|
Sila odpustiť je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré by sme mali trénovať a urobiť z nej súčasť našich životov, hovorí Tibetský duchovný Tulku Láma Lobsang, ktorý opäť navštívil Bratislavu, aby počas dvojdňového seminára odovzdával svojim žiakom učenie o Sile odpúšťania. Ženy v meste boli už tradične pritom a niekoľko myšlienok z učenia tohto významného budhistického duchovného vám priniesli.
Všetci máme dobrú podstatu
Prvou vecou, o ktorej Tulku Láma Lobsang hovoril, bola naša podstata. V budhistickom učení veria, že každý človek má dobrú podstatu. Máme akýsi dobrý základ, no každý z nás zároveň koná dobro alebo aj zlo. Cesta, na ktorú sa vydáme, teda môže byť dobrá alebo zlá. To, že každý človek má dobrú podstatu je veľmi dôležitou vecou pri trénovaní odpustenia. Ak si predstavíme aj najhoršieho človeka na svete, keď pripustíme, že hlboko v sebe má niečo dobré, je to prvý krok k tomu, aby sme boli schopní mu odpustiť. Je to zároveň aj nádej, že hoci niekto celý život koná zlé veci, je vždy šanca, že sa zmení. Že v jednom momente pochopí a nájde cestu späť k svojmu dobrému základu. Rinpoče hovoril aj o tom, že veľmi dobrí ľudia si často myslia, že sú lepší ako ostatní, pretože konajú viac dobra. V budhizme to ale takto nevnímajú. Podľa ich učenia má každý človek rovnako dobrú podstatu, pretože podstata je ako voda. Voda bude vždy vodou. Len raz je viac a raz menej zakalená. Je dobre si to pripomínať, najmä v momente, keď sa začneme vyvyšovať nad ostatných. Lama Lobsang hovorí, že môžeme odsudzovať ľudské skutky, no nie ľudí. Môžeme na 100 percent odsúdiť zlý čin, no nemôžeme súdiť človeka.
Hľadáme šťastie a nevieme dosiahnuť pokoj
Ďalšou dôležitou vecou pri pochopení sily odpustenia je úplne uspokojenie. My sa v živote neustále ženieme za tým, aby sme boli šťastní. Hľadáme šťastie a uspokojenie vo vonkajších veciach. Úplne uspokojenie prirovnáva Láma Lobsang k momentu, keď stojíme pred Bohom a on sa nás opýta, čo ešte potrebujeme, čo chceme vedieť, čo chceme mať? A my nepotrebujeme nič, máme pocit úplného pokoja a vieme odpovede na všetky otázky. Takéto uspokojenie nosíme sami v sebe. Myslíme si, že budeme spokojní, keď budeme mať skvelú prácu, partnera, dom, auto… no v skutočnosti, keď to všetko máme, stále máme pocit, že nám niečo chýba. Hľadáme šťastie. Z toho pramenia všetky naše vyhorenia, vyčerpania, pocity prázdnoty. Hľadáme akési vonkajšie šťastie, no neodkrývame pokoj, ten pokoj, ktorý je v nás. A kedy môžeme nájsť tento vnútorný pokoj? Keď budeme sami sebou. Keď prestaneme hrať role a snažiť sa byť všetkými ostatnými.
Foto - Mairtrí
Byť sám sebou = byť oslobodený od toho, že som niekým iným
Často sa vyberieme do sveta a hovoríme, že ideme nájsť sami seba. Ideme hľadať to, kým sme. Tulku Láma Losang však hovorí, že pocit “byť sám sebou” môžeme dosiahnuť alebo sa mu priblížiť práve tam, kde sme. Nemusíme odísť do kláštora, ani do ticha. Sami sebou nie sme preto, lebo nie sme slobodní od bytia tými druhými, od snahy byť v role niekoho iného. Pretože sme si neosvojili silu púšťania. (Power of letting go) Ak sme sa napríklad v minulosti s niekým rozišli, prekonali sme ťažký rozchod a stále v sebe cítime nenávisť, zatrpknutosť, krivdu, ak nevieme pustiť toho človeka a tú situáciu, nemôžeme byť sami sebou. Tým pádom nemôžeme nájsť pokoj. Stále sme čiastočne aj tým bývalým partnerom. Predstavme si, že takto nám ležia na srdci mnohé spory, mnohé veci z minulosti, ktoré sme nedokázali pustiť. Tieto všetky veci sú v nás a my sme nimi. Preto nemôže byť sami sebou, lebo sme všetkými nánosmi našej minulosti. Minulosť je tu na to, aby sme sa z nej učili, nie aby sme ju nasledovali.
