|
Jej skladby doteraz neboli uvedené pre veľký orchester. Práve pre jej silný symfonický potenciál a vyzreto osobitú poetiku tento rok padla voľba na ňu, aby sa na festivale Pohoda predstavila so špeciálnou skladbou Pulse. Viac o svojej tvorbe hovorí Lucia Chuťková v rozhovore pre portál Ženy v meste.
Kedy si po prvý raz navštívila festival Pohoda?
“Veľmi dávno, presný rok si ani nepamätám. Bolo to však v časoch, keď sa areál festivalu nachádzal na futbalovom štadióne v centre Trenčína. Chodila som ešte na strednú školu a s kamarátmi sme na návštevu Pohody vyslovene čakali. Bola to pre nás hudobná udalosť. “
V čom?
“Okrem hudby, ktorá je pre mňa stále tým hlavným dôvodom, je to tá povestná dobrá energia, ktorú je cítiť všade vo vzduchu. Máloktorý festival sa môže pochváliť čímsi podobným.”
Lucia Chuťková. Foto - Juraj Bartoš, archív LCH
Program Pohoda 2019
Mala si už možnosť vystúpiť na Pohode naživo ako hudobníčka?
“Doteraz nie. Tento rok to bude premiéra a rovno so skladbou, ktorú bude hrať Symfonický orchester Slovenského rozhlasu. V podstate si ale prídem tú svoju skladbu vypočuť. Počíta sa to ako vystúpenie? (smiech)”
Bola si na Pohode pred desiatimi rokmi, keď počasie zmarilo časť festivalu a spadnuté stany sa podpísali na strate ľudských životov?
“Nie, v roku 2009 som tam nebola. O nešťastí, ktoré natrvalo poznačilo fungovanie festivalu, som však počula od kamarátov, ktorí tam boli. A z médií, samozrejme.”
Tento rok predstavíš svoju novú skladbu Pulse, ktorou si Pohoda pripomenie obete tragédie spred desiatich rokov. Ako k tejto spolupráci došlo? Prečo trio: ty a Michal Paľko a Miroslav Tóth?
“Iniciatíva vyšla zo strany koordinátora tohto koncertu Mira Tótha, ktorý ma na spoluprácu oslovil. Všetci traja sa poznáme roky, boli sme spolužiakmi na VŠMU. Venujeme sa okrem klasickej hudby aj iným žánrom a tiež má alebo mal každý z nás svoj vlastný band (kapelu). A hoci fungujeme na slovenskej hudobnej scéne už istý čas a máme toho dosť za sebou, ani jeden z nás doteraz nemal možnosť napísať skladbu pre veľký symfonický orchester. Pietna pripomienka stratených životov mladých ľudí spred desiatich rokov bola teda pre nás veľká výzva.”
Program Pohoda 2019
Ako dlho a za akých okolností vznikala skladba Pulse? Čo všetko tam budeme cítiť, počuť?
“Chcela som, aby bola skladba plná nádeje a dobrej energie a aby spájala ľudí v myšlienke a pripomienke svojich blízkych. Skladba je veľmi rytmická. Striedajú sa v nej ambientné plochy s beatmi, ktoré sa loopujú a miestami menia na pulzáciu. Bavilo ma tiež využívať veľkosť a silu celého orchestra. Tvoriť pohybujúce sa masy zvuku.”
Pôsobila si v rock-folkovej kapele Hvozd, máš rada rôzne hudobné žánre. Na akých interprétov, interprétky, kapely sa tento rok z programu festivalu Pohoda tešíš?
“Určite si pôjdem pozrieť koncerty The Roots, Mac DeMarco, som zvedavá na Idu Kelarovú s orchestrom. Kopec interprétov z programu ale ešte nepoznám, čiže sa teším na ich objavovanie cez originálne živé vystúpenia.”
Lucia Chuťková. Foto - Juraj Bartoš, archív LCH
Program Pohoda 2019
Si výrazná autorka hudby do divadelných predstavení na pôde SND. Čo budeme môcť od teba počuť, resp. vidieť v septembri po divadelných prázdninách?
