V reštaurácii, brasserie Café Atome v 15. parížskom okrsku sedíme so slovenskou kamarátkou pri miešaných šalátoch a riešime svadbu. Kamarátkinu chystanú svadbu, ktorej prípravy sú v plnom prúde. Mladá krásna Slovenka so smejúcimi sa očami našla svoju životnú lásku v Paríži a bude sa vydávať na parížskej radnici. O pár týždňov na to bude veselica na Slovensku.

Vraciam sa o niekoľko (už takmer desiatok....) rokov späť, keď som riešila podobné záležitosti, že kde bude recepcia, koľko ľudí, koho na večeru, šaty, kaderníčka, kozmetička, pozvánky, keď pozvem toho, tak musím aj onoho, a milión ďalších detailov skomplikovaných o fakt, že išlo o francúzske detaily.

 

Fľaša pre tri osoby

Hľadajú reštauráciu, s optimálnym rozpočtom na osobu, majiteľ im vysvetľuje 150 euro za osobu, jedna fľaša červeného na tri osoby. Slovenská strana budúcich novomanželov sa pýta a potom za každú ďalšiu otvorenú fľašu koľko treba počítať?

- Prosím?

- No, že koľko bude stáť každá ďalšia otvorená fľaša?

- Ale veď ďalšia otvorená fľaša nebude, jedna fľaša červeného na tri osoby stačí a ja nechcem, aby sa ľuďia v mojej reštaurácii podgurážili.

- Hm, tak ďakujeme...ja mojej slovenskej rodine nemôžem povedať, že si môžu dať len dva poháre červeného.

Ohľadom hostiny na Slovensku kamarátka vysvetľuje snúbencovi, že počnúc veľkou večerou o šiestej, hostia musia celý čas mať čosi na jedenie, veľa zákuskov a o polnoci guláš.

-Načo bude ľuďom ešte guláš, keď už večerali?

-To nepochopíš, ale ten guláš o polnoci musí byť, inak ma bude celé Slovensko ohovárať. Budú hory zákuskov a každý si zo svadby odnesie v škatuli nádielku.

 

Striedmi Francúzi

Francúzi sú striedmi. Ich heslom nie je dobre sa najesť za dobrú cenu, ale zaplatiť aj vysokú cenu úmernú kvalite. A toho, čo je kvalitné je väčšinou málo, pretože menej je niekedy viac.

Mamička s asi 8-ročným dievčatkom v pekárni platí balenie s desiatimi chouquettes (drobnými sladkými šiškami posypanými hrudkami cukru). Predavač pri pokladni jej hovorí, že majú akciu a druhú krabicu má zdarma. Ona mu odpovie, že ďakuje, ale to by bolo zbytočné plytvanie, že im stačí na olovrant tých desať. Druhú škatuľu zdarma nezoberie.

O Parížankách sa po svete koluje, že sú útle a štíhle. Vo všeobecnosti nie sú veľké športovkyne, ale vedia si osvojiť drobné každodenné gestá, ktoré ich držia vo forme. Ignorovať výťah a vyjsť denne niekoľko poschodí peši, na nákupy chodiť denne a po svojich, vystúpiť ráno o zastávku metra skôr a prejsť časť cesty do práce peši.

Zemiaky alebo cestoviny majú na tanieri málokedy, do chleba zobnú len symbolicky. Ak aj občas zaafektujú, že sú strašne hladné a majú chuť na obrovský hamburger, pol žemle nechajú na tanieri a z hranoliek zjedia symbolicky dve tri. O zákuskoch viac rozprávajú ako ich jedia, keď hovoria o čokoláde, myslia tým jeden čokoládový bonbón.

Ak je čokoládový zákusok veľmi sýty, stačí im, keď z neho zjedia polovicu. Ochutnali, vychutnali, vedia o ňom rozprávať, budú si ho pamätať a pre líniu ho nepotrebujú zjesť celý, to už by nebol chutný hriech  (péché mignon), ale zbytočný prehrešok.

 

Raňajky stačia

Bola som na dvojdňovom školení, kde nás ráno čakali s kávou, čajom a košíkom mini viennoiseries (mini croissantov, čokoládových croissantov a slimákov s hrozienkami). Takmer nikto z účastníkov sa neponúkol, pretože už mali raňajky za sebou. Jedna účastníčka poznamenala: „Včera som si zobrala croissant (poznámka 5-centimetrový), dnes sa už nedám nachytať“.

Parížanky presne vedia, aké množstvo, a v ktorú chvíľu dňa nenaruší ich štíhlu líniu. A vedia, že ak je dnes čokoládový zákusok, tak zajtra bude zeleninová polievka a ako dezert biely jogurt.

A asi preto, že si to všetko dávkujú v malých množstvách, o to viac o tom rozprávajú a venujú tým drobnostiam viac času.