Šperkárka Barbora Kočišová spája kreatívnych ľudí

Keď má narodeniny, poteší sa nielen kvetom, ale aj akémukoľvek zlatníckemu náradiu, ktoré doplní jej dielňu. Frézky či brúska sú pre ňu tie najlepšie darčeky od manžela Dušana, ktorý ju od začiatku v jej tvorbe podporuje. Na to, čo stíha 38-ročná šperkárka Barbora Kočišová, by mnohým nestačili ani viaceré životy.

V detstve trávila množstvo času u dedka v jeho dielni, kde vznikali originálne kúsky z dreva či kovu. Babka s mamou boli zručné krajčírky, otec miloval hudbu. Nečudo, že tvorivý duch sa prebudil aj v nej. „Stredná škola bola u mňa jasná voľba – chcela som ísť do Kremnice študovať zlatníctvo a šperk. V tom čase to však bol vychytený odbor, a preto aj keď som spravila skúšky, prijali ma na iný odbor, plošné a plastické rytie kovov. Venovala som sa grafike, slepotlači, zlatotlači, naučila som sa všetko o materiáloch a technológii a dodnes to využívam,“ hovorí Barbora vo svojom ateliéri v Stupave.

Na Vysokú školu výtvarných umení, kde chcela študovať textil, sa nedostala. Rok robila ako baby sitter v Nemecku a keď sa vrátila, začala pracovať v medzinárodnej korporácii. Od brigádničky sa vypracovala na šéfku logistiky a v ďalšej firme sa venovala personalistike. Popri práci vyštudovala Vysokú školu manažmentu a podnikania v Ostrave a zdalo sa, že ekonómia už bude navždy jej denný chlebíček.

Foto - bora

Zrodilo sa Srdiečkovo

„Keď som zostala na materskej so staršou dcérkou Annou, začali sa čoraz hlasnejšie ozývať moje kreatívne pudy, ktoré som mala v sebe dlhé roky potlačené. Začala som sa venovať drevu a drôtu a s mamou sme založili projekt Srdiečkovo. Ja som navrhovala drobné dekoračné predmety a mama ich šila. Pracovali sme s drevom a textilom a všade bol nejaký symbol srdca,“ hovorí Barbora, ktorá má už štvrtý rok kamenný obchodík v Stupave, kde predáva svoju tvorbu aj tvorbu iných umelcov.

Zároveň na materskej rozbehla aj vlastnú spoločnosť, ktorá sa venuje konzultačným službám v oblasti ľudských zdrojov.

Barbora Kočišová. Foto - Photo Ataner

Po vysokej škole učilište

Po šiestich rokoch sa narodila druhá dcéra Eva a Barbora zamýšľala posunúť svoju šperkársku tvorbu na vyššiu úroveň. Chcela pracovať s drahými kovmi. Začala externe študovať na strednej odbornej škole technickej v Bratislave odbor zlatník/klenotník, aby získala výučný list. „Väčšina mojich spolužiakov bola na tom rovnako ako ja. Boli to ľudia, ktorí už tvorili, ale potrebovali výučný list k ďalšej tvorbe a podnikaniu. Medzi mojimi spolužiakmi bola aj viac ako 70-ročná dáma,“ hovorí Barbora ako povzbudenie pre všetky ženy, ktoré si myslia, že už sú príliš staré na to, aby si plnili svoje sny.

Až keď držala v rukách výučný list, uvedomila si, že má pre ňu väčšiu hodnotu ako diplom z vysokej školy. Jej práca však nikdy neniesla črty klasickej „zlatníčtiny“. „S týmto som mala na začiatku trošku problém aj v škole. Lebo keď sa povedalo, že máme robiť napríklad barokový prsteň, tak ten môj mal od toho typického dosť ďaleko. Pracujem skôr hrubšou technikou a keby som mohla, venujem sa ešte aj kováčstvu, pretože sa mi páči, ako sa kov dokáže poddať náradiu. Dnes najviac pracujem s meďou, mosadzou aj striebrom a drahými kameňmi.“ No a najnovším členom a verným spoločníkom v jej ateliéri sa stala keramická pec. Svoje šperky už bude dopĺňať vlastnoručne vyrobeným porcelánom.

Foto - bora

bora - Magic is real

Barborina tvorba a jej podnikanie zaujali aj odborníkov. Nevšedné spracovanie a prevedenie, ktoré pripomína poklady vytiahnuté z morského dna a rokov dávno minulých, boli také výnimočné, že ju minulý rok vybrali do motivačného a vzdelávacieho česko-slovenského projektu ArtBees, ktorého cieľom je podporiť slovenské a české lokálne značky a podnikateľky v oblasti kreativity.

