|
V mojom obľúbenom rádiu sa pýtali, čo si ľudia myslia o tom, že Miss Ameriku zvolili tento rok prvý raz bez toho, aby sa ukázala v plavkách. Ženy s tým problém nemali, muži – tuším dvaja z troch boli proti. Ja by som zrušil radšej tie plavky, odpovedal jeden z kritikov historického rozhodnutia.
Tá posledná odpoveď veľa hovorí o tom, ako sa krása v prestížnej súťaži doteraz vnímala. Bolo to hlavne o krásnom sexi tele, ktoré sa nemilosrdne posudzovalo. Napokon, koho by zaujímalo želanie svetového mieru, ktoré sa kandidátkam ironicky prisudzovalo ako jediná súvislá veta.
Proste super telo a pekná tvár, bez vlastnej myšlienky. Pre mužov najatraktívnejšia časť, pre ženy nepríjemná konfrontácia s vlastnými mierami a tlakom, že takto máme vyzerať všetky.
Tento rok zvolili Miss Ameriku a nikto ju vyzlečenú nevidel. Bolo zrazu viac času počúvať, čo krásky hovoria a čo si o živote myslia. Jedna z nich založila startup, aby mladých učila finančnej gramotnosti, druhá sa prezentovala v tričku na ochranu vody, ďalšia otvorila tému darovania orgánov, iná mobingu či prevencie samovrážd.
Čím vôbec nechcem povedať, že v predchádzajúcich ročníkoch súperili iba krásne, ale nevzdelané, či hlúpe.
Otázka teraz je, či to potom ešte je súťaž krásy. A odpoveď je NIE. Nie v podobe, ako sme súťaž poznali, keď sa najviac rátala promenáda tiel. Defilé pekných stehien, pevných zadkov či príťažlivého poprsia.
Krása sa u žien začína definovať inak. Nemá rozhodovať, ako vyzerajú, ale kým sú. Potrebujeme krásu vnímať tak, aby ženám dodávala sebavedomie a sebahodnotu a nezúžila sa na hlúpych 90-60-90 cm.
Prečítajte si
