Celý svet hovorí, že najšťastnejší ľudia žijú v Dánsku. V krajine Lega, silnej ekonomiky, permanentného dažďa a vetra v tvárach bicyklujúcich Dánov a Dánok. Parlamentná monarchia tiež známa ako rodisko starodávnych Vikingov však v sebe ukrýva viac ako si bežní Európania možno myslia. Aj keď o Dánsku sa v žiadnom bulvári takmer istotne nedočítate, keďže sa tu nič významne škandalózne takmer nedeje. Výnimkou sú nedávne teroristické útoky v Kodani, ktoré rozprúdili ešte ostrejšiu debatu o moslimoch v krajine, ktorá je momentálne hlavnou témou.

Nikdy by som nepovedala, že práve ja, milovník slnečných lúčov a horúcej antuky, raz rozpíšem svoju životnú kapitolu práve v tejto chladnej, veternej a od mojich ideálov vzdialenej krajine, o ktorej som ešte pred pár mesiacmi, okrem faktu, že hlavné mesto je Kodaň, nič viac netušila. Človek mieni, pán Boh mení a tak po všetkých mojich stroskotaných plánoch zakotviť v Amerike alebo v Austrálii, som zakotvila pri fjorde v meste Aalborg.

Pravdupovediac, nemala som žiadne veľké očakávania od tejto krajiny, mojím jediným zámerom bolo sem prísť,  dokončiť svoje “master degree” a pokračovať ďalej. Už prvý dojem z krajiny ma prekvapil. Moje úvodné týždňové blúdenie aalborskými uličkami nebolo veľmi dramatické, keďže mesto Aalborg nie je veľké, a od Dánov som vždy dostala pomocnú ruku. S úsmevom na tvári mi vždy ochotne poradili, kam zabočiť a ja som sa bez pocitu viny, že som niekomu zabila minútu života dostala vždy tam, kde som potrebovala. Obrovskou pomocou v tejto krajine je aj fakt, že 90 percent obyvateľstva hovorí plynulou angličtinou a teda nemáte žiaden problém s dorozumievaním. Teda, ak aj vy hovoríte anglicky.

S mojou slovenskou mentalitou som iba ťažko chápala, ako je možné, že zaparkovaný nezamknutý bicykel tam nájdem aj po celom dni v škole. Alebo ako je možné, že sa každý predavač usmieva a obslúži vás s nefalšovanou radosťou. Veľmi príjemným objavom pre mňa, ako absolventku bratislavskej MHD dopravy a upchatého Prístavného mosta, bolo zistenie, že nie je hanba sa prepravovať bicyklom a v Dánsku, je to najvyužívanejší spôsob prepravy v meste. Mesto Kodaň je cyklistickým nebom, pretože má k dispozícii viac ako 390 km označených cyklistických chodníkov, za čo dokonca získalo ako prvé na svete titul Bike City.

Fanúšikovia motorizmu by na dánskych cestách márne hľadali 600 koní pod kapotou. A ak také aj niekde sú, majiteľom auta je väčšinou moslimský obyvateľ, dlhodobo žijúci v Dánsku vlastniaci niekoľko pouličných reštaurácií.  Domácich stretnete takmer výlučne na bicykloch alebo v malých a starých autách. Vysoká spotrebná daň za autá donúti každého racionálne uvažujúceho človeka zvážiť kúpu automobilu. V Bratislave bez problémov napočítate pätnásť po sebe idúcich luxusných limuzín a stovky študentov čakajúcich na autobus.

Aby som bola spravodlivá, aj my máme v porovnaní s Dánskom čím chváliť. Prechádzať sa Obchodnou ulicou v Bratislave a Boulevarden v Aalborgu je podstatne odlišné. Krásne farebné kabáty, najnovšie módne výstrelky a zvuk klopkajúcich opätkov patria neodmysliteľne k centru Bratislavy. V Dánsku pravdepodobne určuje módne trendy práve počasie a melancholická nálada hlavne v zimnom období. Čierna a šedá farba lemuje výklady takmer všetkých dámskych a pánskych obchodov, pohodlné športové tenisky nosené k nohaviciam alebo šatám, a hrubé šály okolo krku charakterizuje typickú Dánku. Nečakajte, že modrooký dánsky blondiak na ulici, sa na vás bude usmievať z diaľky len preto, že ste exotická východoeurópska brunetka hovoriaca cudzím jazykom. Práve naopak, jedinou cestou ako sa zblížiť s dánskou populáciou je dostať sa pomerne často na ich úroveň alkoholickej intoxikácie a podľa možnosti aj hovoriť po dánsky. Ale o tom zase niekedy inokedy.