|
Včera bola kráľovská svadba. Krásna herečka si brala krásneho princa. A takmer každá žena na svete si to určite všimla. Prečo? Lebo nás to fascinuje. Chceme vidieť jej krásne šaty, závoj, šperky, chceme vidieť klobúky, kráľovskú rodinu a sprievod. Chceme vidieť rozprávku. Tie malé dievčatká v nás chcú stále veriť na: A žili šťastne, až kým nepomreli. Preto sa televízie bijú o to, kto bude svadbu vysielať, fotografi svetových médií sa predháňajú, kto bude mať lepšiu snímku šťastného páru. Kto ju prvý uverejní, koho fotografia bude tá najzdieľanejšia. Lebo publikum to miluje. Sledovať ozajstnú rozprávku a veriť, že sa niečo pekné niekomu naozaj deje nám dáva nádej.
Meghan Markle prináša nám, súčasným ženám, hneď niekoľko rozprávkových nádejí. Nádej, že aj po tridsiatke môžete stretnúť krásneho princa, nádej, že nemusíte mať dokonalý urodzený pôvod, môžete byť hoci rozvedená, staršia, dokonca ani nemusíte byť z rovnakej krajiny ako princ a on si vás predsa len vyberie. Meghan je dnešná princezná. Reálna, taká, ktorá má svoju minulosť a nehanbí sa za ňu. Jej život nebol vždy ideálny a nevyrastala v rodine, kde sa s ňou od narodenia rátalo ako s budúcou kráľovskou nevestou. No stala sa ňou. V deň svojej svadby prechádzala časť cesty uličkou sama, čo mnohí považovali za silný feministický signál a prejav jej nazávislosti. Práve tá je na nej mnohým ženám taká sympatická.
Prečítajte si
.jpg)
Hoci som dnes kvôli práci nemohla sledovať kráľovskú svadbu Harryho a Meghan, sledovala som aspoň občas fotografie na instagrame. Spoločne s kolegyňou sme boli zvedavé na šaty, závoj aj na družičku, malú princeznú Charlotte. Lebo sme normálne, obyčajné ženy. Držali sme palce nielen Meghan a Harrymu, ale aj všetkým párom, ktoré si k sebe hľadajú cestu a hoci im v nej stoja prekážky neváhajú ich prekonať.
Už ako malá som milovala rozprávky o princeznách, verila tomu, že na každú Popolušku či Snehulienku čaká jej princ. Že ich bude ľúbiť a nosiť na rukách, že si ich vyberie zo všetkých na svete, lebo oni sú tie pravé. Život ma naučil, že nie vždy veci dopadnú tak, ako si ich vysnívame. No stále vo mne zostal optimizmus, že dobré veci a láska sú tu stále. A hoci k rozprávke niekedy musíme kráčať cez tŕne a kľukaté cesty, aj tak stále verím, že môže existovať to: Žili šťastne až do smrti. Chcem tomu veriť. A platí to pre všetky princezné, aj tie nezávislé.
