|
V belgickom pohorí Ardennes je usadené malé mesto Esneux. Po nákupoch a obede v Liège deti v aute odhlasovali, že chcú ísť na minigolf do Esneux. A tak sme toto leto opäť zaparkovali za mestom Esneux, pri minigolfe, ktorý vďaka výhľadu na zelené lúky a pahorky má v názve panoramatický. Pred štyrmi rokmi sme tu od pani, ktorá predávala lístky a vydávala materiál na minigolf, dostali do daru štrikované figúrky.
Čiperná chudá 70-ička, za posledných pár rokov vôbec nezostarla. Vítala nás so slovami, že si nás pamätá. Vy ste zo Slovenska, že? A hlavné mesto je Kyjev, že? Kyjev opravujem na Bratislavu. Jej rozpaky sa rozplynú, keď ju uistím, že až tak veľmi sa nepomýlila, keďže Slovensko je pri Ukrajine. „Veď viem, presne vidím mapu pred očami.“ Povie mi, že mám prízvuk ako Poliaci, teda ani nie prízvuk, ale intonácia viet prezrádza, že Francúzka nie som. Z dreveného domčeka s materiálom na minigolf, vyjde iná pani a napomína Josiane, že nech nás tým jej rozprávaním nezaťažuje. Josiane jej na to povie, že ľudia, čo veľa rozprávajú, dlho žijú, lebo produkujú veľa slín a tie im prečisťujú zažívací trakt.
Ako pred niekoľkými rokmi, aj teraz mi podala tašku plnú štrikovaných figúrok. Bolo ich tam zo dvadsať. Jednu postavičku uštrikuje za pol hodinu, čiže v igelitke, ktorá sa ocitla v mojich rukách je desať hodín jej času. Chcem jej ich zaplatiť. „Ale prosím vás, veď ja to robím s radosťou. Aj tak v televízii sú len strielačky a posteľné scény, televíziu mám len ako pozadie a po večeroch štrikujem. Nalieham, že jej ich chcem zaplatiť, veď tú vlnu musí kupovať. „Ale prosím ťa“, začne mi tykať, „to nestojí za reč“. Minule som tu mala študentov zo Senegalu, zlatí boli, že v živote nevideli sneh a tak zobrali do Senegalu malých uštrikovaných snehuliakov. Aj dvaja Česi tu boli a tiež odišli s mojimi vlnenými figúrkami.
Vybozkávala ma od radosti, keď som jej povedala, že postavičky rozdám aj v Paríži aj na Slovensku a aj sestre do Nemecka zoberiem. Napadne ma, že v aute máme belgické pralinky, reku dám vám aspoň čokoládu ku káve. „Ale prosím ťa, ja som teraz jedla. To len pekne zober, moja milá Parížanka, do Paríža. My si tu belgickú čokoládu kúpime, kedy chceme, v Paríži bude vzácnejšia. A ja ti môžem byť starou mamou, tak poslúchaj ma a utekaj si ju schovať do auta“.
Do Paríža som priniesla štrikované figúrky, aj s uštrikovanými futbalovými loptami, košíkmi, klobúkmi a farebnými šatami. Zoberiem aj do Piešťan aj do Bratislavy. Deti dajú kamarátom v škole a ja kolegyniam v práci. Tak, aby figúrky uštrikované v Esneux cestovali po celom svete. Možno niektorá sa dostane aj do Kyjeva dostane.
Nech cestujú tak, ako si to praje pani, ktorá ich štrikuje a nezištne rozdáva. Len tak, zo svojej radosti pre radosť iných.
Prečítajte si aj Francúzska Slovenka
