|
A sme tam. Chtiac-nechtiac, vhupli sme rovnými nohami do uhorkovej sezóny. Tých skutočných uhoriek tento rok bude málo, v našej dedine určite, prehnalo sa nám záhradami a poliami niekoľko búrkových smrští. To však sezónu nezastaví. Ani v obchode.
„A čo u vás? Ako v záhrade?“ začujem hlbší ženský hlas.
„Nič zaujímave,“ odpovie iný ženský hlas.
Nechcem sa obzerať, len spomalím rýchlosť, akou som doteraz hádzala zemiaky do igelitu.
„Búrka s krúpami nič?“ neisto sa ozve žena s hlbším hlasom.
„Na našom konci neboli. “
„No vidíš, a ja mám v záhrade pohromu, z uhoriek mi narobilo šalát, rovno na hriadkach“ a hlboký hlas pridáva ďalšie dramatické detaily.
„Tak vieš, moja, na našom konci sa viac modlíme,“ povie druhá, nie úplne vážne.
„Asi to bude tým. Musím sa ja nad sebou zamyslieť,“ po krátkom zaváhaní sa zasmeje prvá.
Uhorkovú sezónu nezastavíš. Je ako tornádo, ktoré sa tento týždeň objavilo pri Viedni, nerešpektuje hranice. Rovnako tak uhorková sezóna nerobí rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom.
„Mňa si nevyhodila?“ netuším, aký hlas patrí tejto žene, pretože tentoraz ide o komentár na FB.
„Teba? A prečo? Veď ty mi dávaš dobré lajky na každý môj status,“ odpovie iná žena. Tá, ktorá pred pol hodinkou zverejnila výhražné: Pozor! Vyraďujem! Robím čistku medzi priateľmi, tak mi tu nefňukajte!, čím vyvolala paniku hodnú aktívneho tornáda na obzore.
„Zlatinko, miláčik, kedy dáme kafčo a koláčik?“ vzápätí hodí koment prvá žena a pripojí zo desať emotívne ladených symbolov. Šťastná, že tentoraz ju to obišlo. Šťastná, že tentoraz sa asi dostatočne oddane modlila k FB božstvu, ktoré sa rozhodlo zatriasť stíchnutým virtuálnym svetom svojich priateľov. Vyburcovať ich k aktivite dočasne udusenej horúčavami a lepkavou lenivosťou. A zároveň uistiť vlastné ego, že ešte stále je v pozícii nenahraditeľných. Uhorková sezóna samozvaných FB božstiev začala, a ich obete do nej vhupli rovnými nohami. Alebo tam popadali hlavou dole?
Prečítajte si aj Keď je muž - panna