“Posledné predstavenie, na ktorom som spolupracovala, boli Ruské denníky / Aľa Rachmanovová v réžii Romana Poláka pre Slovenské národné divadlo (SND). Rachmanovovej denníky zobrazujú osudy mladého, po vzdelaní túžiaceho dievčaťa z kultúrnej rodiny počas revolúcie a občianskej vojny v Rusku. Veľmi ťažká, no dôležitá téma. Stále je to v podstate novinka, keďže premiéra bola pre zdravotnú indispozíciu jedného z hercov posunutá na koniec tejto sezóny a zatiaľ sa odohralo doslova iba zopár repríz.”
Ktoré predstavenie bola najviac komplikované?
“Netradičné divadelné spracovanie románu od Thomasa Manna Buddenbrookovci, opäť v réžii Romana Poláka. Išlo o obraz rozpadu prosperujúcej západoeurópskej rodiny, ale aj o úpadok spoločnosti – mesta, krajiny a možno aj celého sveta. Opäť dôležitá téma, ukazujúca, ako sa jednotlivé generácie vyrovnávajú s požiadavkami doby. Koncept scény bez rekvizít a prázdneho priestoru pre mňa obnášalo vytvoriť zo zvukov ilúziu daného priestoru a všetkých predmetov, ktoré sa na scéne reálne nenachádzali, no herci s nimi pantomimicky narábali. Napríklad otváranie skriniek, listovanie v novinách, či krájanie mäsa. Okrem toho, samozrejme, veľká výzva: vytvoriť hudbu do predstavenia, ktoré trvalo takmer štyri hodiny.”
Koľko hudby dokážeš napísať, zložiť za rok?
“Jeden rok som neodhadla svoje kapacity a nasekala som si doň štyri inscenácie, z toho premiéry dvoch nasledovali týždeň po sebe. Zároveň všetky predstavenia boli mimo Bratislavy. Dá sa to, samozrejme, zvládnuť, ale po tejto skúsenosti viem, že pre mňa dve divadelné hry za sezónu sú naozaj tak akurát, aby som vedela kreatívne pracovať aj na niečom inom.”
Lucia Chuťková v rock-folkovej kapele Hvozd. Foto - aechív LCH
Program Pohoda 2019
Vytvorila si hudbu do úspešného animovaného filmu pre deti Mimi a Líza. Robila si hudbu aj pre zahraničné produkcie?
“Momentálne spolupracujem na koprodukčnom „stop motion“ filme pre deti a mládež, ktorý sa volá O nepotrebných veciach a ľuďoch. Podieľajú sa na ňom okrem Slovenska i Česko, Slovinsko a Poľsko. Film by mal ísť von niekedy v roku 2022.”
V čom je robenie hudby pre film a divadlo iné, špecifické?
"Keď začínam pracovať na hudbe k filmu, dostanem hotový strih. To znamená, že dĺžka jednotlivých scén je fixná. Hudbu tvorím na presný časový úsek, na strih. Vidím celý materiál od začiatku tvorby pred sebou a môžem sa s tým hrať. Divadlo je náročné a zároveň krásne v tom, že všetko sa tvorí postupne. Mení, skúša a upravuje sa až do dňa samotnej premiéry. A následne si už hra žije svojím vlastným životom. "
Ak by si neštudovala na VŠMU hudbu a neskladala hudbu, čomu inému by si sa pravdepodobne venovala?
"Asi by toto rozhodnutie bolo naviazané na miesto pôsobenia. Rada totiž cestujem, čiže ťažko povedať – ako ďaleko by ma to zavialo a čomu by som sa nakoniec venovala."
Si mestské dievča, detstvo si prežila v Karlovke, momentálne žiješ na kopci – na Dlhých dieloch. Vieš si predstaviť, že by si bývala na vidieku a tvorila izolovane kdesi „na samote u lesa“?
"Dedinské prostredie mám veľmi rada, ale momentálne si neviem predstaviť, že by som mimo mesta bývala celoročne. Asi najmä kvôli práci (a presunom za prácou). Plus mám rada kultúru, umenie, pulz veľkomesta. Rada stretávam svojich blízkych aj nových ľudí, mesto mi teda zatiaľ absolútne vyhovuje."
