|
„Čokoľvek vám môže pomôcť ubrániť sa,“ hovorí expert na obranné techniky, ktoré majú zneškodniť potenciálneho útočníka. Bez riadneho tréningu vám však akýkoľvek nástroj, či už ide o tácku alebo slzný plyn, bude zbytočný.
V hraničných situáciách rozhodujú sekundy a víťazí ten, kto je pohotovejší, nie zdatnejší. V dueli so stokilovým agresorom to môže byť pokojne aj útla žena. Najskôr však potrebujete spoznať svoje limity, preprogramovať niektoré vrodené inštinkty a pretransformovať strach z paralyzátora na stimulant. Toto všetko vás naučia odborní inštruktori tímu Ubráň sa na čele s Miroslavom Nagyom. „Pokiaľ sa dá, treba utekať, pokiaľ sa nedá, treba bojovať,“ vštepuje tréner svojim zverenkyniam v telocvični.
Foto - ubransa.sk
Prečo ste začali s tréningami ženskej sebaobrany, motivovala vás nejaká negatívna osobná skúsenosť?
„Motivácia bola tá, že vnímam, koľko násilia je u nás aj vo svete. Ženy sú, aspoň po fyzickej stránke, ten slabší článok, a tak som sa rozhodol urobiť niečo čisto pre ne. Program, kde ich naučíme ubrániť sa, nebyť obeťami. Priamym svedkom incidentu som nebol. Keby som bol svedkom, dopadlo by to inak, určite by som včas zasiahol.“
Zasiahli by aj iní? Čítala som, že pri výkrikoch o pomoc okoloidúci v strachu sklopia oči a bočia preč. Vraj radšej treba kričať: „Horí,“ tým si minimálne získate pozornosť.
„Je to dosť komplikované. Zo skúseností viem, že sa radšej netreba spoliehať na nikoho, len na seba. Môžete kričať: „Pomoc!“, „Horí!“, „Polícia!“, ale nepočítajte s tým, že niekto vám pribehne na pomoc. Prvé, čo treba urobiť, je utekať, až potom kričať. Kričať, keď stojíte na mieste, vám v kritickej situácii naozaj nepomôže.“
Ale skúste utekať v noci po pouličnej dlažbe v podpätkoch...
„To je pravda, a práve preto vždy hovorím, že žena musí mať za každých okolností absolútny prehľad o svojom okolí. Keď v noci vystupuje z taxíku, musí mať kľúče už pripravené v ruke. Nie nakláňať sa do kabelky a hľadať ich, až keď je vonku. Každé jedno zaváhanie, keď stratí kontakt s okolím, môže byť rizikom.
V dnešnej dobe ľudia pozerajú do mobilov, nie pred seba. Nevravím, že by mali urputne sledovať všetko, čo sa okolo nich mihne, ale základný prehľad je nutnosť. Treba sa tiež vyhýbať rizikovým miestam. Keď vidím, že sú predo mnou podnapití výrastkovia na lavičke a pokrikujú, radšej to miesto obídem. Čiže, nie je to len o prehľade, ale aj o vyhodnotení situácie a vyhýbaní sa potenciálnym konfliktom.“
Takisto som sa stretla s tvrdením, že riziko útoku eliminuje alebo zvyšuje náš postoj. Ak sme skleslé, pôsobíme zraniteľnejšie a ako ľahšia korisť, je to pravda?
„Ja si myslím, že je to úplne jedno, lebo keď útočník niečo chce, robí všetko preto, aby to dosiahol. On je pripravený. Žena môže pokojne vyzerať, že robí bojový šport, ale útočníkovi je to v danom momente ukradnuté a rozhodne ho to neodradí. Má navrch, lebo presne vie, kedy a odkiaľ chce zakročiť.“
Foto - facebook ubransa
Prezradí zámer násilníka jeho reč tela?
„Ťažko to predvídať. Mnohí známi vrahovia vyzerali ako slušne oblečení manažéri, na imidž veľmi nedajte. Na reč tela do istej miery môžete. Ak ten človek ide oproti vám, máte šancu spoznať, či má niečo za lubom, ale musíte ho sledovať celého. Má ruky vo vrecku? Treba sa pripraviť na možnosť, že v rukách môže skrývať zbraň. Práve preto idem trochu ďalej.“
A čo keď počujeme kroky, zladené s tými našimi, za nami? Čo vtedy?