„Je nás tam 50 žien zo Slovenska a Čiech. Získavame cenné informácie z oblasti marketingu, cenotvorby, učíme sa robiť marketingové plány a oslovovať viac zákazníkov. Každý mesiac máme mentoringové dni, kde riešime konkrétne problémy týkajúce sa nášho biznisu a raz za štvrťrok máme boot camp, kde rozoberáme prípadové štúdie a riešime spoločne naše vízie, ale aj neúspechy, či konkurenciu. Veľa som sa tam naučila. Vďaka spätnej väzbe od viacerých mentorov, ale aj vo večerných diskusiách na boot campoch, som sa dopracovala k vlastnej značke šperkov. Dlho som premýšľala nad tým, ako oddeliť šperkovú tvorbu od Srdiečkova a práve tam som si to ujasnila. Vytvorila som novú značku bora s mottom Magic is real a teraz pracujem na celej identite, ako sa budem prezentovať na sociálnych sieťach, akciách a zákazníkom,“ vysvetľuje Barbora.

Foto - Photo Ataner

Ako ďalej hovorí, dôležité pre ňu je aj to, že šperky vyrába podľa seba. S nejakým presným nákresom a slovami „takto to chcem“, u nej neuspejete. Vždy je však rada, keď jej zákazníci povedia, pre koho je šperk určený, prípadne na akú príležitosť, alebo z akého materiálu ho chcú či aký kameň by mal obsahovať. Ona sama miluje najmä krištáľ a labradorit, no najviac kontrastnú kombináciu tyrkys a meď. „Tyrkysové veci v mojej tvorbe silno rezonujú. Tyrkys to je more, sloboda, nekonečno,“ dodáva.

Svoje šperky nielen tvorí, ale najradšej ich aj nosí. Sú podľa jej predstáv a ako hovorí „je to ten najlepší spôsob, ako ukázať svoju tvorbu“.

Foto - Photo Ataner

Kultúra v komunite

Barbora však okrem toho, že vyrába šperky, manažuje Srdiečkovo a robí externe personalistku, stíha ešte rozbiehať komornú kaviareň Matilda, ktorá je súčasťou Mestskej knižnice Ruda Morica v Stupave.

„Chceli sme vytvoriť priestor, kde by sa mohli stretávať nielen kreatívni ľudia a porozprávať sa, vymeniť si vedomosti, či len tak si oddýchnuť. Návštevníkom ponúkame príjemné prostredie, kvalitné raw dezerty, kávu a majú možnosť si pri tom čítať vypožičané knihy z knižnice. V Matilde okrem iného pravidelne organizujeme výstavy obrazov nielen od miestnych umelcov. My tak máme vždy iné obrazy na stenách a výtvarník môže prezentovať svoju tvorbu okoliu. Každá nová výstava dáva zároveň kaviarni výnimočnú atmosféru,“ vysvetľuje Barbora.

Foto - bora

Jej cieľom je spájať kreatívnych ľudí a venovať sa kultúre v komunite, v ktorej žije. Preto sa zapája aj do organizácie májových Stupavských trhov, župných Vianoc, vymyslela kreatívnu zónu na stupavských Dňoch zelá, kde minulý rok boli pozvaní aj špeciálni hostia, fašinetisti z Čiech, ktorí tak skvele spestrili program predajcom a návštevníkom.

„Chystáme tiež akciu Fashion karma, v rámci ktorej dávame oblečeniu druhú šancu. Veď keď už niečo nenosím, netreba to vyhadzovať do kontajnera, môže to nosiť niekto iný, alebo si môže z toho niečo nové ušiť. Pripravujeme aj workshopy na túto tému. Zapájame aj výtvarníkov do kultúrneho života a počas Stupavských trhov budú tvoriť pod holým nebom, takže majú priestor aj na prezentáciu svojej tvorby.“

Foto - Photo Ataner

Kreatívny ateliér pre deti

Ako matka dvoch dcér, 8,5-ročnej Anny a 2,5-ročnej Evy, nevynecháva z akcií ani deti. Pod značkou Kreatívny ateliér spoluorganizuje s priateľkami Petrou a Zuzkou kurzy a kreatívne tábory pre deti.

„Tento rok máme už tri a sú komplet naplnené. Trvajú týždeň, pričom deti začnú tvoriť v pondelok ráno a v piatok sa tábor končí záverečnou vernisážou. Každý deň máme dve témy. Napríklad sa zbierajú samorasty, či zaujímavé rastliny na prechádzke, ktoré sa následne otláčajú do hliny a potom sa rôznymi technikami dekorujú, aby mohli spestriť stenu domova. Alebo sa vyrábajú hudobné nástroje z plechoviek v kombinácii s drevenými korálikmi, maľuje sa na plátno a využívajú sa špeciálne techniky, ktoré sa deti naučia. V piatok poobede prídu rodičia, vyzdvihnú si deti a odchádzajú nielen so zážitkami, ale aj s plnými rukami krásnych vecí,“ nadchýna sa.

Človek naozaj nechápe, ako to všetko stíha. No ona vraví, že komunitný rozvoj je pre ňu nesmierne dôležitý. „Pochádzam z Čadce a srdcom budem vždy Kysučanka, no moje myšlienky a môj život už patria Stupave. Tu žijem, tvorím, žijú tu moje deti, ktoré sem chodia do školy aj do škôlky, a je prirodzené, že chcem pre ne to najlepšie. A keď vidím ten priestor na sebarealizáciu, tak to treba využiť. Odvážne plány mám aj do budúcna.“