|
„Mami ty si Monk,“ hovoria moji milí synovia. Záclona nie je riadne zatiahnutá. Topánky sú tam, kde nepatria. Aj ten obraz Ježiša je akosi nakrivo. Špinavý riad dávame do drezu bližšie k oknu. Ruky si treba umyť dôkladnejšie. Vyber si inú zmrzlinu, nie tú modrú chemikáliu. Uprac po sebe sedačku. Svoje veci si odnes do svojej izby. Opláchni si čerešne zo stromu. Mohli ich ocikať vtáky. Voda v bazéne je plná baktérií. Nedotýkaj sa vonkajších zvierat, neumývajú sa.
Prirovnanie k Monkovi mi celkom lichotí. Lebo ich naj seriál, čo mi pričasto v obývačke reže uši výrokmi Homera a Barta, je o ešte podivnejších bytostiach. A tiež sa dá nájsť podobnosť vo farbe kože pri mojom množstve bilirubínu v krvi. Simpson-ka byť nechcem! Na Monka však nemám. On inak vyčnieva z davu: Akrofóbia, aviofóbia, canofóbia, klaustrofóbia, strach zo špiny, baktérií, mlieka a celý rad iných. No podobne som dosť bystrá a vidím, keď veci nedávajú zmysel. Ako pravá škorpiónka milujem záhady a prenikanie do podstaty vecí, javov a ľudí a v podstate mi je jedno, čo si o mne ostatní myslia. (A ešte si myslím, že viem, čo si myslia.)
Pre synov som za toho „Monka“ pripravila sladkú „pomstu“. Zo správ o stave snehu zisťujem, že na Slovensku máme Monkovu dolinu. Začínam snovať plán letnej dovolenky. Nie more, bazén, tobogan, šmykľavka - hory, chlapci moji. Pôjde sa do Tatier. Bude turistika. Ďalšie poznávanie domoviny. S mamou - Monkom. Lebo mama sa na dovolenke správa inak ako doma.
Zakvitnutý penzión s prevládajúcim drevom aj v interiéri. Priateľskí majitelia, chutné domáce jedlo. Dobre som vybrala. Slniečko nás sprevádza cestou tam. V cieľovej rovinke pri Poprade volá dcéra: „Mami, na pošte máš list do vlastných rúk z úradu práce a ešte jeden od nejakej lekárky.“ Uff, moja hororová fantázia: Zajtra sa mám dostaviť kvôli ponuke práce. Vyrazia ma z evidencie. Výsledky z rezonancie sú hrozné. Bože, koľko mi zostáva? Pokoj, moje racio: Uži si. Možno tvoje posledné tri normálne dni.
Skutočne, na dovolenke som iná. Moji traja chlapi si vzorne vyložia veci z kufrov do skríň či na police. Nie ako doma. Ja ich mám na kope, v taške, na kresle, na zemi. Prehrabujem sa, prehadzujem z miesta na miesto, keď niečo hľadám. V hoteloch a penziónoch mi na izbe vôbec neprekáža neporiadok. Môj neporiadok. Na stole chaos. Na nočnom stolíku chaos. V taške, kufri, taštičkách, poličke chaos.
S manželom máme, čo sa dovolenky týka, férovo rozdelené povinnosti. On zarobí eura a vezie nás, ja ju celú vymyslím. Smer, cieľ, cestu, hrady, zámky, diery (Jánošíkove), priehrady, aquaparky, zoologické, rezervácie, jaskyne, lanovky. Apropo, lanovky: Bojím sa výšok. na treťom poschodí rebríka sa mi trasú nohy. Kabínkovú dám, takú, kde sme všetci štyria pri sebe a prekryjeme sa krytom z plexiskla už ťažšie, ale dám. Oproti Monkovej doline – Bachledka. Lanovka pre dvoch, celkom otvorená. Veď chcela som ich počkať dole alebo ísť pešo. Neprešlo. Vyberám si mladšieho syna. On je pokojnejší. Otčenáš. Zdravas. Nepozerám dole. Pred hmlou zakrývam oči. Dýcham zhlboka... A modlím sa aj hore, keď si synovia vychutnávajú adrenalínovú jazdu na bobovej dráhe.
Neviem ako to má Monk s turistikou. Vybrali sme sa. Manželov sen: vyjsť pešo až hore nad kosodrevinu ku skalám. Z Monkovej doliny trasa dlhá na tri a pol hodinky. Desať minút, dvadsať, štyridsať, päťdesiat a prvý náročnejší úsek. A ja funím ako parná lokomotíva. Srdce až v krku. Zľakol sa môj muž. Že odíde moja syndrómová chrbtica a bude ma musieť spolu so synmi dolu zvliecť. Pravdou je, že pred týždňom som viedla vojnu s virózou a horúčkou. Neodhadla som sily. Ďalší deň po dvojhodinovom čakaní v rade na vstup do Belianskej jaskyne radšej zostávam na svetle Božom. Nech si chlapi užijú ten chlad a množstvo schodov bez obáv o mňa.
Bývalý sanfranciský policajt v seriáli deti nemá. Ja sa snažím byť dobrou a starostlivou matkou. Z času na čas sa mi to aj zdarí. Na cestu domov som si pripravila zaujímavé medzizastavenie. Najdlhší tobogan na Slovensku! Lenže človek mieni,... počasie mení. Celú cestu domov lialo ako z velikánskej krhly. Synovia presne vedeli, kto za to môže. To, že som žgrloš a chcela som ušetriť.
Nuž, som aká som. Hlavne, že je veselo. A na dovolenku s mamou – Monkom v Belianskych Tatrách budú naši chlapi dlho spomínať. Len s tou mojou pomstou to nevyšlo. Kto druhému jamu kope...
Prečítajte si aj Infikujme priestor láskou