Niekedy bojovať nie je víťazstvo, niekedy je víťazstvom vzdať sa
V západnom svete sme si veľmi zvykli bojovať. Bojujeme o postavenie, bojujeme so sebou, bojujeme neustále. No niekedy je oveľa dôležitejšie vzdanie sa či poddanie sa. Povolenie napätia, uvoľnenie, schopnosť nechať veci tak. To je pre nás veľmi ťažké. Poddať sa znamená byť uvoľnený, niekedy, až keď sa vzdáme, naozaj dokážeme byť sami sebou. V západnej kultúre potrebujeme oveľa viac pokoja ako premýšľania. Až keď prestaneme venovať toľko pozornosti myšlienkam, začneme mať jasné odpovede, hovorí Lama Lobsang. Bojovať nie je ťažké, ale poddať sa áno. Prečo je to ťažké? Pretože, keď sa vzdávame, dotýkame sa strachu. Niekedy tak veľmi bojujeme, lebo sa bojíme. Vzdanie sa nám môže priniesť skutočné oslobodenie. Vzdanie sa si vyžaduje odvahu.
Láska znamená dávať bez očakávania a brať si bez strachu
Trénovanie lásky a súcitu je ďalšou časťou z učenia o Sile odpúšťania. S láskavosťou sme schopní vidieť krásu druhých. Súcit je tu zas pre to, aby sme sa naučili prijímať aj nepekné stránky života. Láska má veľmi blízko k naviazanosti a niekedy nevieme, čo vlastne praktizujeme. Myslíme si, že dávame lásku, no v skutočnosti, je to iba naviazanosť a potreba pripútania sa k niekomu. Ak niekoho držíme, máme pocit, že ho máme pod kontrolou. Je to však iba ilúzia, ktorá drží nás, nie skutočná láska. Čo teda je láska? Láska je schopnosť otvoriť sa, byť nahý pred osobou, ktorú milujeme. Vtedy sme sami sebou. Láska je teda jedným so spôsobov ako sa stať samým sebou. Lama Lobsang hovorí, že aspoň raz v živote by sme mali milovať dokonalo, úplne a kompletne. Dávať bez očakávania a brať bez strachu.
Keď nemáme problémy, sme mŕtvi
Tulku Láma Lobsang poukazuje na to, že mnoho ľudí sa snaží byť slobodnými. Stalo sa to akousi mantrou. Byť slobodný môže však byť v skutočnosti iba niekto, kto je osvietený. Žiaden tvor na našej planéte nie je úplne slobodný. Nesústreďte sa na to “byť slobodný”, to nie je možné, hovorí Tulku Láma Lobsang, sústreďte sa na to “cítiť sa slobodný”. To úplne stačí. Ako to urobiť? Nesnažte sa, aby vás všetci mali radi. Robte iba to, čo viete, najlepšie ako viete - to je postačujúce. Ak chcete robiť viac, už to nie ste vy. Môžete vďaka svojmu konaniu urobiť svet lepším, ale nie dokonalým, tak sa o to nesnažte. Neexistuje svet úplne bez problémov. Pretože, keď nemáme žiadne problémy, znamená to, že sme mŕtvi.