„Treba sa obzerať, zrýchliť krok, prípadne predstierať, že s niekým telefonujeme. S mobilom pri uchu tak môžeme zastať a čakať, kým dotyčný prejde okolo nás.“
Prečítajte si
To už sme pri simuláciách rizikových situácií. Predpokladám, že na vašich tréningoch sa venujete aj im.
„Naše techniky sú zamerané čisto na ulicu. Vieme, čo sa tam deje, a preto sa snažíme vytvárať čo najreálnejšie modelové situácie. Máme taktiež k dispozícii štatistiky a podklady z ministerstva vnútra, takže aj z tých vychádzame.“
Máte od polície aj informácie, kedy a kde najčastejšie dochádza k útokom?
„Najviac útokov sa, samozrejme, odohráva v noci. Rizikové sú opustené miesta, veľmi často parky, ktoré útočníkovi poskytujú veľa priestoru na úkryt. V centre mesta je menšia pravdepodobnosť, ale nespoliehajte sa ani na to. Viem o prípade ženy, ktorá behávala popri hlavnej ceste a pokúsili sa ju napadnúť počas behu, za bieleho dňa.“
Aká je najčastejšia motivácia útokov? Sexuálne násilie? Snaha o lúpežné prepadnutie?
„Najčastejšie je to lúpežné prepadnutie. No aj prípadov znásilnení, žiaľ, pribúda. V roku 2016 bolo u nás nahlásených 82 znásilnení, minulý rok ich bolo 91, a to už v septembri...“
Foto - facebook ubran sa
O to dôležitejšie je to, čo robíte. Na čo všetko sa zameriavate na tréningoch?
„Kondičná príprava je základ, bez nej vám budú všetky naučené techniky na ulici nanič. Trénovanie nie je obmedzené fyzickými danosťami, telesnou stavbou ani vekom, ale môžu k nám chodiť až ženy od 18 rokov, lebo niektoré techniky sú dosť drastické. Musia byť, ak sa chcú ženy naučiť efektívne ubrániť. Mentálna príprava je rovnako dôležitá. Snažíme sa zmeniť strach na hnací motor.“
Špecifikujte „drastické techniky“. A naozaj sa dá nahnať strach aj v bezpečnom prostredí telocvične?
„Dá. Keď niečo nečakáte a zrazu ktosi vybehne spoza dverí a začne kričať, už je tam tá reakcia. Na tréningoch ženy strašíme aj takýmto spôsobom, čím ich učíme pracovať so strachom a v prípade problému ho využiť vo svoj prospech. Dámy, ktoré k nám chodia pravidelne, postupne menia svoj prístup, už nebudú skákať na mieste a híkať, nestratia duchaprítomnosť, nech robíte, čo robíte.“
Učíte ich teda ísť proti inštinktu? Lebo inštinktívne veľakrát od strachu len „stuhneme“...
„Aj na to sa zameriavame na tréningoch. Človek, ktorý sa nikdy nevenoval bojovému umeniu a nestretol sa s násilím v praxi, „zamrzne“. Práve preto pracujeme aj so psychologickým nátlakom. Nehovorím, že u nás ženy bičujeme, ale snažíme sa ich naučiť, ako zachovať chladnú hlavu pri reálnom kontakte s útočníkom. Technika na zneškodnenie útočníka má trvať maximálne tri-štyri sekundy. Keď „zamrznete“, stratíte drahocenný čas. O to kľúčovejšie je naučiť sa to a zautomatizovať si to.“
Foto - ubransa.sk
Poďme k jednotlivým sebaobranným technikám. Môj osobný postreh netrénovaného človeka je, že by som mlátila hlava-nehlava, to si asi nepomôžem, však?
„Žena môže rozhadzovať rukami a škriabať nechtami, ale pokiaľ to robí nekoordinovane, nespôsobí útočníkovi žiadne zranenia, iba ak náhodné a povrchové, a to ho ešte viac naštve. Musíme vedieť, kam útočiť, aby sme mohli útočníka spacifikovať. U mužov je to, samozrejme, rozkrok, a potom oči. Ale na ľudskom tele je oveľa viac citlivých miest, či už v oblasti hlavy alebo na iných častiach tela. Na našich tréningoch sa dámy učia na takéto miesta udierať.“
Je lepšie, keď na obranu použijem nástroj ako holé päste, napríklad už spomínané kľúče?
