Brene Brown hovorí, že najťažšia emócia pre ľudí je zažívať radosť. Namiesto radosti sa pripravujeme na to najhoršie, lebo radosť nám pripomína, čo môžeme stratiť. 

Stalo sa vám, že ste mali s vašimi deťmi krásny moment a prežívali ste radosť, smiech, lásku, keď ste si povedali, že aký je život krásny a nechcete, aby sa tento moment niekedy skončil? A práve v tom momente sa zľaknete, že čo keby sa niečo deťom stalo a uvedomíte si, čo môžete stratiť. Zabolí vás pri srdci a zalesknú sa vám oči od bolesti, ktorá síce neexistuje, ale je veľmi reálna v našej mysli. A potom sa už neviete vrátit do toho okamihu, kedy ste sa radovali, lebo vás brzdí strach. Poznáte ten pocit? Ja áno.   

 

Depresia pred štyridsiatkou 

Takto som sa cítila posledný rok. Pred rokom som oslávila svoje 39. narodeniny. A celý rok, namiesto toho, aby som hovorila, že mám 39 rokov a užila si posledný rok s 3 na začiatku veku, som často hovorila, že “už mám skoro 40”. Myslela som si, že sa tým vyvarujem akejkoľvek depresie, keď tá štyridsiatka naozaj príde. Chcela som sa na tie okrúhle narodeniny pripraviť a pripravovala som sa rok!

Nepomohlo to. Depresiu som pár dní pred 40. narodeninami aj tak dostala. To číslo na mňa doľahlo. A vlastne som sa vyvarovala radosti a v mysli som si neužila svoj posledný rok ako tridsiatnička. So svojou 3. vo svojom veku som sa ani nerozlúčila, lebo veď “už mám skoro 40.”

Niektorí štyridsiatku zvládli bez problémov a brali to len ako číslo. Pre mňa to nie je len číslo. Krízu stredného veku mám už pár rokov - prehodnocujem svoj život a vedome si určujem ako chcem prežiť ďalšiu polovicu svojho života. A na tie štyridsiate narodeniny sa len posilnila.

Pri prehodnocovaní svojho života okolo mojich narodenín som si uvedomila, ako niektoré zážitky v minulosti ovplyvnili moju prítomnosť a ako by som ich zmenila. Zmenila by som tých pár rokov prokrastinácie a pasívneho čakania na niečo, že sa stane – napríklad byť mamou, alebo že ma kopne múza a zrazu mi bude úplne jasné, aký je môj životný cieľ. Alebo že sa manžel spamätá a budeme mať lepšie manželstvo – len tak, samo o sebe bez môjho pričinenia.

Tiež som si vedomá, koľko možností má dnešná mládež, ktoré sme my nemali, a treba sa neustále rozvíjať, aby som mladým stačila a užila si ďalších 25 rokov môjho kariérneho života a postupu.

Alebo že som pribrala a nie je to identita, ktorú chcem mať, ale nič s tým nerobím. A žijem ako keby moje telo bolo nesmrteľné a akoby môj životný štýl nemal mat žiadny dopad na môj zdravotný stav.

Takéto otázky riešim počas mojej “krízy stredného veku”, ktoré sa zintenzívneli pred narodeninami, a rozhodujem sa, ako chcem prežiť ďalšiu polovicu svojho života. Sú veci, ktoré ľutujem, ale neviem ich zmenit. Zato si môžem vedome určiť ako chcem žiť ďalej a to robím. 

 

Nič nás neochráni predtým, čo príde

Preto prežitie mojich 40. narodenín je dôležité aj so všetkými strachmi a ľútosťou. Takéto prehodnotenie života prirodzene príde v narodeninovom míľniku - u niekoho skôr a u iných neskôr. A 40 ako míľnik nám pomôže zastaviť sa a prehodnotiť svoj život, straty, strachy, čo sa nám páči a čo nie a čo by sme chceli zmeniť. Toto číslo v sebe nesie skúsenosť, rast, emócie, strach, ľudskosť, uvedomenie si vlastnej smrteľnosti, prehodnocovanie, ale aj uznanie a pochvala a radosť z toho, kde som. A určenie ako chcem prežiť ďalších 40 rokov svojho života v oblastiach, ktorým som nevenovala veľa času. 

A prežívanie radosti v mojom živote? K 40. narodeninám som si darovala životnú lekciu - báť sa radosti a pripravovať sa na “najhoršie” alebo snažiť sa uchrániť pred negatívnymi emóciami nám nepomôže. Nič nás nevie uchrániť alebo pripraviť na to, čo príde. A počas ťažšieho obdobia nám pomôžu spomienky na tie radostné chvíle, ktoré sme prežívali. Takže sa nebojte radovať sa a užiť si chvíle tu a teraz.

Krásne narodeniny Barb!

Ako prežívate vaše míľniky vy?

S láskou, 

Barb