Foto - archív ZVM
Iba my si vieme pomôcť priamo
Tulku Láma Lobsang hovorí, že nikto na svete nám nevie pomôcť priamo, iba my sami. Nepriamo nám dokážu pomôcť ostatní, nepriamo nám vie pomôcť Boh, vie nám takto pomôcť naša viera, nepriamo nám vedia pomôcť dokonca aj naši nepriatelia. Spôsob, akým si vieme pomôcť, je odpúšťanie, vďaka nemu sa vieme cítiť slobodní, nemyslíme na pomstu, nezaťažujeme svoju myseľ premýšľaním o druhých. Lama často kladie svojím žiakom jednu otázku. Keď ľudia hovoria: “neviem odpustiť druhým” alebo “neviem odpustiť sebe”, pýta sa ich. “Aký máš dôvod neodpustiť? Povedz mi jeden jediný dôvod prečo niekomu neodpustiť? Taký dôvod neexistuje.” Predstavme si, že príde prírodná katastrofa a zabije povedzme 1000 ľudí. Nepostavíme sa a nekričíme na tornádo “Nikdy ti to neodpustím!” Nekričíme ani na more, ani na silný vietor, či dážď. Ak nám ale niekto skriví iba vlások na hlave, dokážeme na neho kričať, že mu nikdy neodpustíme. A naozaj mu neodpustíme. Najlepšie je odpustenie trénovať na blízkych ľuďoch. Treba si uvedomiť, aj keď je to ťažké, že človek, ktorý nám veľmi ublížil je chorý – ovláda ho hnev, žiarlivosť, zlé emócie, preto to urobil. Vo svojej podstate je dobrý, len nie je sám sebou a je ovládaný zlými vecami. Uvidíme ho úplne v inom svetle a dokážeme sa od celej tej situácie odviazať. Odpustením druhým pomáhame iba sami sebe. Treba si vždy uvedomiť, že keď nevieme odpustiť, škodí to iba nám, nie tomu, na koho sa hneváme. Keď odpustíme, pomáha to tiež iba nám. Robíme to teda pre seba.
Sila naplnenia
Okrem sily púšťania vecí, musíme trénovať aj silu naplnenia alebo uspokojenia. Nájsť naplnenie je rovnaké ako nájsť skutočný poklad. Je to pocit, že máme všetko a cítime sa úplní a spokojní. V našich životoch máme často oveľa viac ako potrebujeme. Žijeme v bohatej oblasti sveta, kde nie je naozajstný hlad a bieda. Problémom je, že sa necítime uspokojení. Máme pocit, že uspokojenie nám môže niekto alebo niečo dať. Pocit uspokojenia si však môžeme dať iba my. Vtedy pocítime úplnosť. Keď si túto silu neosvojíme, budeme mať pociť, že nám stále niečo chýba a nebudeme schopní cítiť pokoj.
Sila odpustenia sa teda skladá zo 4 síl, ktoré musíme trénovať:
Sila púšťania vecí
Sila uspokojenia/naplnenia
Sila prestať hľadať
Sila uvoľnenia
Trénovanie týchto 4 síl nám prinesie schopnosť cítiť sa sami sebou a cítiť sa slobodní. Na záver prednášky Láma Lobsang veľa hovoril o mieri, pokoji a láske, ktoré sú našou skutočnou podstatou. Mali by sme prestať hľadať pokojné miesta, pretože na pokojnom mieste nás môže napríklad aj “zožrať lev”. Pokojné miesta sú v nás a nie je potrebné ich hľadať. Úplne stačí praktizovať púšťanie vecí a silu odpustenia. Keď popritom ešte prestaneme neustále niečo hľadať, dosiahneme silu uvoľnenia a tým aj vnútorný pokoj. Budeme sami sebou, budeme v pokoji a v harmónii.
V skutočnosti máme iba dva problémy
V pozitívnom živote nám k harmónii veľmi pomáha aj vďačnosť – byť vďační aj za malé veci, trénovať vďačnosť a nie sťažovanie sa. My sa stále sťažujeme, hoci žijeme v najbohatšej časti sveta. Ak by sme to však zobrali do dôsledkov, veľká väčšina problémov, ktorú máme v skutočnosti neexistuje. Sú to iba projekcie našej mysle. Máme iba dva reálne druhy problémov. Jeden je riešiteľný problém a druhý neriešiteľný. Ten riešiteľný problém sme my. Ten vieme riešiť, lebo sa vieme kedykoľvek zmeniť. Ten neriešiteľný problém sú tí druhí. Tých zmeniť nevieme. Ak sa však zmeníme my, zmenia sa aj tí druhí bez toho, aby sme ich potrebovali meniť my. Meniť sa musíme vždy, bez ohľadu na to, či máme pravdu. Prečo? Pretože na tomto svete mať pravdu nestačí. Ak máme pravdu, nie sme flexibilní, nechceme sa meniť a chceme meniť tých druhých. Všetci sa stávajú našimi nepriateľmi. To nám prináša iba utrpenie. Ak sa teda nemeníme a trváme na svojej pravde, nakoniec sa stávame aj svojím vlastným nepriateľom. “Treba si teda položiť na záver jednu otázku: Chcem mať pravdu, alebo chcem byť spokojný?,” končí svoje učenie Tulku Láma Lobsang.