„Iste, treba si však zároveň aj zvážiť vyvinutú silu, lebo náš súdny systém je, aký je, ešte by nakoniec brániaca sa žena mohla mať problém kvôli neprimeranému zákroku. Ale ja vždy hovorím, že keď vám ide o život a vidíte, že ten druhý má v ruke nôž, nebudete sa dívať na to, akú silu vyviniete. Budete bojovať naplno. Ideálne je ale spacifikovať násilníka len do tej miery, aby sme mohli utiecť. Nutná obrana je v zákone presne vymedzená. Akonáhle je útočník dočasne zneškodnený, už nesmiete vyvíjať ďalšie opatrenia na svoju obranu, lebo by ste mohli mať právny problém.“
Stretli ste sa s prípadom, že si obeť „zavarila“ práve neprimeranou obranou?
„Stáva sa to, ale väčšinou u mužov, pretože u nich je spravidla adrenalín v danej situácii tak vysoko, že obranu nevedia zastaviť. Treba sa uistiť, že násilník je na zemi a nebude mať možnosť pokračovať v útoku. A potom... utekať!“
Na vašej stránke Ubransa.sk uvádzate ako východiskovú inšpiráciu pre tréningy kravmagu. Prečo práve tú?
„Najlepšie bojové umenia sú tie, čo vznikli na ulici, tým pádom nás aj vedia lepšie pripraviť na ulicu. Kravmaga je vyslovene pouličný boj.“
Stotožňujete sa aj s postojom kravmagy, že z akéhokoľvek predmetu je možné spraviť provizórny nástroj obrany?
„Určite áno. Pri sebaobrane vám pomôže čohokoľvek, čo máte v kabelke. Zo 60 vecí môže byť 58 použitých ako zbraň. Hrebeň, ceruzka na oči, pero, kniha, časopis... hocičo.“
Foto - facebook ubran sa
Treba aj medzi nimi vedieť selektovať? Neviem, napríklad siahnuť po niečom s ostrými okrajmi?
„Problém je, že vtedy nemáte čas vyberať si. Čo prvé schytíte do ruky, to aj musíte použiť. Snažíme sa naučiť ženy, aby s každou z tých vecí vedeli zaobchodiť ako s potenciálnou zbraňou, takže keď chytíte knihu, ubránite sa. Na našich tréningoch často pracujeme s rekvizitami.“
Trénujete len ženy. Ako docielite, že sa naučia predvídať mužské reakcie pri útoku?
„Na tréningoch ženy párujeme. Aj tie, ktoré hrajú útočníkov, musia svojim partnerkám nahrávať. Napríklad simulovaním predklonu, keď ich trafia „do rozkroku“. Toto všetko máme odpozorované. Vieme presne, čo útočník spraví, a na základe toho prebieha výučba. A čím plnšia telocvičňa, tým lepšie. Aspoň si môžu ženy vyskúšať párovanie s rôznymi typmi postáv. S inou váhou, výškou...“
(2).jpg)
Ako dlho trvá vyškolenie?
„Je to individuálne. Dovtedy, kým sa docieli určitá automatizácia pohybu. Akonáhle urobíte nejaký pohyb 100-tisíc krát, telo si ho zapamätá a stane sa preň prirodzeným.“
Nestáva sa, že pri nasadení, s akým trénujete, dôjde k úrazu?
„Dávame si na to veľký pozor a ukazujeme techniky pomaly, metodicky. Až po zautomatizovaní postupne pridávame na rýchlosti. Zranenia sme u nás, našťastie, ešte nikdy nemali.“
Majú tréningy sebaobrany aj nejaký „vedľajší efekt“ popri tom, že ženy vyškolíte, ako sa nestať obeťou napadnutia?
„S nadobudnutou kontrolou prichádza aj novozískané sebavedomie. Mám to priamo od zdroja – veľakrát mi to ženy samy povedali. Sú sebaistejšie a je to na nich vidieť. Zvýšenie sebavedomia sa prejaví v každej sfére života a žena začne inak, rozvážnejšie, reagovať v situáciách, ktoré jej predtým robili problém. Mnohé dámy mi povedia, že sa zdráhali prísť, lebo nevedeli, čo od toho čakať. Nech sa neboja, u nás sa aj veľa nasmejeme, nie sú to len galeje.“
