím, vzhľadom k veku po 40tke som nemala veľké očakávania. Je to tak lepšie, ako v samotnom živote, veci sa dejú ľahšie, keď ich nečakáte a netlačíte na to. Koučka so mnou mohla ísť na konzultáciu k embryologičke pred samotným oplodnením. Je to fajn, pretože na túto konzultáciu sa už ide po užití lieku na upokojenie a tak som bola trocha mimo, preto je dobré byť tam s niekým, kto je viac uvoľnený a dohliadne na to, čo sa prejednáva i na podpisovanie dokumentov potrebných pred zákrokom. Samotné IVF oplodnenie, teda prenos embrya do maternice je pomerne ľahký zákrok, podobné ako vyšetrenie u gynekológa a pomerne rýchle. Po oplodnení som si ešte chvíľku poležala a potom išla domov. Naďalej je potrebné užívať hormóny, prípadne aj injekcie na zlepšenie prekrvenia.
Najhoršie je čakanie na výsledok, treba to vydržať a veľmi na to nemyslieť. V mojom prípade som sa nedočkala dobrej správy, no i na toto som bola pripravená. Vedela som, že to musím skúsiť, aby som potom neskôr neľutovala, že som mohla a neskúsila. Mne to nevyšlo, no život ide ďalej a bola to pre mňa nová skúsenosť. Veľa som sa o sebe naučila, o tom, ako kontrolovať myseľ a nepoddať sa, aj keď veci nevyjdú, ako by sme chceli.
Človek nikdy nevie, čo má preňho ešte život nachystané. Ja som napríklad vďaka podstúpeniu tomuto procesu objavila svoje záľuby, začala viac športovať, tešiť sa z maličkostí. No ozvali sa aj moje temné stránky, na ktorých stále pracujem. Ktovie, nebyť tejto snahy o bábätko, veľa vecí by som sa o sebe nedozvedela a neskúsila. Ako napr. naposledy otužovanie, ktoré je fantastické a ja dávam možnosť môjmu telu, nech sa lieči samo a zažíva tie skvelé pocity po otužovaní. Všetko je skúsenosť a ak ste o tom presvedčení, že to chcete, tak do toho choďte. Hlavne počúvajte svoje srdce a nechajte veci plynúť. Aj ja sa to učím, stále je to proces ☺
